2 Obo 63/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu I. – A., spol. s r. o., P., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N., L., o schválenie konečnej správy o speňažovaní majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie konkurzného veriteľa S. K.K. a. s., C.B.C. a konkurzného veriteľa V.
H. L. so sídlom N.K. zast. Mgr. D., konateľkou Advokátskej kancelárie S. & P., s. r. o., K.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. februára 2010 č. k. 7K 153/99-1193,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23. februára 2010 č. k. 7K 153/99-1193 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením schválil doplnené úplné znenie
konečnej správy o speňažení konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu
tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N., dňa 29. 10. 2009. Uviedol,
že dňa 29. 10. 2009 správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V. N. predložil súdu doplnené
úplné znenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny
a výdavkov správcu. Proti doplnenému úplnému zneniu konečnej správy podal dňa
24. 11. 2009 námietky veriteľ V. H. L., so sídlom K., ktorý namietal výkon funkcie bývalého
správcu konkurznej podstaty JUDr. L. A., pretože po zbavení funkcie neodovzdal novému
správcovi žiadne účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné overiť a potvrdiť údaje,
ktoré uvádzal vo svojich správach. Veriteľ 1/ tiež namietal aj výkon funkcie správcu JUDr. A.
K., pretože správca nemal uhrádzať nároky zo zmlúv uzatvorených jeho predchodcom (tieto
išli na ťarchu výnosu zo speňaženia konkurznej podstaty) napr. úhrada nájomného, spotreba
elektrickej energie za r. 2001 a pod. Tiež namietal zahrnúť do základu pre výpočet odmeny
správcov sumu získanú inou činnosťou, pretože tieto príjmy boli spotrebované výdavkami
vynakladanými počas správy konkurznej podstaty (ide hlavne o činnosť JUDr. L. A.). Proti
konečnej správe podal námietky aj veriteľ S. K. a. s. B., C.B., ktorý namietal spôsob výpočtu
odmeny, ktorý je určený pre všetkých troch správcov. Poukazoval, že od 01. 07. 2005 bola
vyhl. č. 493/1991 Zb. novelizovaná vyhláškou č.292/2005 Z. z., kde v § 6 ods. 3 sa uvádza, že
pri výpočte odmeny správcu je potrebné postupovať tak, že od sumy získanej inou činnosťou
ako speňažením sú odpočítané výdavky, ktoré boli použité na dosiahnutie príjmov získaných
inou činnosťou. Správca v zmysle uvedenej vyhlášky nepostupoval. K námietkam veriteľa 1/
sa vyjadril aj bývalý správca JUDr. L. A. dňa 22. 12. 2009, ktorý poukázal na to, že doklady
(ktorých predloženie namietal veriteľ 1/) nevznikali, a preto ani správcom nájdené neboli
za obdobie od 23. 09. 1999 do 22. 11. 2000, kedy sa prvýkrát správca dostal k obchodným
knihám úpadcu. Za toto predmetné obdobie boli finančné prostriedky vyberané a hradené
konateľmi úpadcu (pohyb peňazí bol len v hotovosti) a nikdy nešiel cez účet správcu. Toto
konanie konateľov úpadcu bolo predmetom trestného oznámenia správcu. Tiež uviedol, že
všetky preddavky na odmenu správcu boli realizované na základe právoplatných opatrení
súdu. K námietkam veriteľov 1/ a 2/ sa vyjadril aj správca konkurznej podstaty JUDr. Ing. V.
N. a bývalý správca JUDr. A. K., ktorý uviedol, že uhradené pohľadávky proti podstate boli
náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty – strojno-technologického zariadenia.
Z predložených dokladov súd nezistil žiadne porušenie správcov pri výkone správy majetku
patriaceho do konkurznej podstaty a ani nezistil porušenie zákona o konkurze a vyrovnaní
v ich vykonávanej činnosti. JUDr. L. A. vysvetlil údajné nezrovnalosti, týkajúce sa účtovných
dokladov a aj výpočet odmeny doložil opatreniami súdu. Aj námietky veriteľov 1/ a 2/ proti
výpočtu odmeny mal súd za neoprávnené. Konštatoval, že správca konkurznej podstaty je
oprávnený a povinný vypočítať svoju odmenu podľa vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení
účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu. Následná novelizácia tohto právneho predpisu, ako aj
každého iného právneho predpisu zásadne pôsobia od jeho účinnosti len do budúcnosti
a určuje práva a povinnosti tých správcov, ktorí sú do funkcie správcu ustanovení za účinnosti
tej ktorej novelizácie. Vyhláška č. 292/2005 Z. z. neobsahuje také ustanovenia, ktoré by
umožňovali jej aplikáciu na konanie začaté pred jej aplikáciou. Z uvedených dôvodov súd
schválil konečnú správu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ S. K., a. s., B., z dôvodu, že súd
vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní zotrval na svojich námietkach proti konečnej
správe a má za to, že správca konkurznej podstaty nesprávne vypočítal svoju odmenu.
Uviedol, že základom pre výpočet odmeny je a) suma získaná speňažením konkurznej
podstaty a b) suma získaná inou činnosťou. Z takto určeného základu si správca konkurznej
podstaty určil odmenu vo výške 1 391 800,-- Sk /46 199,30 €. Nakoľko prieskumné
pojednávanie sa uskutočnilo dňa 05. 12. 2001 na výpočet odmeny sa vzťahuje vyhláška MS
SR č. 493/1991 Zb. v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2005. S účinnosťou od 01. 07. 2005
bola vyhl. č. 493/1991 Zb. novelizovaná ustanoveniami vyhl. č. 292/2005 Z. z. Táto novela
doplnila ust. § 6 ods. 3 majúce povahu zjednocujúceho výkladového pravidla, ktoré je možné
aplikovať vo všetkých konkurzných konaniach. Konkurzný veriteľ tiež uviedol, že súd má
vykladať ust. Vyhlášky v súlade s cieľom konkurzu, ktorým je pomerné uspokojenie
konkurzných veriteľov a nie maximalizácia odmeny správcu konkurznej podstaty. Podľa jeho
názoru má byť odmena správcu konkurznej podstaty správne určená tak, že prvú časť
základu pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma získaná v konkurze
speňažením majetku úpadcu, čo je v tomto prípade suma vo výške 2 715 822,60k /90 148,80
€. Druhú účasť základu pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma získaná
inou činnosťou ako speňažením pri výkone funkcie správcu, pri určovaní ktorej je potrebné
postupovať tak, že od sumy získanej inou činnosťou ako speňažením sú odpočítané výdavky,
ktoré boli použité na dosiahnutie príjmov získaných inou činnosťou, napr. ak sú príjmom
úroky z peňažných prostriedkov uložených v banke, bankové poplatky a daň z úrokov, pri
príjmoch získaných vymožením pohľadávok je potrebné odpočítať, napr. súdne a správne
poplatky vynaložené na vymáhanie pohľadávok, pri príjmoch získaných z nájmu je potrebné
odpočítať spotrebované energie a služby súvisiace s nájmom a ak sa jedná o príjmy
z podnikateľskej činnosti, je potrebné odpočítať napr. mzdové náklady a odvody
za pracovníkov, ktorý po vyhlásení konkurzu vykonávali túto činnosť, DPH, náklady
na potrebný materiál, resp. tovar. V danom prípade správca konkurznej podstaty tak
nepostupoval, pretože od príjmov získaných inou činnosťou vo výške 6 495 244,70Sk /
215 602,63 € neodpočítal nákladové položky. Veriteľ má za to, že odmena by mala byť
so zreteľom k nákladovým položkám počítaná len z prvej časti základu pre určenie odmeny
správcu konkurznej podstaty, t. j. zo sumy získanej speňažením vo výške 2 715 822,60k /
90 148,80 €, a teda správne určená vo výške 417 373,45 Sk /13 854,26 €. Pretože správca
konkurznej podstaty už čerpal zálohu na odmenu vo výške 600 000,- Sk
/19 916,35 €, zostatok peňažných prostriedkov na účte úpadcu vo výške 15 895,70 € má ísť
na rozdelenie pre konkurzných veriteľov. Poukázal tiež na skutočnosť, že odmena
za konkurzné konanie je len jedna, bez ohľadu na to, koľko osôb vykonáva funkciu správcu
konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť.
Proti uzneseniu sa odvolal tiež konkurzný veriteľ V. H. L. so sídlom N. z dôvodu, že
súd dospel na základe predloženej doplnenej konečnej správy k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
súd k námietkam veriteľov uviedol vyjadrenie v poradí prvého správcu, z ktorého vyjadrenia
však vyplýva, že v poradí prvý správca v podstate žiadny výkon správy nerealizoval, nakoľko
podľa citovaného uznesenia „... boli finančné prostriedky vyberané a hradené konateľmi
úpadcu (pohyb peňazí bol len v hotovosti) a nikdy nešli cez účet správcu“. Veriteľ považuje
za otázne, na základe akej činnosti bola v poradí prvému správcovi priznaná záloha
na odmenu správcu v sume 600 000,-- Sk. Súd napadnutým uznesením schválil výdavky
v poradí prvého správcu, z ktorých podstatná suma zrejme nie je žiadnym spôsob preukázaná
a zdokladovaná. K výdavkom v poradí druhého správcu, ktoré veriteľ namietal v námietkach
proti doplnenej konečnej správe, sa súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyjadril.
I keď veriteľovi neprináleží hodnotiť postup správcov v súvislosti s úhradami pohľadávok
proti podstate, ktoré vznikali počas výkonu funkcie v poradí prvého správcu, je však jeho
právom domáhať sa vysvetlenia v prípade, ak má pochybnosti o hospodárnosti
a odôvodnenosti výdavkov správcov, ktoré boli vynaložené na ťarchu konkurznej podstaty,
navyše, ak sú uspokojované z výťažku speňaženia založenej veci. K spôsobu výpočtu odmeny
správcov, konkurzný veriteľ poukázal už na všeobecne akceptované rozhodovanie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Domnieva sa, že na konkurz úpadcu je potrebné
aplikovať vyhl. č. 493/1991 Zb., vrátane vyhl. č. 292/2005 Z. z., účinnej od 01. 07. 2005.
Uviedol, že cieľom konkurzného konania nemôže byť primárne uspokojovanie veriteľov proti
podstate z výnosu predaja majetku úpadcu, ani maximalizácia odmeny správcu konkurznej
podstaty, k čomu smeruje postup správcu pri výpočte odmeny. Pokladá za nesprávne
a nespravodlivé, ak súd pripustí, aby správa konkurzného konania vrátane odmeny správcov
spotrebovala celú konkurznú podstatu, vrátane výnosu z predaja založených vecí. Primárnym
cieľom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je
v úpadku; v záujme dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Má
za to, že v prípade konkurzu na majetok úpadcu do základu pre výpočet odmeny správcov je
možné zahrnúť len výťažok zo speňaženia majetku úpadcu; potom je zákonná odmena nižšia,
ako záloha na odmenu, priznaná v poradí prvému správcovi. Preto nie je možné už priznať
správcom na odmenu akýkoľvek ďalší doplatok. Súd v napadnutom uznesení sa tiež vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že v konaní bol speňažený majetok, zabezpečujúci pohľadávky
oddelených veriteľov, ktorý oddelený veriteľ musel znášať, že sa počas konkurzu technológia,
zabezpečujúca jeho pohľadávku používala vo výrobnom procese, ďalej opotrebovávala
a strácala na hodnote, pričom konkurznej podstate a konkurzným veriteľom nepriniesla žiadne
finančné prostriedky, ktoré by bolo možné použiť čo i len na čiastočné uspokojenie svojich
pohľadávok. Naopak z používania založenej technológie počas konkurzu mali úžitok len
osoby, ktorých zmluvné vzťahy s úpadcom boli netransparentné, ak nie v rozpore
so zákonom. Má za to, že zostatok finančných prostriedkov na účte úpadcu je možné použiť
výhradne na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa v prvom poradí, teda odvolateľa.
Pretože súd napadnutým uznesením schválil doplnenú konečnú správu ako celok, čím schválil
aj výdavkové položky, ktoré nie sú preukázané ani zdokladované, ako aj položky, ktorých
vynaloženie na ťarchu konkurznej podstaty zjavne nie je dôvodné, tiež nepriznal právo
oddelenému veriteľovi na uspokojenie pohľadávky z výťažku speňaženia založenej veci,
avšak založil správcom viac práv, ako im priznávajú platné právne predpisy, navrhuje
konkurzný veriteľ preto napadnuté uznesenie zrušiť.
Správca konkurznej podstaty vo svojom stanovisku k odvolaniam konkurzných
veriteľov uviedol, že má za to, že na výpočet odmeny sa vzťahuje vyhláška č. 493/1991 Zb.
platná a účinná k dátumu vyhlásenia konkurzu 09. 05. 2000, a preto nie je možné na tento
konkurzu aplikovať vyhl. č. 292/2005 Z. z. K námietkam ohľadne výšky odmeny priznanej
prvému správcovi opätovne poukázal na skutočnosť, že nemá možnosť rozporovať výšku
odmeny mu priznanej právoplatným uznesením súdu. Pokiaľ sa veriteľ domnieva, že v poradí
prvý správca porušil zákon, nič mu nebráni riešiť túto záležitosť vo svojom mene a na svoj
účet postupmi v súlade s právnym poriadkom SR. K argumentácii, že technológia sa
opotrebovávala používaním a v dôsledku toho oddelený veriteľ nedosiahol taký výťažok, aký
by bol dosiahol pri jej nepoužívaní, správca uviedol, že funkčná technológia v prevádzke má
vždy väčšiu hodnotu, ako kopa odstavených strojov, ktorá sa postupne mení v kopu šrotu,
ktorej hodnota sa dá vyjadriť maximálne váhou železa násobenou výkupnými cenami šrotu.
Z tohto dôvodu by preto ako správca nevytýkal žiadnemu kolegovi to, že zachoval výrobu
a snažil sa jednak získať prostriedky z predaja výrobkov a jednak zachovať funkčnosť celej
technológie. K rozhodovaniu o spôsobe úhrady pohľadávok proti podstate uviedol, že je
imanentnou súčasťou oprávnení správcu, a teda argumenty o nevhodnosti uhrádzania
pohľadávok proti podstate sú irelevantné, nemajúce oporu v zákone. Pohľadávky proti
podstate majú pôvod v reálne poskytnutých výkonoch a plneniach, a teda ich neuhradenie by
objektívne poškodilo subjekty, ktoré dané plnenia poskytli. Pokiaľ došlo ku konkrétnemu
porušeniu zákona zo strany prvého správcu, veriteľ má opäť možnosti i schopnosti riešiť túto
záležitosť prostriedkami, danými mu ustanoveniami právneho poriadku SR. Navrhuje preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, že
odvolania konkurzných veriteľov sú dôvodné.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
I. – A., spol. s r. o., K., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.
Námietku odvolateľov proti konečnej správe ohľadne vyúčtovania odmeny správcu
konkurznej podstaty súd prvého stupňa považoval za neoprávnenú, pretože následná
novelizácia vyhl. č. 493/1991 Zb. pôsobí len od jej účinnosti a určuje práva a povinnosti tých
správcov, ktorí sú do funkcie ustanovení za účinnosti tej ktorej novelizácie.
Uvedený záver súdu prvého stupňa je v zásade správny. Neobstojí však jeho záver
o tom, že správca vyúčtoval svoju odmenu v súlade s právnym predpisom, ktorej výšku
základu pre určenie odmeny namietali odvolatelia.
Ako vyplýva z ust. § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, z ktorého vychádzal
i súd prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny
správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu.
Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola
dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako
speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky
z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že
pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od získanej sumy odpočítať
výdavky na jej dosiahnutie.
I keď súd prvého stupňa správne uzavrel, že odmena správcu konkurznej podstaty
v predmetnom konkurze sa vyhl. č. 292/2005 Z. z. nespravuje, pochybil však, keď
konštatoval, že správca si odmenu vyúčtoval v súlade s právnym predpisom, pretože základ
pre určenie odmeny správcu v jeho druhej zložke nebol vyčíslený správcom s poukazom
na uvedené v zmysle vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, ktorým sa toto konanie spravuje,
z ktorého dôvodu sú odvolania spochybňujúce súdom schválenú výšku odmeny správcu
opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa tiež stotožnil s odvolateľom, ktorý namietal
i čiastočné nepreukázanie výdavkov správcu, ako i ich účelnosť, že napadnuté uznesenie je
v časti tejto jeho námietky nepreskúmateľné, pretože nespĺňa náležitosti predpokladané ust.
§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia
stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Iba takéto odôvodnenie je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa k tejto časti námietky odvolateľa v druhom
poradí uzavrel, že nezistil žiadne porušenie správcov pri výkone správy majetku a tiež nezistil
porušenie zákona o konkurze a vyrovnaní, bez toho, aby uviedol, z akého skutkového
a právneho základu vychádzal, ktorým postupom odňal odvolateľovi právo na spravodlivý
proces.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a účastníkovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O. s. p. záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. júla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová