Najvyšší súd
2 Obo 73/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., a. s., P. IČO: X., proti žalovanému S. P. P., a. s., M., IČO: X., právne zast. Advokátskou kanceláriou E. - K. & P., s. r. o., N., IČO: X. o určenie neplatnosti vypovedania zmluvy o dodávke plynu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. júna 2010, č. k. 1 Cob 263/2009-647, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. 06. 2010 č. k. 1 Cob 263/2009-647 späťvzatie návrhu nepripustil. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 28. 12. 2005 žiadal, aby súd určil, že vypovedanie zmluvy o dodávke plynu, doručené mu dňa 30. 06. 2005, je neplatné. Prvostupňový súd po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 23Cb/259/2005-551 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 656,22 €. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v odvolaní. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 23. 06. 2010, zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 24. 06. 2010. Odvolací súd poukázal na ust. § 208 O. s. p. a uviedol, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, keďže žalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil, preto odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že odvolací súd napadnutým uznesením odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zrejme spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca má za to, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu je bez ohľadu na jeho nesprávne poučenie o odvolaní, prípustné. Napadnuté uznesenie podľa svojho obsahu nezodpovedá žiadnemu z taxatívne vypočítaných uznesení v § 202 ods. 3 O. s. p., proti ktorým sa odvolanie nepripúšťa. Naopak, zákon výslovne počíta s možnosťou podania odvolania proti uzneseniu, ktorým súd nepripustí späťvzatie návrhu v konaní na prvom stupni (§ 96 ods. 2 O. s. p.). Na odvolacie konanie sa podľa žalobcu primerane vzťahujú ustanovenia o konaní na súde prvého stupňa, vrátane úpravy rozhodovania o späťvzatí (§ 211 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 216 ods. 1 O. s. p.). Žalobca ďalej uviedol, že hoci je napadnuté uznesenie rozhodnutím odvolacieho súdu, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje ako prvostupňový súd. Opačný záver by mal podľa žalobcu za následok porušenie princípu dvojinštančnosti konania a nezákonný zásah do ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 239/08).
Podľa žalobcu odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že v napadnutom uznesení neuviedol dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu, resp. vôbec existenciu takých dôvodov. Znemožnil tak žalobcovi posúdiť splnenie podmienok pre nepripustenie späťvzatia návrhu a pokračovanie v konaní a prípadne namietnuť ich nesplnenie v odvolaní. Žalobca z opatrnosti namieta neexistenciu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu a vážnych dôvodov pre taký nesúhlas, nakoľko údajný nesúhlas so späťvzatím návrhu mal byť vyslovený na pojednávaní dňa 24. 06. 2010. Žalobca uviedol, že nebol na uvedené pojednávanie predvolaný a jeho nariadenie mu nebolo ani oznámené. Preto nemal žiadnu možnosť oboznámiť sa priamo s existenciou nesúhlasu žalovaného a jeho odôvodnením. Zároveň žalobca z dôvodu istoty namieta aj nesprávne právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 201 O. s. p., z ktorého jednoznačne vyplýva, že odvolanie môže podať účastník len proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, nikdy nie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ako súdu druhého stupňa. V danom prípade rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, preto odvolanie proti napadnutému uzneseniu nemôže byť prípustné. Primeraná aplikácia ust. § 96 O. s. p. je teda podľa žalovaného vylúčená. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný postup súdu pri vydaní napadnutého uznesenia vrátane poučenia daného účastníkom konania za správny.
Žalovaný ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave účastníkov konania na pojednávanie dňa 24. 06. 2010 nepredvolával, keďže dňa 24. 06. 2010 malo dôjsť len k verejnému vyhláseniu rozhodnutia. Oznam Krajského súdu v Bratislave o verejnom vyhlásení rozhodnutia bol uverejnený na internetovej stránke www.justice.gov.sk v časti oznamy súdov. Súd otvoril pojednávanie v tento deň len z toho dôvodu, že žalobca dňa 23. 06. 2010 doručil súdu svoje späťvzatie návrhu v celom rozsahu, pričom bolo potrebné, aby sa k späťvzatiu vyjadril žalovaný. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím súd riadne zaprotokoloval v zápisnici z pojednávania.
Z ust. § 208 O. s. p. podľa žalovaného vyplýva, že súd späťvzatie nepripustí, ak s tým druhý účastník nesúhlasí. Súd nesúhlas vezme na vedomie a musí ďalej pokračovať v konaní. Žalovaný má za to, že súd svojím postupom žalobcovi neodňal možnosť konať pred súdom, preto aj námietku neodôvodnenia nesúhlasu považuje za nedôvodnú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd odvolanie žalobcu odmietol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vec prejednal podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Žalobca v rámci jeho dispozičného práva (dominus litis) môže žalobu vziať späť celkom alebo sčasti, a to za splnenia podmienok stanovených v § 96 O. s. p.. Späťvzatie návrhu na začatie konania v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol, ale jeho rozhodnutie nie je právoplatné, je v občianskom súdnom konaní úkonom, o ktorom rozhoduje odvolací súd podľa § 208 O. s. p. Odvolací súd pripustí späťvzatie návrhu, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne) procesne účinnému udeleniu súhlasu. Ak tieto dva predpoklady nie sú splnené, rozhodne tak, že späťvzatie nepripustí a vo veci pokračuje odvolací súd, ak proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zisťuje, že Okresný súd Bratislava II, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 21. 05. 2009, č. k. 23Cb/259/2005-551 zamietol žalobu žalobcu, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie. Žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu dňa 23. 06. 2010 späťvzatie návrhu a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd nepripustil späťvzatie návrhu, keďže žalovaný so späťvzatím nesúhlasil.
Podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú krajské súdy. O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.). Ustanovením § 10 O. s. p. je pre procesnú oblasť zakotvená funkčná príslušnosť uvedeného stredného a najvyššieho článku súdnej sústavy, a to príslušnosť na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, vyneseným v prvostupňovom konaní. Opravnými prostriedkami proti rozhodnutiam vyneseným v prvostupňovom konaní sa v zmysle § 10 O. s. p. rozumejú riadne opravné prostriedky - odvolanie (§ 201 O. s. p.).
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Tento opravný prostriedok sa považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Odvolaním sa môže napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa podľa platného právneho stavu môže byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni (§ 9 O. s. p.).
V danom prípade podal žalobca späťvzatie návrhu na začatie konania v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol, ale jeho rozhodnutie ešte nebolo právoplatné. O späťvzatí návrhu na začatie konania preto správne rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 208 O. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov preto nemožno napadnúť odvolaním, nakoľko odvolanie proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na odvolateľov odkaz na Nález ÚS SR, pretože sa dotýka iných procesných okolností, akou je okolnosť tvoriaca predmet tohto odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie žalobcu pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. marca 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová