2 OboE 15/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M. Ď., bytom H., právne zastúpenej JUDr. J. H., advokátom B.,

o vymoženie pohľadávky 482,64 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R.

K., so sídlom Exekútorského úradu Z., pod sp. zn. EX 4876/2007, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. februára 2013, č. k. 6CoE/62/2013-73, takto  

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo 14. 08. 2012, č. k. 62Er/4613/2007-19 exekúciu

zastavil. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1,

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, k § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že

rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a povinný nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Súd prvého stupňa ďalej zdôraznil, že v predmetnom exekučnom titule konajúci rozhodca

nerešpektoval zákon č. 250/2007 Z. z. a Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, keď

akceptoval denný úrok 0,25% (91,25% p. a.), ktorý je takisto neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvého stupňa k záveru, že boli splnené

podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, z ktorého dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

zastavil.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením zo dňa 13. 02. 2013 č. k. 6CoE/62/2013-73 návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ

považoval na nedôvodný. Zdôraznil, že Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach, v ktorých

účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci

právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, vykladať všeobecné kritériá,

používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však

vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť

skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Dodal, že je úlohou vnútroštátneho

súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom

na všetky okolnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom

úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný.

Odvolací súd uzavrel, že predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú

nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky – rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa

vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych

súdov. Preto, pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zabránilo

vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôraznil, že oprávnenému nič nebránilo

uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená

rovnosť účastníkov i z pohľadu riadne aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm.

c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu

zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex

offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnej (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 1. augusta 2013  

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová