Najvyšší súd  

2 OboE 80/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom U., IČO: X., právne zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B. IČO: X., proti povinnej   H. H., nar. X., bytom F., zastúpenej opatrovníkom J. C.,

zamestnancom Krajského súdu v Prešove, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. K. M.

so sídlom E., pod sp. zn. EX 1126/2003, o vymoženie pohľadávky 239,-- €

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 12. marca 2013, č. k. 14CoE/24/2013-75, 14CoE/26/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov uznesením zo 19. apríla 2012, č. k. 2Er/338/2003-35 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora zamietol s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

o zastavení exekúcie samostatným uznesením. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa

§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu

zastavil.  

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo 12. marca 2013,

č. k. 14CoE/24/2013-75, 14CoE/26/2013 odmietol odvolanie Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 2Er/338/2003-38 zo dňa

04. 04. 2012, nevyhovel žiadosti oprávneného na podanie návrhu Súdnemu dvoru ES

na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania

a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa

uplatňujú pri prejednávaní a rozhodovaní, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku

každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie členských štátov,

pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné

situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a že nevedú k faktickej nemožnosti alebo

nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity)

(napr. rozsudok zo dňa 07. 01. 2004, Wells C - 201/02 Zb. s. I. - 723, bod 65). Článok 267

Zmluvy o fungovaní EÚ vnútroštátnym súdom priznáva právo položiť otázku Súdnemu

dvoru. Toto právo nemožno obmedziť vnútroštátnym ustanovením. Potrebu podať návrh

na Súdny dvor posudzuje vnútroštátny sudca. Nie je pritom povinný vyhovieť žiadosti

účastníkov konania, aby položil otázku Súdnemu dvoru. Sudca môže takisto rozhodnúť

o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor ex offo. Existencia

rozsudku Súdneho dvora rozhodujúceho o prejudiciálnej otázke nebráni vnútroštátnemu

sudcovi, aby položil vecne zhodnú otázku v prípade, ak to považuje za vhodné. Použiť

prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru je právom vnútroštátneho súdu. Odvolací súd zdôraznil,

že oprávnený sa svojim návrhom domáha výkladu, či je možné za neprijateľnú zmluvnú

podmienku považovať spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na uznanie dlhu,

a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z takejto zmluvy. Podľa

odvolacieho súdu splnenie podmienok pre exekúciu v preskúmavanej veci a vyriešenie

právnych otázok nastolených v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho

súdu, bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora. Prvostupňový súd pri svojom

rozhodnutí neinterpretoval právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa

oprávnený domáha. Z týchto dôvodov odvolací súd nevyhovel žiadosti oprávneného

na predloženie prejudiciálnej otázky v ním navrhnutom znení a nevyhovel ani návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm.

c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu

zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.  

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9   ods. 2

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnej (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. septembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová