2Oboer/128/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o vymoženie pohľadávky 995,82 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 17Er/4322/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. apríla 2013, č. k. 15CoE/19/2013-25, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 14. 11. 2012, č. k. 17Er/4322/2012-13, zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom Astrová 2/A, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 215/12. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená v zmluve je neplatná z dôvodu, že spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, a tak nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd prvého stupňa považoval takto formulovanú rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým uznesením z 11. 04. 2013, č. k. 15CoE/19/2013-25, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, vzmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd poukázal aj na to, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a/ rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom do 1. januára 2015), b/ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), c/ rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), d/ odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odmietli vykonať exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a f/ svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Oprávnený poznamenal, že jeho dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Oboer/21/2013, 2Oboer/23/2013, 2Oboer/41/2013, 2Oboer/47/2013, 2Oboer/282/2013, 2Oboer/362/2013, 1Cdo/232/2012, 5Cdo/347/2012, 3Cdo/70/2012, 3ECdo/63/2013, 3ECdo/94/2013, 3ECdo/135/2013, 1ECdo/221/2013, 4ECdo/266/2013, 5ECdo/3/2014, 6ECdo/264/2013, 7ECdo/46/2013, 7ECdo/156/2013, 7ECdo/285/2013, 8ECdo/99/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie oprávneného podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.