Najvyšší súd  

2 Obo/72/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., proti žalovanému J., správca konkurznej podstaty P., o zaplatenie 3 763,73 eur (113 386 Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. októbra 2013 č. k. 21Cb/3326/1992-199, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 10. októbra 2013 č. k. 21Cb/3326/1992-199 v napadnutej časti o nevrátení súdneho poplatku žalobcovi p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením z 10. októbra 2013 č. k. 21Cb/3326/1992-199 rozhodol tak, že konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi súdny poplatok nevrátil.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou   zo dňa 03. októbra 1992 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 763,73 eur   (113 386 Sk) z titulu poplatku z omeškania za oneskorené uhradenie faktúr a zaplatenia hodnoty 8 099 ks publikácií kníh.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. júna 1999 sp. zn. 3K/84/99 bol   na majetok spoločnosti P. vyhlásený konkurz.

Žalobca podaním zo dňa 18. júla 2013 oznámil súdu, že žalobu vo veci samej berie späť a žiadal, aby mu bol vrátený súdny poplatok.

Keďže žalobca vzal svoju žalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Súd žalobcovi nevrátil súdny poplatok zaplatený za návrh, nakoľko podľa § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. V danom prípade išlo o rozpojednávanú vec. Súdny poplatok vo výške 150,57 eur (4 536 Sk) bol zaplatený kolkovými známkami dňa   11. marca 1993, teda lehota na jeho vrátenie uplynula dňom 31. decembra 1996.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že mu súdny poplatok 143,94 eur vráti.

V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa prípisom z 18. januára 2010 žalobcovi v prípade späťvzatia žaloby sľuboval vrátenie súdneho poplatku (príloha č. 1   č. l. 201). S ohľadom na to, že J. končila svoju advokátsku činnosť (pričom tu boli z dôvodu konkurzov 3 neskončené súdne konania) na základe tohto prípisu požiadala o zastavenie konania voči rovnakému žalovanému na Okresnom súde Bratislava I. (príloha č. 2) aj voči firme L. na Okresnom súde Trnava (príloha č. 3), kde bol žalobcovi súdny poplatok vrátený, práve preto, že ide o konkurzné veci, dokonca Okresný súd Trnava žalobcovi vrátil súdny poplatok v plnej výške. Podľa žalobcu, ak súd svojou dlhoročnou nečinnosťou spôsobil, že vec nebola včas rozhodnutá a je na súde fakticky 21 rokov, má na vrátenie súdneho poplatku plné právo, preto navrhol jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby mu bol zmenením napadnutého uznesenia vrátený súdny poplatok 143,94 eur a ako dôvod uviedol, že prvostupňový súd vyzval žalobcu, že, ak vezme žalobu späť bude mu v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v platnom znení vrátený súdny poplatok krátený o 1 %, najmenej 6,63 eur. Ďalej poukázal na konania (pod prílohami č. 2 a 3), kde bol žalobcovi súdny poplatok vrátený.  

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v znení s účinnosťou do 30. novembra 2013, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 13 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

V predmetnej veci bol súdny poplatok žalobcom zaplatený dňa 11. marca 1993 Mestskému súdu Bratislava vo výške 150,57 eur (4 536 Kčs) v kolkových známkach.   V zápisnici o pojednávaní (na druhom vytýčenom pojednávaní) zo dňa 26. januára 1996 v zmysle ust. § 118 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. (v znení s účinnosťou do 29. februára 1996) súd vyhlásil, že zahajuje pojednávanie označením prejednávacej veci a účastníkov konania (3Obo/116/2008, I. ÚS/582/2013-13) a pokračoval v otvorenom pojednávaní prednesom účastníkov. Žalobca podaním zo dňa 18. júla 2013 oznámil súdu, že žalobu ešte pred začatím konania vo veci samej berie späť a žiadal, aby mu bol vrátený súdny poplatok v sume   143,94 eur v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Súd konanie uznesením z 10. októbra 2013 č. k. 21Cb/3326/1992-199 zastavil.

V zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, súd nemôže   po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku, jedinou výnimkou z uvedeného je prípad,   ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním (II. ÚS 274/2013-14).

So zreteľom na uvedený skutkový a právny stav odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko nebola splnená podmienka v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v platnom znení, keďže nešlo o späťvzatie návrhu   zo strany žalobcu pred prvým pojednávaním a uplynuli tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Pre úplnosť je potrebné k odvolacím dôvodom žalobcu uviesť, že so zreteľom   na zákonné ustanovenia upravujúce vrátenie súdneho poplatku za žalobu, odvolací súd nemohol prihliadnuť k námietkam žalobcu týkajúcich sa vrátenia súdneho poplatku v iných konaniach, dĺžky konania, či oznámenia súdu o možnosti vrátenia súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 28. apríla 2014

  JUDr. Beáta Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová