2OboE/112/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., proti povinnému: J., o vymoženie 488 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5Er/1918/2011, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 č. k. 17CoE/139/2012-40, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov uznesením zo 17. apríla 2012 č. k. 5Er/1918/2011-11 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Dospel k záveru, že
medzi účastníkmi konania nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, pretože neboli
dodržané podmienky v zmysle § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preto
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) na konanie o nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
na základe vyplnenej zmenky.
Oprávnený vo svojom odvolaní, ktoré podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa
navrhol konanie prerušiť postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré
formuloval do troch bodov (č. l. 38 spisu).
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesením z 27. septembra 2012 č. k.
17CoE/139/2012-40 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poukázal na judikatúru Súdneho dvora
EÚ, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 a C-237/02.
Proti výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým
tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2
písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení
s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v ňom bol nesprávne poučený o nemožnosti
napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex
offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného (odvolanie), či už z hľadiska formálneho (najmä označenia
opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných
ustanovení ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno
bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým
napadol uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 O. s. p. /prvá veta/ účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1, 2 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné
súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa: a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie
dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c) v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie Krajského súdu v Prešove o zamietnutí návrhu
oprávneného na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas
ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 224 ods. 1,
§ 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie
odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy odvolacieho
konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. júna 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová