2 OboE 16/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému I. D., nar. X., bytom B., o vymoženie pohľadávky 1 194,98 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R. K. so sídlom E., Z. pod sp. zn. EX 408/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2012, č. k. 13CoE/245/2012-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 24. 01. 2012, č. k. 5Er/399/2006-51 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie v sume 18,92 eur súdnemu exekútorovi JUDr. J. Ď. do troch dní od právoplatnosti uznesenia; súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa pre ňu ako exekučný titul kladú. Z dôvodu, že notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, súd prvého stupňa preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 17. 12. 2012, č. k. 13CoE/245/2012-102 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že v časti, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. náhradu trov exekúcie, zostáva nedotknuté. Odvolací súd uviedol, že v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadal oprávnený, aby odvolací súd Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd zdôraznil, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní. Preto nepovažoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom zdôraznil, že časť námietok a otázok sa netýka uznesenia súdu prvého stupňa. Preto odvolací súd oprávneným podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol.

Odvolací súd ďalej zdôraznil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 05. 05. 2005 „Zmluvu o úvere" (číslo listu 7-8 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie", ktorým povinný dal advokátovi Mgr. T. K., okrem iného, oprávnenie „na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného". V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal ale oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť, a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Táto časť zmluvy o úvere je podľa odvolacieho súdu neprijateľnou podmienková preto je neplatná (§ 52 a § 53 OZ).

Odvolací súd taktiež konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol v danom prípade správne s poukazom aj na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd zistí, že netrvajú podmienky exekúcie, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu. Ostatnými argumentmi oprávneného sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nie sú v danom prípade právne relevantné, pričom doplnenie právnej argumentácie došlo súdu prvého stupňa dňa 09. 08. 2012, t. j. po uplynutí lehoty na odvolanie a rozšírenie dôvodov odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. augusta 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová