2 Obo 76/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. D., M., právne zast. JUDr. J. J., advokát so sídlom K. proti žalovanému JUDr. M. Č., správca konkurznej

podstaty úpadcu H. S. a. s. v konkurze, so sídlom P., IČO: X.,   o vylúčenie majetku

z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 1. júna 2010, č. k. 52 Cbi 1/2007-139, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1. júna 2010, č. k.

52 Cbi 1/2007-139   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu

na prerušenie konania v prejednávanej veci.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 11. 01. 2007 sa žalobca domáha

voči žalovanému vylúčenia práva k priemyselnému vzoru č. reg. X. pre územie Slovenskej

republiky a práva č. reg. X. pre územie Českej republiky, s názvami Ťahač letiskovej techniky

a s prioritami od 03. 07. 1997, zapísaných v súpise konkurznej podstaty úpadcu. Vylučovaciu

žalobu podal na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006, č.

k. 51-24K 407/98-1442, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od jeho

doručenia podal proti žalovanému žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu.

Citované uznesenie vydal krajský súd v nadväznosti na jeho opatrenie zo dňa 06. 12. 2006, č. k. 51-24K 407/98-1438, ktorým uložil žalovanému neodkladne po doručení opatrenia zaradiť

do súpisu konkurznej podstaty majetok špecifikovaný vo výroku opatrenia. Žalobca žiadal konanie o vylučovacej žalobe prerušiť do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006, č. k.

51-24K 407/98-1438 z dôvodu, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod č. k. 51-24K 407/98 je stále riešená otázka zaradenia alebo nezaradenia presne

špecifikovaného majetku do konkurznej podstaty, čo je zrejmé zo skutočnosti, že pokyn súdu,

ktorý je správca konkurznej podstaty (žalovaný) povinný splniť, nebol ním splnený, a to

napriek skutočnosti, že tento je obsiahnutý v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu.

Žalobca je preto názoru, že v inom súdnom konaní je riešená otázka, ktorá môže mať význam

pre predmetné súdne konanie (o vylučovacej žalobe), keď nesplnenie povinnosti uloženej

súdom žalovanému, je jedinou obranou žalovaného v predmetnom súdnom konaní.

S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd prvého stupňa prerušil konanie

o vylučovacej žalobe podľa ust. § 109 O. s. p.

Ďalej v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že správca konkurznej podstaty opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006 nesplnil, pričom konkurznému súdu

zaslal stanovisko zo dňa 05. 01. 2007, v ktorom mu oznámil, že súpis konkurznej podstaty

úpadcu bol vykonaný formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu ku dňu vyhlásenia

konkurzu a spolu s prehlásením štatutárneho orgánu úpadcu o tom, že súpis je úplný

a správny, bol predložený konkurznému súdu. V rámci súpisu bola do konkurznej podstaty

zahrnutá aj účtovná dispozícia č. ID X., ktorú vo fotokópii v prílohe č. 1 konkurznému súdu

zaslal, pričom v tejto účtovnej dispozícii sú okrem iného zahrnuté aj práva k priemyselnému

vzoru č. reg. X. a č. reg. X., s názvom Ťahač letiskovej techniky. Ďalej tiež v stanovisku súdu

oznámil, že konkurzná podstata bola speňažená ako časť podniku – podnik bez pohľadávok

a na kupujúceho prešli aj všetky práva, vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného

vlastníctva, ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Na základe zmluvy

o kúpe časti podniku nebolo možné previesť

na kupujúceho práva k predmetom priemyselného vlastníctva na Úrade priemyselného

vlastníctva SR (zmluva o predaji časti podniku neobsahovala právne relevantné údaje

potrebné k prevodu), preto ako dodatky ku zmluve o kúpe časti podniku boli kupujúcim

a predávajúcim následne uzavreté osobitné zmluvy, a to zmluva o prevode práv duševného

vlastníctva a zmluva o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva.

Z obsahu konkurzného spisu súd prvého stupňa ďalej zistil, že konkurzný súd vydal opatrenie

zo dňa 23. 01. 2007, č. k. 51-24K 407/98-1464, ktorým nariadil výsluch správcu konkurznej

podstaty a členov predstavenstva úpadcu Ing. J. B. a Ing. J. K. na deň 05. 02. 2007. Zo

zápisnice zo dňa 05. 02. 2007 zistil, že správca a Ing. K. sa výsluchu nezúčastnili a požiadali

o určenie iného termínu, pričom od Ing. J. B. súd nemal vykázané doručenie predvolania.

Následne konkurzný súd určil termín výsluchu na deň 26. 02. 2007, pričom zo zápisnice

z tohto dňa vyplýva, že výsluchu sa nezúčastnil správca a ani členovia predstavenstva úpadcu

Ing. J. B. a Ing. J. K.. Na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 26. 04. 2010 správca

konkurznej podstaty uviedol, že na opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006 reagoval

listom, v ktorom uviedol, že ho nie je možné zrealizovať, pretože priemyselné práva, ktoré

boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, boli na základe zmluvy o prevode časti podniku

prevedené na nadobúdateľa W., a. s. Z., pričom v konkurznej podstate úpadcu nie je žiaden majetok a po právoplatnom skončení sporov vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici

č. k. 52 Cbi 1/2007 (predmetná právna vec) a č. k. 52 Cbi 2/2007 bude v konkurznom konaní

podaná konečná správa.

  S poukazom na vyššie zistený skutkový stav súd prvého stupňa návrh na prerušenie

konania do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006, č.

k. 51-24K 407/98-1438 zamietol z dôvodu, že prerušenie konania do splnenia opatrenia

krajského súdu je nevykonateľné. Keďže podľa zistených skutočností opatrenie konkurzného

súdu zrejme nebude možné už splniť, nie je možné prerušiť konanie v predmetnej veci

do doby splnenia opatrenia krajského súdu zo dňa 06. 12. 2006.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Uviedol, že poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, a to, že opatrením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 407/98-1438 bolo žalovanému uložené zaradiť konkrétne

špecifikované veci do konkurznej podstaty úpadcu   a uznesením toho istého súdu č. k.

51-24K 407/98-1442 bolo žalobcovi uložené podať žalobu o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty. Žalobca konal na základe rozhodnutia krajského súdu, pričom tak musel konať, ak

chcel zabrániť vzniku zákonnej domnienky znamenajúcej zánik jeho nároku (zákonná

domnienka oprávneného zahrnutia vecí do súpisu). Žalovaný nerealizoval opatrenie

konkurzného súdu, ktoré je riadnym súdnym rozhodnutím, hoci ako správca konkurznej podstaty bol povinný ho rešpektovať. Pokiaľ správca konkurznej podstaty nerešpektuje

rozhodnutie súdu, nie je možné uvedený stav tolerovať, resp. ignorovať, ale je nevyhnutné

zjednať nápravu v zmysle príslušnej právnej úpravy. Takýto stav nemôže byť dôvodom

pre zamietnutie žaloby podanej na základe pokynu súdu, pričom žalovaný nerealizovanie

opatrenia súdu uvádza ako jediný argument pre zamietnutie vylučovacej žaloby, čo

predstavuje neakceptovateľný stav. Navrhol, aby v zmysle zákona boli prijaté kroky

smerujúce k zjednaniu nápravy, a teda naplneniu opatrenia konkurzného súdu. Z dôvodu, že

uvedené kroky sú prepojené s uplatneným nárokom, je nevyhnutné prerušenie konania

do doby splnenia opatrenia konkurzného súdu. Krajský súd neakceptovanie návrhu

na prerušenie konania zdôvodnil tvrdením o nevykonateľnosti opatrenia, zrejmej nemožnosti jeho splnenia, keď nie je zrejmé, či toto opatrenie bude a môže byť splnené, bez akéhokoľvek

bližšieho odôvodnenia. Záver krajského súdu nemá oporu v právnej úprave, keď opatrenie

konkurzného súdu nie je možné hodnotiť ako nevykonateľné. Nevykonateľnosť rozhodnutia

je nevyhnutné hodnotiť z objektívneho hľadiska nemožnosti, pričom takáto situácia vo veci

nenastala, keďže kroky uložené žalovanému konkurzným súdom v opatrení sú realizovateľné

v súlade s príslušnou právnou úpravou. Tieto kroky musí správca konkurznej podstaty

realizovať a ich vykonanie nemôže odmietať z dôvodu odlišnosti vlastného právneho názoru

od právneho názoru súdu. Práve pre takéto situácie je zo zákona ustanovený dohľad súdu

a prostriedky, ktoré pri výkone tejto činnosti môže využívať. Súd svojím rozhodnutím,

ktorým zamietol návrh na prerušenie konania do doby splnenia opatrenia konkurzného súdu,

vyvolal stav tolerovania neplnenia súdom uložených povinností žalovaným a stav, ktorý je

v neprospech snahy žalobcu o naplnenie súdom uloženého postupu. Práve tým, že vo veci

dôjde k prerušeniu konania, dôjde k vytvoreniu časového priestoru pre konkurzný súd, ktorý

zákonnými prostriedkami vymôže to, aby jeho právoplatné rozhodnutie bolo splnené. Podľa

jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa uspokojil len

s dokladmi preukazujúcimi, že opatrenie nebolo vykonané (známa skutočnosť) a že výsluchy,

ktoré sa mali konať, neboli realizované pre neúčasť predvolaných osôb. Napriek tomu, že bola

zdôrazňovaná potreba zistenia súčasného stavu plnenia opatrenia konkurzného súdu, ako aj

jeho postoja, tak stav týkajúci sa predmetného opatrenia konkurzného súdu nebol zistený bez

akýchkoľvek pochybností a je založený len na domnienkach. Odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvého stupňa neobsahuje žiadny argument odôvodňujúci údajnú nevykonateľnosť opatrenia konkurzného súdu a je založené len na domnienkach súdu. Navrhol preto, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212

ods. 1 a ust. § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo súd dal na takéto konanie podnet.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal na súde podľa ust. § 19 ods. 2

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZKV“) žalobu o vylúčenie práv k predmetom priemyselného vlastníctva, špecifikovaným

vo výroku žaloby. Nie je sporné, že vylučovaciu žalobcu podal na základe uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12.2006, č. k. 51-24K 407/98-1442, ktorým

konkurzný súd žalobcovi uložil, aby v lehote 30 dní od jeho doručenia podal na Krajskom

súde v Banskej Bystrici proti žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty žalobu

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Nie je tiež sporné, že citované uznesenie

nadväzovalo na opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006, č. k. 51-24K 407/98-1438,

ktorým konkurzný súd žalovanému uložil, aby neodkladne po doručení opatrenia zaradil

do súpisu konkurznej podstaty majetok úpadcu v ňom špecifikovaný, vrátane práva

k priemyselnému vzoru č. reg. X. pre územie Slovenskej republiky a práva

k priemyselnému vzoru č. reg. X. pre územie Českej republiky, s názvom Ťahač letiskovej

techniky a s prioritami od 03. 07.1997.

  Z vyjadrení žalovaného, ako aj oznámenia konkurzného súdu zo dňa 29. 04. 2010

(založeného v spise v hnedej obálke bez uvedenia konkrétneho čísla listu spolu s fotokópiami listín z konkurzného spisu č. k. 51-24K 407/98) vyplýva, že na opatrenie konkurzného súdu

zo dňa 06. 12. 2006 reagoval žalovaný správca písomným stanoviskom zo dňa 05. 01. 2007 (doručeným súdu dňa 12. 01. 2007), z ktorého vyplýva, že správca vykonal súpis konkurznej

podstaty formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu a tento

súpis bol doplnený vyhlásením štatutárneho orgánu úpadcu, že súpis je úplný a správny.

Pri súpise bola do konkurznej podstaty zahrnutá účtovná dispozícia č. ID X., v ktorej sú

zahrnuté aj práva vymenované v stanovisku zo dňa 05. 01. 2007, medzi ktorými je uvedené aj

právo k priemyselnému vzoru č. reg. X. a priemyselnému vzoru č. reg. X., s názvom Ťahač

letiskovej techniky. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že konkurzná podstata bola speňažená ako

časť podniku (podnik bez pohľadávok), pričom na kujúceho prešli aj všetky práva

vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkali

podnikateľskej činnosti predávaného podniku, vrátane predmetných priemyselných práv.

Ďalej z neho vyplýva, že k zmluve o predaji časti podniku boli následne uzavreté osobitné

písomné zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva (fotokópie týchto

zmlúv sú založené v spise na č. l. 35, 38, 54, 56). Fotokópia dokladov, týkajúcich sa súpisu konkurznej podstaty (účtovná dispozícia č. ID X., výpis zákaziek), je pripojená k stanovisku

správcu konkurznej podstaty zo dňa 05. 01. 2007. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným je

v tom, že žalovaný správca tvrdí, že predmetné priemyselné práva, týkajúce sa priemyselného

vzoru č. reg. X. a priemyselného vzoru č. reg. X. spolu s ďalšími právami špecifikovanými

v účtovnej dispozícii č. ID X., zahrnutej do konkurznej podstaty (čo vyplýva aj z odpovede

konkurzného súdu zo dňa 29. 04. 2010 na č. l. 129), boli predmetom prevodu na základe

zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 08. 02. 1999 a k nej následne uzavretých zmlúv

o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva, čo žalobca popiera s poukazom na to,

že žalovaný správca konal v rozpore so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a

týmto postupom zároveň zákon aj obišiel, keď nakladal s priemyselnými právami úpadcu bez

súhlasu konkurzného súdu, v dôsledku čoho považuje právne úkony žalovaného vo vzťahu

k priemyselným právam za absolútne neplatné, z dôvodu ktorého žalobca (spolu s O. K. a Ing.

P. L.) podal v máji 2008 na Okresnom súde v Banskej Bystrici žalobu o určenie práva podľa

ust. § 80c O. s. p. (vedená pod č. k. 10 CbPb 11/2008).

Návrh na prerušenie konania v predmetnej veci, týkajúcej sa vylučovacej žaloby podľa

ust. § 19 ods. 2 ZKV, podal žalobca z dôvodu, že v inom konaní č. k. 51-24K 407/98 (konkurzné konanie) vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici je riešená otázka

zaradenia alebo nezaradenia do konkurznej podstaty úpadcu presne špecifikovaného majetku, týkajúceho sa okrem iného predmetných práv k priemyselným vzorom, ktorá môže mať

význam pre konanie vo veci, týkajúcej sa vylučovacej žaloby. Preto navrhol, aby súd prvého

stupňa konanie v predmetnej veci prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a to

do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006, č. k.

51-24K 407/98-1438, ktorým konkurzný súd uložil žalovanému správcovi neodkladne

po doručení opatrenia zaradiť do súpisu konkurznej podstaty v ňom špecifikovaný majetok.

Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvého stupňa nepochybil, keď návrh žalobcu

na prerušenie konania zamietol. Rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k názoru, že dôvod,

ktorý uviedol navrhovateľ v návrhu na prerušenie konania a ani navrhovaná doba prerušenia konania v predmetnej veci, týkajúcej sa vylučovacej žaloby, nie je dôvodom na prerušenie

konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Konkurzné konanie č. k. 51-24K 407/98 a predmetné konanie o vylučovacej žalobe č. k. 52 Cbi 1/2007 sú dve samostatné konania,

pričom sudca, konajúci v sporovom konaní č. k. 52 Cbi 1/2007 nie je oprávnený zasahovať

do konkurzného konania č. k. 51-24K 407/98, v ktorom koná a rozhoduje konkurzný sudca,

ktorý podľa ust. § 12 ZKV vykonáva dohľad nad činnosťou správcu konkurznej podstaty,

v rámci ktorého je oprávnený žiadať od správcu správy, vysvetlenia, ďalej nahliadať do jeho

účtov, vykonávať potrebné zisťovania a v rámci tejto dohliadacej činnosti je oprávnený tiež

ukladať správcovi povinnosti formou opatrenia. Za nesplnenie povinnosti uloženej

konkurzným súdom správcovi konkurznej podstaty môže opätovne len konkurzný súd

sankcionovať správcu napr. uložením poriadkovej pokuty a v krajnom prípade aj zbavením

funkcie správcu konkurznej podstaty.

  Z obsahu spisu vyplýva, že v liste zo dňa 27. 04. 2010 (č. l. 128) sa súd konajúci

v predmetnej veci dotazoval u konkurzného súdu, ako bolo „naložené“ s odpoveďou správcu

konkurznej podstaty zo dňa 05. 01. 2007 na opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006,

či konkurzný súd po odpovedi správcu netrval na realizácii opatrenia č. k.

51-24K 407/98-1438 zo dňa 06. 12. 2006, prípadne či podnikol voči správcovi za nesplnenie

opatrenia nejaké kroky, pričom zároveň požiadal konkurzný súd, aby mu zaslal odpoveď

správcu zo dňa 05. 01. 2007, ktorou tento reagoval na opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006. Z odpovede konkurzného súdu zo dňa 29. 04. 2010, ako aj z fotokópií listov

z konkurzného spisu vyplýva, že pri súpise bola do konkurznej podstaty zahrnutá účtovná dispozícia č. ID X., v ktorej sú zhrnuté aj priemyselné práva vymenované v stanovisku

správcu zo dňa 05. 01. 2007 (ktoré pripojil k odpovedi). Po obdržaní stanoviska správcu zo

dňa 05. 01. 2007 konkurzný súd nariadil výsluch správcu a členov predstavenstva úpadcu na

05. 02. 2007 a 26. 02. 2007, pričom predvolané osoby sa na výsluch nedostavili. Z uvedeného

vyplýva, že po neúspešnom predvolaní správcu a členov predstavenstva úpadcu na výsluch, sa

následne konkurzný súd už ďalej nezaoberal opatrením zo dňa 06. 12. 2006

vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa

preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v konkurznom konaní č. k. 51-24K 407/98 je stále aj

v súčasnej dobe (od 06. 12. 2006) riešená otázka zaradenia alebo nezaradenia priemyselných

práv špecifikovaných vo výroku predmetnej vylučovacej žaloby do konkurznej podstaty

úpadcu a že vyriešenie tejto otázky v konkurznom konaní je relevantné pre predmetné konanie o vylučovacej žalobe a predstavuje dôvod, pre ktorý by súd, konajúci o vylučovacej

žalobe, mal prerušiť predmetné konanie do doby splnenia opatrenia konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ by súd

prerušil konanie v predmetnej veci, týkajúcej sa vylučovacej žaloby, do doby splnenia

opatrenia konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006, č. k. 51-24K 407/98-1438, tak takýto výrok

súdneho rozhodnutia by bol nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný. Odvolací súd je toho

názoru, že dôvod, ktorý uviedol žalobca v návrhu na prerušenie konania, nie je takým

dôvodom, ktorý by bránil súdu prvého stupňa pokračovať ďalej v konaní o vylučovacej

žalobe podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Je zrejmé, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím vo veci

samej musí riadne zistiť skutkový a právny stav, vrátane prejudiciálneho vyriešenia viacerých

otázok, týkajúcich sa predmetných priemyselných práv, pričom dôvod, ktorý žalobca uviedol

v návrhu na prerušenie konania zo dňa 26. 05. 2010, nemožno považovať za taký dôvod,

ktorý by bránil súdu prvého stupňa ďalej vo veci konať a prípadne následne aj meritórne

rozhodnúť.

Keďže dôvod, ktorý uviedol žalobca v návrhu na prerušenie konania nie je

relevantným dôvodom na prerušenie konania o vylučovacej žalobe podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c/ O. s. p., a to aj s ohľadom na navrhovanú dobu prerušenia predmetného konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky po čiastočnom doplnení odôvodnenia napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová