UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Herceg, ako advokát a konateľ, proti povinnej: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B., zastúpenej Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o vymoženie 8.930,71 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 9Er/27/2014, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. decembra 2020, č. k. 9Er/27/2014 - 207, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 21. decembra 2020, č. k. 9Er/27/2014-207, schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 46/2014 na dražbe nehnuteľnosti konanej na Exekútorskom úrade JUDr. Júliusa Rosinu v Topoľčanoch, Stummerova 1553 dňa 24.09.2020, a to spoluvlastníckeho podielu povinnej F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B., vo veľkosti podielu 1/2, na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres J., obec B., katastrálne územie B., rodinný dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X, parcely registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 445 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 352 m2 vydražiteľovi: REALRENT BB, s.r.o., so sídlom Mikuláša Kováča 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 579 671 na najvyššie podanie vo výške 10.000,- Eur.
2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na právne účinnú dražbu. Za preukázané mal súd prvej inštancie, že exekúcia je vedená oprávnene navymoženie povinnosti na podklade vykonateľného exekučného titulu, pričom pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653) písomným podaním zo dňa 28.10.2019 udelil súhlas s vykonaním exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve povinnej v podiele 1/2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie B.. Súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor v súlade s ust. § 136 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 disponoval písomným súhlasom súdnych exekútorov, ktorých upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo na liste vlastníctva č. XXXX zapísané skôr (súhlas JUDr. Ing. X. F., PhD. zo dňa 03.11.2019, súhlas JUDr. V. S. zo dňa 28.10.2019 a súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák podaním zo dňa 28.10.2019 oznámil, že voči povinnej bola exekúcia vedená pod sp. zn. EX 588/2014 ukončená dňa 27.03.2019 vrátením poverenia). Súd prvej inštancie mal za to, že súdny exekútor v súlade so zákonnými ustanoveniami vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a dražobnú vyhlášku, ktoré doručil všetkým osobám uvedeným v citovaných zákonných ustanoveniach a spôsobom tam uvedeným. Dražobnú vyhlášku zo dňa 17.08.2020 zverejnil na svojej úradnej tabuli, zabezpečil jej zverejnenie v Obchodnom vestníku a požiadal obec B., aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Proti udeleniu príklepu boli povinnou vznesené námietky, ktoré Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 16.11.2020, č. k. 9Er/27/2014-164, zamietol a uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 21.12.2020, č. k. 9Er/27/2014-197, bola sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 16.11.2020, č. k. 9Er/27/2014-164, zamietnutá.
3. V závere súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko súdny exekútor pri príprave dražby, konanej dňa 24.09.2020 o 10:00 hod. a pri samotnej dražbe postupoval v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. marca 2017, príklep udelený súdnym exekútorom schválil.
4. Proti uzneseniu okresného súdu podala povinná (ďalej aj,,dovolateľka“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie. V rámci podaného dovolania povinná uviedla, že si je vedomá princípu okamžitej aplikability ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku podporenej viacerými rozhodnutiami NS SR (napr. sp. zn. 6ECdo/3/2017, 6ECdo/7/2017, 6ECdo/9/2017, 6ECdo/11/2017, 6ECdo/13/2017 a 6ECdo/15/2017). Napriek tomu dovolateľka upriamila pozornosť na ust. § 243h veta prvá Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na uvedené dovolateľka trvala na tom, že prípustnosť ňou podaného dovolania by sa mala posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase začatia exekučného konania (tzn. 15.01.2014), a preto dovolanie vyhodnotila ako prípustné. Dovolateľka zotrvala na nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom.
5. Základom argumentácie povinnej bolo, že v priebehu exekučného konania pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa a.s.) postúpil pohľadávku na súčasného oprávneného (Blackside, a.s.) Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 17.10.2019, čím udelenie súhlasu pôvodného oprávneného zo dňa 28.10.2019 bol úkon neoprávnený a nezákonný, pretože pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa a.s.) v čase udelenia súhlasu už nebol oprávneným veriteľom predmetnej pohľadávky, ktorým sa v dôsledku postúpenia stal súčasný oprávnený, tzn. spoločnosť Blackside, a.s.. Vzhľadom na uvedené povinná považuje príklep udelený súdnym exekútorom, JUDr. Júliusom Rosinom, za nezákonný. Nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal nedostatkom v podobe absencie riadne udeleného súhlasu oprávneného s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti, povinná navrhla dovolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. K dovolaniu povinnej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súčasný oprávnený s tým, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR dovolanie voči uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, a to ani v konaniach začatých pred 01.04.2017. Súhlas s predajom nehnuteľností daný pôvodným oprávneným považuje súčasný oprávnený za súladný so zákonom, pretože v čase jeho udelenia bola v prebiehajúcom exekučnom konaní na strane oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. a nie spoločnosť Blackside, a.s.. Na doplnenie súčasný oprávnený uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s. súhlass predajom nehnuteľností udelila po konzultácii so spoločnosťou Blackside, a.s..
7. Súdny exekútor sa rovnako vyjadril k dovolaniu povinnej a argumentoval tým, že dovolanie nie je prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje súdny exekútor za zákonné a vecne správne. Súdny exekútor v rámci svojho vyjadrenia poukázal na uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. apríla 2021, č. k. 9Er/27/2014-288, ktorým bola sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 28. januára 2021, č. k. 9Er/27/2014-249, o zmene oprávneného, zamietnutá, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 26.04.2021. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor považoval za zrejmé, že spoločnosť Blackside, a.s. nadobudla procesné práva a povinnosti oprávneného v predmetnom konaní dňa 26.04.2021, tzn. momentom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 28. januára 2021, č. k. 9Er/27/2014-249, o zmene oprávneného.
8. K vyjadreniu súdneho exekútora považovala povinná za potrebné sa ešte vyjadriť. Vo svojom vyjadrení povinná zotrvala na tom, že Slovenská sporiteľňa a.s. udelila súhlas s predajom nehnuteľnosti v čase, kedy už nebola vlastníkom vymáhanej pohľadávky, tzn. veriteľom a oprávneným zároveň, na základe čoho považuje predmetný súhlas za neoprávnený a nezákonný. Inými slovami, v rozhodnom čase udelenia súhlasu s predajom nehnuteľnosti Slovenskou sporiteľňou a.s. bola oprávneným podľa povinnej už spoločnosť Blackside, a.s., v dôsledku čoho príklep udelený súdnym exekútorom je nezákonný.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o dovolaní povinnej.
10. Argumentácia povinnej v dovolaní sa týkala okrem iného aj prípustnosti ňou podaného dovolania. Dovolací súd považoval na potrebné upozorniť na to, že z dovolania spísaného advokátom dovolateľky nie je zrejmé konkrétne ustanovenie, z ktorého odvodzuje prípustnosť dovolania.
11. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane strán sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak súd pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví § 161 ods. 2 C. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
13. Z podania povinnej, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku) ako i obsahového (argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo strana sporu žiada) možno bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon povinnej v predmetnej veci, ktorým napadla uznesenie okresného súdu, ktorým bol schválený príklep udelený súdnym exekútorom, je dovolaním v zmysle § 419 a nasl. C. s. p.
14. Podľa ust. § 34 C. s. p., o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa ust. § 35 C. s. p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
16. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že najvyšší súd je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacích súdov; tzn. prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolaním nie je možné napadnúť rozhodnutie súduprvej inštancie, z čoho vyplýva, že dovolanie možno podať až po predchádzajúcom podaní odvolania.
18. V predmetnej veci však rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol schválený príklep udelený súdnym exekútorom, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vydaného v rámci odvolacieho konania. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného dovolania povinnej preto nie je daná.
19. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní povinnej proti uzneseniu okresného súdu podľa ust. § 419 C. s. p. v spojení s ust. § 161 ods. 2 C. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
21. K dovolacej námietke týkajúcej sa prípustnosti povinnou podaného dovolania, ktorá by sa podľa jej názoru mala posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase začatia exekučného konania (tzn. 15.01.2014) dovolací súd považoval za potrebné uviesť, že otázka okamžitej aplikability ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku bola už viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6ECdo/3/2017, 6ECdo/7/2017, 6ECdo/9/2017, 6ECdo/11/2017, 6ECdo/13/2017 a 6ECdo/15/2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2018) ako aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR (sp. zn. l. ÚS 74/2019, II. ÚS 185/2018, I. ÚS 281/2018, III. ÚS 276/2018, III. ÚS 177/2018, III. ÚS 311/2020, III. ÚS 349/2020) zodpovedaná. Na použitie okamžitej aplikability ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku najvyššie súdne autority ustálili nevyhnutnosť kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017.
22. Dovolací súd preto odhliadnuc od chýbajúcej funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s prípustnosťou podaného dovolania povinnej zdôraznil, že v danom prípade bolo dovolacie konanie začaté podaním dovolania elektronicky dňa 15.04.2021 (potvrdenie o odoslaní podania
- č. l. 284 spisu), doručeným na súd prvej inštancie dňa 15.04.2021 (doručenka - č. l. 283 spisu), teda za účinnosti novej právnej úpravy. Dovolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 21. decembra 2020 (č. l. 207 spisu). Dovolací súd preto uzatvára, že prípustnosť dovolania povinnej nie je daná.
23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania oprávneného, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.