UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému: U. V., O. XX. R. XXXX, bytom Z. XX, P., o vymoženie 1 022,82 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 38Er/209/2009, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2023, č. k. 9CoE/29/2022-132, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinného o d m i e t a.
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj,,okresný súd“ alebo,,súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20. decembra 2019 č. k. 38Er/209/2009-110, návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel (I. výrok), vykonaním exekúcie doposiaľ vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70, pod EX 17358/09 poveril na ďalšie konanie súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčovú, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 46 (II. výrok), návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol (III. výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (IV. výrok).
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 31. januára 2023, č. k. 9CoE/29/2022-132, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti IV. výroku potvrdil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie (č.l. 139 spisu) tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadami v zmysle ust. § 237 a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) Občianskeho súdneho poriadku. Dovolaciemu súdu povinný navrhuje, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k dovolaniu povinného navrhol, aby dovolací súd dovolanie povinného ako neprípustné odmietol, alternatívne ako nedôvodné zamietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku /ďalej aj,,C.s.p.“/), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania postupom v zmysle § 429 ods. 2 písm. a) C.s.p., bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie povinného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
6. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017 Z. z.“) nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.
9. V posudzovanej veci dovolaním povinného bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 31. januára 2023, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinného (podané dňa 14. apríla 2023) bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS185/2018, III. ÚS 276/2018 a I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.
11. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 Z. z. novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania povinného podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Dovolanie povinného je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) C.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.)
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok