UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti povinnej: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. W.. L.. T.. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Ján Reptiš, advokát so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie 236,04 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/15/2015, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2021, č. k. 15CoE/34/2021-92, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinnej o d m i e t a.
II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Levice (ďalej aj,,okresný súd“ alebo,,súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 14. júla 2020, č. k. 16Er/15/2015-51, vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie istiny 236,04 Eur a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 Eur (I. výrok), exekúciu v časti o vymoženie istiny 236,04 Eur a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 Eur zastavil (II. výrok) a návrh povinnej vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok). 2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 30. decembra 2021, č. k. 15CoE/34/2021- 92, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14. júla 2020 v napadnutej časti III. výroku potvrdil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie (č.l. 104 spisu). Dôvodnosť svojho dovolania vymedzila s poukazom na ust. § 420 písm. f/ C.s.p. Podľa povinnej, odvolací súd nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bližšie skúmal skutočnosti rozhodujúce pre jeho záver, konkrétne pravosť podpisu povinnej na doručenke, ktorým došlo k prevzatiu platobného rozkazu okresného súdu č.k.14Ro/474/2014-40 zo dňa 23. októbra 2014. Dovolaciemu súdu povinná navrhuje, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie povinnej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
6. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“) nadobudlo dňa 01.04.2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.
9. V posudzovanej veci dovolaním povinnej bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 30. decembra 2021, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinnej (podané dňa 16. mája 2022) bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018 a I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.
11. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania povinnej podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Dovolanie povinnej je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok