Najvyšší súd  

2 OboE/135/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou F., proti povinnému Ž., o vymoženie pohľadávky

501,89 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 330/05,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2013 č. k.

6CoE/148/2012-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením z 05. marca 2012 č. k. 8Er/72/2005-13 exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa dospel k záveru,

že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v exekučnom konaní z dôvodu, že

nenastala jeho vykonateľnosť.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa

31. januára 2013 č. k. 6CoE/148/2012-38 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd k návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. uviedol, že predpokladom

povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúce sa výkladu komunitárneho práva je

v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka

komunitárneho práva EÚ týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie

daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva

(tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom

prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.

Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne

zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku

akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Odvolací súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi, čo bol spôsobilý uskutočniť sám na základe už existujúcej konštantnej

judikatúry Súdneho dvora EÚ bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ,

keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je

plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky

z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Nakoľko odvolací súd

nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou

otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205  

ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie a aplikácie ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.  

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu

v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady za splnenia, ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.  

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2  

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného  

na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil  

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 28. apríla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová