2Oboer/12/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: J. P., bytom R. XXX, XXX XX R., o vymoženie 400,- Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Er/1235/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu Košiciach z 29. novembra 2012, č. k. 6CoE/249/2012-27, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Povinná n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Kežmarok, ako súd prvej inštancie, uznesením z 10. júla 2012, č. k. 2Er/1235/2011-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený (ako právny nástupca Poštová banka, a.s.) dňa 14.11.2011 podal na Exekútorský úrad v Michalovciach, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dubinovi, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 400,- Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. zo dňa 8.8.2011 vedenej pod sp. zn. ISC0610051.

2. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke súd prvej inštancie založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinnú na plnenie, ktoré bolo objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, a to tým, že rozhodcovská doložka nedávala spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, čím bola táto rozhodcovská doložka neprijateľná. Neprijateľnározhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto súd žiadosť súdneho exekútora pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

3. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, uznesením z 29. novembra 2012, č. k. 6CoE/249/2012- 27 potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu rozhodujúcou právnou otázkou, bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd videl tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 400,- km na rozhodcovské konanie bola odradzujúca. Na druhej strane si banka naformulovala zmluvu tak, že vytvorila priestor na rozhodcovské konanie v mieste svojho sídla.

4. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom žiadal buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: (a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 1. januára 2015, ďalej len „O. s. p."), (b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), (c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), (d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), (e) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), (f) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a (g) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Poznamenal, že jeho dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.

5. Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 17.02.2015 oprávnený podané dovolanie vzal späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie o dovolaní zastavil.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie oprávneného bolo podané 5.3.2013, t. j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 446 C. s. p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (oprávnený) zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a so zreteľom na právne účinné späťvzatie dovolania oprávneného, dovolacie konanie podľa § 446 C. s. p. zastavil.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p..

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.