2OboE/6/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., proti povinnému: I., o vymoženie 663,21 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Er/4918/2008-52, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2013 č. k. 11CoE/213/2012-75, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Skalica uznesením zo 14. augusta 2012 č. k. 3Er/4918/2008-52 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 233/1995  

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

v danej veci je neprijateľná podmienka, ktorá je ako taká absolútne neplatná. Neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.

 

Oprávnený vo svojom odvolaní, ktoré podal proti uvedenému uzneseniu okresného

súdu navrhol konanie prerušiť postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov (č. l. 99

spisu).

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, uznesením z 30. apríla 2013 č. k.  

11CoE/213/2012-75 návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie predbežných

otázok Súdnemu dvoru EÚ zamietol a uznesenie okresného súdu potvrdil. K návrhu

oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. uviedol, že

predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým

skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového

práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Prvú otázku považoval krajský súd  

za akademickú nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jej

výsledok. Rovnako aj druhú otázku nepovažoval krajský súd za relevantnú. Posúdenie tretej

otázky bol krajský súd spôsobilý uskutočniť sám na základe už existujúcej konštantnej

judikatúry Súdneho dvora EÚ bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.

Proti výroku napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh  

na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým,

že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/  

a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia  

§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením  

§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v ňom bol nesprávne poučený o nemožnosti

napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním. Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

  Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex

offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.  

  Z podania oprávneného (odvolanie), či už z hľadiska formálneho (najmä označenia

opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných

ustanovení ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno  

bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým

napadol uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

  Podľa § 201 O. s. p. /prvá veta/ účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

  Podľa § 9 ods. 1, 2 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné

súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa: a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie

dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c) v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.

  Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

  Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

O. s. p.).

  V predmetnej veci rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o zamietnutí návrhu

oprávneného na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ nie

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho

vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré

rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania v takom prípade vždy koná ako súd

odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie

podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.  

  Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 224 ods. 1,  

§ 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie

odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy odvolacieho

konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová