2 OboE 41/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO: X., proti

povinnému G. H., nar. X., bytom P., o vymoženie pohľadávky 333,93 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 28. februára 2013, č. k. 5CoE/193/2012-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany uznesením z 10. augusta 2012, č. k. 3Er/68/2004-27 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným

titulom, je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza,

a preto na základe takéhoto právneho úkonu nie je možné ďalej viesť exekúciu. Návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách exekúcie súd rozhodne

samostatným uznesením.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 28. februára 2013, č. k. 5CoE/193/2012-47 návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a povinnej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa

ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje

inak, ktorým osobitným zákonom je zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na to, že

v tomto prípade sa nejedná ani o možnosť, kedy o prerušení súdneho - exekučného konania

môže rozhodnúť svojím rozhodnutím súd, ani prípad, kedy sa exekučné konanie prerušuje

zo zákona, je potrebné sa riadiť zákonným ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Z obdobných dôvodov neprichádza v exekučnom konaní do úvahy ani možnosť prerušenia

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. za účelom predloženia prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie. Na predbežné otázky, ktoré mal podľa názoru odvolateľa

posúdiť Súdny dvor Európskej únie, súd poukázal, že je vecou členských štátov Európskej

únie, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08).

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie a aplikácie § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu

v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex

offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vtákom

prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. l v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. l v spojení s § 146 ods. 2

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 1. augusta 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová