2 Obo 85/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcu V., spol. s r. o., K., IČO: X., právne zast. F. & P., s. r. o., so sídlom M., proti žalovanej JUDr. V. O., U. správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., s. r. o., R., IČO: X. právne zast. JUDr. Ľ.

G., advokátom, H. o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9. februára 2010, č. k.

35Cbi/54/06-Mš-142, v opravenom znení zo dňa 24. júna 2010, č. k. 35 Cbi/54/2006-165,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 9. februára 2010, č. k. 35Cbi/54/06-Mš-142 v opravenom znení zo dňa 24. júna 2010,

č. k. 35 Cbi/54/2006-165   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 09. 02. 2010, č. k.

35Cbi/54/06-Mš-142 v opravenom znení zo dňa 24. 06. 2010, č. k. 35 Cbi/54/2006-165 uložil

žalovanej povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti,

nachádzajúce sa v Meste D., k. ú. K., a to stavby: závodný klub súp. č. X. na pozemku KN

parc. č. X. a závodný klub súp. č. X. na pozemku KN parc. č. X. a pozemky reg. C-KN: parc.

č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, parc. č. X. – zastavané plochy

a nádvoria o výmere 785 m2, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2

a parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 584 m2, zapísané na LV č. X. Správy

katastra D. K., na úpadcu v časti B – vlastníci pod por. č. 2 v celosti (podiel: 1/1), oproti

povinnosti žalobcu vrátiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 50 074,73 Eur

(1 508 551,34 Sk). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 29. 06. 2006, sa

žalobca domáhal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti, špecifikované

v petite žaloby. Súd konštatoval, že žalobca a úpadca dňa 01. 02. 2005 uzatvorili kúpnu

zmluvu, ktorej predmetom bol predaj a kúpa nehnuteľností špecifikovaných v bode 1

predmetnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle

ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd sa pri posudzovaní platnosti odstúpenia

od citovanej zmluvy spravoval príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Krajský

súd mal za preukázané, že žalobca písomne odstúpil od kúpnej zmluvy písomným podaním

zo dňa 07. 11. 2005, a to z toho dôvodu, že žalovaný neuhradil doplatok kúpnej ceny vo výške

22 040,76 Eur (664 000,-- Sk). Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru,

že je naplnená skutková podstata ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca

predloženým čestným prehlásením, ktoré podpísali J. B. (konateľ spoločnosti S.) a L. J.

(zamestnankyňa spoločnosti poverená preberaním pošty), preukázal, že dňa 31. 10. 2005 bol

spoločnosti S., s. r. o., riadne doručený list spoločnosti V., spol. s r. o., D., zo dňa

31. 10. 2005, označený ako „Výzva na zaplatenie kúpnej ceny“. Následne dňa 08. 11. 2005

bol spoločnosti S., s. r. o., riadne doručený list spoločnosti V., spol. s r. o., D., IČO: X. zo dňa

07. 11. 2005 označený ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“. Z uvedeného podľa súdu prvého

stupňa vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 08. 11. 2005 k platnému odstúpeniu

od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01. 02. 2005. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca preukázal

v konaní platné odstúpenie od vyššie citovanej kúpnej zmluvy, vzniklo mu právo na vylúčenie

vecí z konkurznej podstaty úpadcu (S., s. r. o., D.) v súlade s ust. § 19 ZKV, a to

nehnuteľných vecí, ktoré sú špecifikované v petite žaloby. Súčasne podľa súdu vznikla

povinnosť žalobcu vrátiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 50 074,73 Eur

(1 508 551,34 Sk), t.j. sumu, ktorú úpadca uhradil na účet záložného veriteľa (S. Z. a R. B., a.

s., B.). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 150 O. s. p. s poukazom

na ust. § 25 ods. 2 a § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, že žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.  

Uviedla, že žalobca neposkytol žalovanej dostatočne primeranú lehotu na splnenie

dlhu. Z dikcie ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho výkladu podľa žalovanej

vyplýva, že primeraná lehota na splnenie dlhu nemôže byť taká krátka, aby podľa

konkrétnych okolností prípadu znamenala iba formálne vyhovenie požiadavke o jej určenie.

Žalobca doručil výzvu na zaplatenie splátky kúpnej ceny žalovanej dňa 31. 10. 2005 a už

07. 11. 2005 žalovanej oznámil odstúpenie od zmluvy. Odvolateľka tvrdí, že žalobcom

poskytnutá lehota na plnenie bola len formálna a bola taká krátka, že žalobca ani nemohol

očakávať v takom krátkom čase reálne splnenie svojej požiadavky, obsiahnutej vo výzve

zo dňa 31. 10. 2005.

Žalovaná v podanom odvolaní ďalej zdôraznila, že S. Z. a R. B., a. s., B., si uplatnila

v konkurznom konaní svoju pohľadávku vo výške 3 280 163,56 Sk titulom nesplatenej časti

poskytnutého úveru. Takto uplatnenú pohľadávku správkyňa konkurznej podstaty

na prieskumnom pojednávaní pod por. č. 76 uznala s právom na oddelené uspokojenie

v prospech uvedeného peňažného ústavu. Do dňa podania odvolania veriteľ pod por. č. 76

svoju prihlášku pohľadávky nezobral späť. Správkyňa konkurznej podstaty je toho názoru, že

vylúčením predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu by došlo k poškodeniu

ostatných veriteľov úpadcu, nakoľko nehnuteľnosti by boli vylúčené z konkurznej podstaty

a záväzok správcu konkurznej podstaty uspokojiť veriteľa (peňažný ústav) by aj naďalej

zotrval. Tento stav považuje správkyňa konkurznej podstaty za stav, ktorý je v rozpore

so zákonom o konkurze a vyrovnaní. Preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s napadnutým

rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí, súd rozhodol vecne správne na základe náležitého

zisteného skutkového stavu. Žalobca má za to, že poskytol úpadcovi S., s. r. o., dodatočne

primeranú lehotu listom zo dňa 31. 10. 2005, ktorá bola doručená úpadcovi dňa

31. 10. 2005. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Následne žalobca odstúpil

od zmluvy listom dňa 07. 11. 2005. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade išlo o omeškanie

so splnením peňažného dlhu, preto úpadca nepotreboval žiadnu prípravu na splnenie takéhoto

záväzku a žalobcom poskytnutá lehota bola objektívne dostatočná na vykonanie takých

opatrení zo strany úpadcu, aby mohol tento svoj peňažný dlh splniť. Len z týchto dôvodov

možno podľa žalobcu posudzovať, či poskytnutá lehota bola primeraná alebo nie.

Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou žalovanej v súvislosti s uznaním práva S. Z.

a R. B., a. s., B.. Uviedol, že ak budú predmetné nehnuteľnosti vylúčené zo súpisu

z konkurznej podstaty, je správkyňa konkurznej podstaty povinná v rámci rozvrhového

uznesenia zabezpečiť, aby S. Z. a R. B., a. s., B., nebola uspokojená ako oddelený veriteľ zo

speňaženia predmetných nehnuteľností, pretože tieto nebudú v rámci konania speňažené.

Podľa žalobcu ani skutočnosť, či vylúčením predmetných nehnuteľností zo súpisu

z konkurznej podstaty budú poškodení ostatní veritelia alebo nie, nie je v tomto konaní

rozhodná. Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou si uplatnil ochranu vlastníckeho práva,

pričom nárok na vylúčenie vecí zo súpisu podstaty je prednostným nárokom v zmysle ust.

§ 31 ods. 1 písm. d/ ZKV.

Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Náhradu trov si žalobca

s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné

vyhovieť.

  Predmetom odvolacieho konania je právo žalobcu na vylúčenie nehnuteľností (stavieb

a pozemkov) nachádzajúcich sa v Meste D., kat. úz. K., parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X.

a parc. č. X. tak, ako sú špecifikované v žalobe, z konkurznej podstaty úpadcu S., s. r. o., D.

  Vylúčenie veci, ktorá nemala byť zaradená do zoznamu konkurznej podstaty upravuje

ust. § 19 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa predmetné konanie spravuje. Z uvedeného ust.

zákona v spojení s § 14 tohto zákona je zrejmé, že účastníkmi takto vedeného konania je tzv.

vylučovateľ, vylučovatelia, t.j. tretie osoby, do práv ktorých sa konkurzom zasiahlo a ktoré sú

odlišné od okruhu účastníkov vlastného konkurzného konania na strane osoby v konaní

oprávnenej a správca konkurznej podstaty na strane povinnej.

Predmetom nároku na vylúčenie veci z konkurznej podstaty sa môžu stať iba veci

individuálne určité. Právny dôvod nároku na vylúčenie veci musí existovať v čase, kedy je

nárok uplatňovaný. Právnym dôvodov nároku na vylúčenie veci podľa § 19 zák. č. 328/1991

Zb. môže byť na strane navrhovateľa vlastníctvo (nielen z kúpnej zmluvy alebo inej dohody,

smerujúcej k prevedeniu vlastníctva), spoluvlastníctvo podielové i bez podielové, ako i držba

veci.

Súd prvého stupňa správne zistil, že medzi žalobcom a úpadcom bola dňa 01. 02. 2005

uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj a kúpa nehnuteľností špecifikovaných

v bode I tejto kúpnej zmluvy, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobca

v predmetnom konaní domáha.

  V konaní pred súdom prvého stupňa bolo tiež nesporne preukázané, že úpadca

doplatok z dohodnutej kúpnej ceny podľa čl. IV. kúpnej zmluvy, a to vo výške 22 040,76 €

(664 000,-- Sk) nezaplatil.

Listom zo dňa 31. 10. 2005, ktorý bol týmto dňom i doručený úpadcovi, vyzval

žalobca úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny, ku ktorému splneniu záväzku poskytol úpadcovi

dodatočnú lehotu do 04. 11. 2005.

Po márnom uplynutí uvedenej lehoty žalobca listom z 07. 11. 2005 pre nesplnenie

dlhu od kúpnej zmluvy odstúpil.

  Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je

v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má

veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Cit. ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. upravuje omeškanie dlžníka s riadnym a včasným

nesplním dlhu a s ním spojené právo veriteľa od zmluvy odstúpiť, keď tento dlh nesplní ani

v poskytnutej dodatočnej lehote.

Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca neposkytol úpadcovi ako dlžníkovi

primeranú lehotu na splnenie dlhu, pre ktorý dôvod má za to, že neboli splnené predpoklady

pre odstúpenie od kúpnej zmluvy.

Nepochybne podmienkou účinného odstúpenia od zmluvy je poskytnutie dodatočnej

lehoty k splneniu. Napriek tomu, že jej dĺžku určuje sám veriteľ, musí byť so zreteľom

ku konkrétnym okolnostiam prípadu primerane dlhá k tomu, aby bol dlh splniteľný.

Pre splnenie dlhu sa však v takom prípade nepredpokladá, že dlžník až po splatnosti

dlhu začne s vytváraním podmienok pre jeho splnenie, preto dodatočná lehota môže byť

kratšia než lehota objektívne potrebná alebo obvyklá k poskytnutiu plnenia veriteľovi.

V danom prípade úpadca bol v omeškaní so splnením peňažného dlhu, k splneniu

ktorého žalobcom v danom prípade poskytnutá lehota bola objektívne dostatočná, aby mohol

vykonať potrebné opatrenia peňažný záväzok splniť.

Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že dodatočná lehota bola formálna.

Z uvedených dôvodov nastali tak účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá sa

od počiatku zrušila, pre ktorý dôvod súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca sa

vylúčenia predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu domáha dôvodne.

  Z hľadiska dôvodnosti uvedeného práva žalobcu je právne irelevantné, že pohľadávka

S. Z. a R. B., a. s., B., z titulu poskytnutého úveru zabezpečeného predmetnými

nehnuteľnosťami bola v konkurze uznaná.

Pre úplnosť sa žiada však uviesť, že úlohou správcu v konkurze, a teda

i pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov, je postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom

nemožno opomenúť ani právo vyplývajúce z pasívnej solidarity dlžníkov.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 219 O. s. p. ako vecne

správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že ich

náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho

konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. júla 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová