2 Obo 63/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu I. – A., spol. s r. o., P., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N., L., o schválenie konečnej správy o speňažovaní majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie konkurzného veriteľa S. K.K. a. s., C.B.C. a konkurzného veriteľa V.

H. L. so sídlom N.K. zast. Mgr. D., konateľkou Advokátskej kancelárie S. & P., s. r. o., K.,

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. februára 2010 č. k. 7K 153/99-1193,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23. februára 2010 č. k. 7K 153/99-1193   z r u š u j e   a vec   v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením schválil doplnené úplné znenie

konečnej správy o speňažení konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu

tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N., dňa 29. 10. 2009. Uviedol,

že dňa 29. 10. 2009 správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N. predložil súdu doplnené

úplné znenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny

a výdavkov správcu. Proti doplnenému úplnému zneniu konečnej správy podal dňa

24. 11. 2009 námietky veriteľ V. H. L., so sídlom K., ktorý namietal výkon funkcie bývalého

správcu konkurznej podstaty JUDr. L. A., pretože po zbavení funkcie neodovzdal novému

správcovi žiadne účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné overiť a potvrdiť údaje,

ktoré uvádzal vo svojich správach. Veriteľ 1/ tiež namietal aj výkon funkcie správcu JUDr. A.

K., pretože správca nemal uhrádzať nároky zo zmlúv uzatvorených jeho predchodcom (tieto

išli na ťarchu výnosu zo speňaženia konkurznej podstaty) napr. úhrada nájomného, spotreba

elektrickej energie za r. 2001 a pod. Tiež namietal zahrnúť do základu pre výpočet odmeny

správcov sumu získanú inou činnosťou, pretože tieto príjmy boli spotrebované výdavkami

vynakladanými počas správy konkurznej podstaty (ide hlavne o činnosť JUDr. L. A.). Proti

konečnej správe podal námietky aj veriteľ S. K. a. s. B., C.B., ktorý namietal spôsob výpočtu

odmeny, ktorý je určený pre všetkých troch správcov. Poukazoval, že od 01. 07. 2005 bola

vyhl. č. 493/1991 Zb. novelizovaná vyhláškou č.292/2005 Z. z., kde v § 6 ods. 3 sa uvádza, že

pri výpočte odmeny správcu je potrebné postupovať tak, že od sumy získanej inou činnosťou

ako speňažením sú odpočítané výdavky, ktoré boli použité na dosiahnutie príjmov získaných

inou činnosťou. Správca v zmysle uvedenej vyhlášky nepostupoval. K námietkam veriteľa 1/

sa vyjadril aj bývalý správca JUDr. L. A. dňa 22. 12. 2009, ktorý poukázal na to, že doklady

(ktorých predloženie namietal veriteľ 1/) nevznikali, a preto ani správcom nájdené neboli

za obdobie od 23. 09. 1999 do 22. 11. 2000, kedy sa prvýkrát správca dostal k obchodným

knihám úpadcu. Za toto predmetné obdobie boli finančné prostriedky vyberané a hradené

konateľmi úpadcu (pohyb peňazí bol len v hotovosti) a nikdy nešiel cez účet správcu. Toto

konanie konateľov úpadcu bolo predmetom trestného oznámenia správcu. Tiež uviedol, že

všetky preddavky na odmenu správcu boli realizované na základe právoplatných opatrení

súdu. K námietkam veriteľov 1/ a 2/ sa vyjadril aj správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V.

N. a bývalý správca JUDr. A. K., ktorý uviedol, že uhradené pohľadávky proti podstate boli

náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty – strojno-technologického zariadenia.

Z predložených dokladov súd nezistil žiadne porušenie správcov pri výkone správy majetku

patriaceho do konkurznej podstaty a ani nezistil porušenie zákona o konkurze a vyrovnaní

v ich vykonávanej činnosti. JUDr. L. A. vysvetlil údajné nezrovnalosti, týkajúce sa účtovných

dokladov a aj výpočet odmeny doložil opatreniami súdu. Aj námietky veriteľov 1/ a 2/ proti

výpočtu odmeny mal súd za neoprávnené. Konštatoval, že správca konkurznej podstaty je

oprávnený a povinný vypočítať svoju odmenu podľa vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení

účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu. Následná novelizácia tohto právneho predpisu, ako aj

každého iného právneho predpisu zásadne pôsobia od jeho účinnosti len do budúcnosti

a určuje práva a povinnosti tých správcov, ktorí sú do funkcie správcu ustanovení za účinnosti

tej ktorej novelizácie. Vyhláška č. 292/2005 Z. z. neobsahuje také ustanovenia, ktoré by

umožňovali jej aplikáciu na konanie začaté pred jej aplikáciou. Z uvedených dôvodov súd

schválil konečnú správu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ S. K., a. s., B., z dôvodu, že súd

vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní zotrval na svojich námietkach proti konečnej

správe a má za to, že správca konkurznej podstaty nesprávne vypočítal svoju odmenu.

Uviedol, že základom pre výpočet odmeny je a) suma získaná speňažením konkurznej

podstaty a b) suma získaná inou činnosťou. Z takto určeného základu si správca konkurznej

podstaty určil odmenu vo výške 1 391 800,-- Sk /46 199,30 €. Nakoľko prieskumné

pojednávanie sa uskutočnilo dňa 05. 12. 2001 na výpočet odmeny sa vzťahuje vyhláška MS

SR č. 493/1991 Zb. v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2005. S účinnosťou od 01. 07. 2005

bola vyhl. č. 493/1991 Zb. novelizovaná ustanoveniami vyhl. č. 292/2005 Z. z. Táto novela

doplnila ust. § 6 ods. 3 majúce povahu zjednocujúceho výkladového pravidla, ktoré je možné

aplikovať vo všetkých konkurzných konaniach. Konkurzný veriteľ tiež uviedol, že súd má

vykladať ust. Vyhlášky v súlade s cieľom konkurzu, ktorým je pomerné uspokojenie

konkurzných veriteľov a nie maximalizácia odmeny správcu konkurznej podstaty. Podľa jeho

názoru má byť odmena správcu konkurznej podstaty   správne určená tak, že prvú časť

základu pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty   tvorí suma získaná v konkurze

speňažením majetku úpadcu, čo je v tomto prípade suma vo výške 2 715 822,60k /90 148,80

€. Druhú účasť základu pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma získaná

inou činnosťou ako speňažením pri výkone funkcie správcu, pri určovaní ktorej je potrebné

postupovať tak, že od sumy získanej inou činnosťou ako speňažením sú odpočítané výdavky,

ktoré boli použité na dosiahnutie príjmov získaných inou činnosťou, napr. ak sú príjmom

úroky z peňažných prostriedkov uložených v banke, bankové poplatky a daň z úrokov, pri

príjmoch získaných vymožením pohľadávok je potrebné odpočítať, napr. súdne a správne

poplatky vynaložené na vymáhanie pohľadávok, pri príjmoch získaných z nájmu je potrebné

odpočítať spotrebované energie a služby súvisiace s nájmom a ak sa jedná o príjmy

z podnikateľskej činnosti, je potrebné odpočítať napr. mzdové náklady a odvody

za pracovníkov, ktorý po vyhlásení konkurzu vykonávali túto činnosť, DPH, náklady

na potrebný materiál, resp. tovar. V danom prípade správca konkurznej podstaty tak

nepostupoval, pretože od príjmov získaných inou činnosťou vo výške 6 495 244,70Sk /

215 602,63 € neodpočítal nákladové položky. Veriteľ má za to, že odmena by mala byť

so zreteľom k nákladovým položkám počítaná len z prvej časti základu pre určenie odmeny

správcu konkurznej podstaty, t. j. zo sumy získanej speňažením vo výške 2 715 822,60k /

90 148,80 €, a teda správne určená vo výške 417 373,45 Sk /13 854,26 €. Pretože správca

konkurznej podstaty už čerpal zálohu na odmenu vo výške 600 000,- Sk

/19 916,35 €, zostatok peňažných prostriedkov na účte úpadcu vo výške 15 895,70 € má ísť

na rozdelenie pre konkurzných veriteľov. Poukázal tiež na skutočnosť, že odmena

za konkurzné konanie je len jedna, bez ohľadu na to, koľko osôb vykonáva funkciu správcu

konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť.

Proti uzneseniu sa odvolal tiež konkurzný veriteľ V. H. L. so sídlom N. z dôvodu, že

súd dospel na základe predloženej doplnenej konečnej správy k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

súd k námietkam veriteľov uviedol vyjadrenie v poradí prvého správcu, z ktorého vyjadrenia

však vyplýva, že v poradí prvý správca v podstate žiadny výkon správy nerealizoval, nakoľko

podľa citovaného uznesenia „... boli finančné prostriedky vyberané a hradené konateľmi

úpadcu (pohyb peňazí bol len v hotovosti) a nikdy nešli cez účet správcu“. Veriteľ považuje

za otázne, na základe akej činnosti bola v poradí prvému správcovi priznaná záloha

na odmenu správcu v sume 600 000,-- Sk. Súd napadnutým uznesením schválil výdavky

v poradí prvého správcu, z ktorých podstatná suma zrejme nie je žiadnym spôsob preukázaná

a zdokladovaná. K výdavkom v poradí druhého správcu, ktoré veriteľ namietal v námietkach

proti doplnenej konečnej správe, sa súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyjadril.

I keď veriteľovi neprináleží hodnotiť postup správcov v súvislosti s úhradami pohľadávok

proti podstate, ktoré vznikali počas výkonu funkcie v poradí prvého správcu, je však jeho

právom domáhať sa vysvetlenia v prípade, ak má pochybnosti o hospodárnosti

a odôvodnenosti výdavkov správcov, ktoré boli vynaložené na ťarchu konkurznej podstaty,

navyše, ak sú uspokojované z výťažku speňaženia založenej veci. K spôsobu výpočtu odmeny

správcov, konkurzný veriteľ poukázal už na všeobecne akceptované rozhodovanie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Domnieva sa, že na konkurz úpadcu je potrebné

aplikovať vyhl. č. 493/1991 Zb., vrátane vyhl. č. 292/2005 Z. z., účinnej od 01. 07. 2005.

Uviedol, že cieľom konkurzného konania nemôže byť primárne uspokojovanie veriteľov proti

podstate z výnosu predaja majetku úpadcu, ani maximalizácia odmeny správcu konkurznej

podstaty, k čomu smeruje postup správcu pri výpočte odmeny. Pokladá za nesprávne

a nespravodlivé, ak súd pripustí, aby správa konkurzného konania vrátane odmeny správcov

spotrebovala celú konkurznú podstatu, vrátane výnosu z predaja založených vecí. Primárnym

cieľom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je

v úpadku; v záujme dosiahnuť   pomerné   uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Má

za to, že v prípade konkurzu na majetok úpadcu do základu pre výpočet odmeny správcov je

možné zahrnúť len výťažok zo speňaženia majetku úpadcu; potom je zákonná odmena nižšia,

ako záloha na odmenu, priznaná v poradí prvému správcovi. Preto nie je možné už priznať

správcom na odmenu akýkoľvek ďalší doplatok. Súd v napadnutom uznesení sa tiež vôbec

nezaoberal skutočnosťou, že v konaní bol speňažený majetok, zabezpečujúci pohľadávky

oddelených veriteľov, ktorý oddelený veriteľ musel znášať, že sa počas konkurzu technológia,

zabezpečujúca jeho pohľadávku používala vo výrobnom procese, ďalej opotrebovávala

a strácala na hodnote, pričom konkurznej podstate a konkurzným veriteľom nepriniesla žiadne

finančné prostriedky, ktoré by bolo možné použiť čo i len na čiastočné uspokojenie svojich

pohľadávok. Naopak z používania založenej technológie počas konkurzu mali úžitok len

osoby, ktorých zmluvné vzťahy s úpadcom boli netransparentné, ak nie v rozpore

so zákonom. Má za to, že zostatok finančných prostriedkov na účte úpadcu je možné použiť

výhradne na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa v prvom poradí, teda odvolateľa.

Pretože súd napadnutým uznesením schválil doplnenú konečnú správu ako celok, čím schválil

aj výdavkové položky, ktoré nie sú preukázané ani zdokladované, ako aj položky, ktorých

vynaloženie na ťarchu konkurznej podstaty zjavne nie je dôvodné, tiež nepriznal právo

oddelenému veriteľovi na uspokojenie pohľadávky z výťažku speňaženia založenej veci,

avšak založil správcom viac práv, ako im priznávajú platné právne predpisy, navrhuje

konkurzný veriteľ preto napadnuté uznesenie zrušiť.

Správca konkurznej podstaty vo svojom stanovisku k odvolaniam konkurzných

veriteľov uviedol, že má za to, že na výpočet odmeny sa vzťahuje vyhláška č. 493/1991 Zb.

platná a účinná k dátumu vyhlásenia konkurzu 09. 05. 2000, a preto nie je možné na tento

konkurzu aplikovať vyhl. č. 292/2005 Z. z. K námietkam ohľadne výšky odmeny priznanej

prvému správcovi opätovne poukázal na skutočnosť, že nemá možnosť rozporovať výšku

odmeny mu priznanej právoplatným uznesením súdu. Pokiaľ sa veriteľ domnieva, že v poradí

prvý správca porušil zákon, nič mu nebráni riešiť túto záležitosť vo svojom mene a na svoj

účet postupmi v súlade s právnym poriadkom SR. K argumentácii, že technológia sa

opotrebovávala používaním a v dôsledku toho oddelený veriteľ nedosiahol taký výťažok, aký

by bol dosiahol pri jej nepoužívaní, správca uviedol, že funkčná technológia v prevádzke má

vždy väčšiu hodnotu, ako kopa odstavených strojov, ktorá sa postupne mení v kopu šrotu,

ktorej hodnota sa dá vyjadriť maximálne váhou železa násobenou výkupnými cenami šrotu.

Z tohto dôvodu by preto ako správca nevytýkal žiadnemu kolegovi to, že zachoval výrobu

a snažil sa jednak získať prostriedky z predaja výrobkov a jednak zachovať funkčnosť celej

technológie. K rozhodovaniu o spôsobe úhrady pohľadávok proti podstate uviedol, že je

imanentnou súčasťou oprávnení správcu, a teda argumenty o nevhodnosti uhrádzania

pohľadávok proti podstate sú irelevantné, nemajúce oporu v zákone. Pohľadávky proti

podstate majú pôvod v reálne poskytnutých výkonoch a plneniach, a teda ich neuhradenie by

objektívne poškodilo subjekty, ktoré dané plnenia poskytli. Pokiaľ došlo ku konkrétnemu

porušeniu zákona zo strany prvého správcu, veriteľ má opäť možnosti i schopnosti riešiť túto

záležitosť prostriedkami, danými mu ustanoveniami právneho poriadku SR. Navrhuje preto

napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2  

O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, že

odvolania konkurzných veriteľov sú dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

I. – A., spol. s r. o., K., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.

Námietku odvolateľov proti konečnej správe ohľadne vyúčtovania odmeny správcu

konkurznej podstaty súd prvého stupňa považoval za neoprávnenú, pretože následná

novelizácia vyhl. č. 493/1991 Zb. pôsobí len od jej účinnosti a určuje práva a povinnosti tých

správcov, ktorí sú do funkcie ustanovení za účinnosti tej ktorej novelizácie.

Uvedený záver súdu prvého stupňa je v zásade správny. Neobstojí však jeho záver

o tom, že správca vyúčtoval svoju odmenu v súlade s právnym predpisom, ktorej výšku

základu pre určenie odmeny namietali odvolatelia.

Ako vyplýva z ust. § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, z ktorého vychádzal

i súd prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny

správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením

konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone

funkcie správcu.

Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola

dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako

speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky

z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že

pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od získanej sumy odpočítať

výdavky na jej dosiahnutie.

I keď súd prvého stupňa správne uzavrel, že odmena správcu konkurznej podstaty

v predmetnom konkurze sa vyhl. č. 292/2005 Z. z. nespravuje, pochybil však, keď

konštatoval, že správca si odmenu vyúčtoval v súlade s právnym predpisom, pretože základ

pre určenie odmeny správcu v jeho druhej zložke nebol vyčíslený správcom s poukazom

na uvedené v zmysle vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, ktorým sa toto konanie spravuje,

z ktorého dôvodu sú odvolania spochybňujúce súdom schválenú výšku odmeny správcu

opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa tiež stotožnil s odvolateľom, ktorý namietal

i čiastočné nepreukázanie výdavkov správcu, ako i ich účelnosť, že napadnuté uznesenie je

v časti tejto jeho námietky   nepreskúmateľné, pretože nespĺňa náležitosti predpokladané ust.

§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia

stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Iba takéto odôvodnenie je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa k tejto časti námietky odvolateľa v druhom

poradí uzavrel, že nezistil žiadne porušenie správcov pri výkone správy majetku a tiež nezistil

porušenie zákona o konkurze a vyrovnaní, bez toho, aby uviedol, z akého skutkového

a právneho základu vychádzal, ktorým postupom odňal odvolateľovi právo na spravodlivý

proces.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a účastníkovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom,

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O. s. p. záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. júla 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová