Najvyšší súd  

2 Obo 60/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. s. r. o., A., IČO: X., právne zast. JUDr. A. K. advokátkou, P.T., proti žalovanému M., a. s., R., IČO: X. o zaplatenie 654 941,-- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. októbra 1998, č. k. 48Cb 334/96-130, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 15. 10. 1998, č. k.

48Cb 334/96-130 rozhodol tak, že konanie v časti 185 857,-- Kč zastavil a zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 469 084,-- Kč a nahradiť mu trovy konania vo výške 15 357,76

Sk na účet právnej zástupkyne.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca V., a. s.‚ O.V., sa žalobou

doručenou súdu dňa 27. 12. 1995 domáhal proti žalovanému zaplatenia úroku z omeškania

vyúčtovaného vyúčtovaním č. 588783 zo dňa 27. 11. 1995 v sume 654 941,-- Kč a náhrady

trov konania. Žalovaný požadoval žalobu proti nemu zamietnuť.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný faktúry č.

537535 zo dňa 08. 08. 1994, č. 539677 zo dňa 12. 11. 1993, č. 500089 zo dňa 15. 12. 1993

a č. 500070 zo dňa 25. 11. 1993 nezaplatil v lehote ich splatnosti, t. j. v dňoch 07. 09. 1994,

29. 11. 1993, 01. 01. 1994 a 12. 12. 1993, dostal sa do omeškania s ich zaplatením,

v dôsledku čoho vzniklo veriteľovi – V., a. s., O.V., právo na zaplatenie úroku z omeškania

v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to u faktúry č. 537535 vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a u faktúr č. 539677, 500089 a 500070 vo výške

0,08% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. vo výške, v akej bol medzi zmluvnými

stranami úrok z omeškania dohodnutý. Ďalej mal súd preukázané, že veriteľ vyúčtovanie č.

588783 dňa 18. 10. 1996 prepracoval tak, že znížil výšku úroku z omeškania na sumu

469 084,-- Kč z dôvodu, že úrok z omeškania u faktúr č. 539677, 500089 a 500070 vyúčtoval

vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (namiesto pôvodného úroku

z omeškania vo výške 0,08%).

Súd mal tiež za preukázané, že dňa 08. 11. 1995 V., a. s., O.V. uzavreli podľa ust.

§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka s I. S. C., s. r. o., H. zmluvu o odplatnom postúpení

pohľadávok. V prílohe tejto zmluvy sú uvedené postúpené pohľadávky veriteľa voči jeho

dlžníkovi – žalovanému, medzi ktorými sú uvedené aj faktúry č. 537535, 539677, 500089

a 500070. V čl. III. zmluvy bolo dohodnuté, že postupník je povinný zaplatiť sumu 931 204,--

DEM na účet postupiteľa vedený v Č., a. s., pob. O., v lehote do 10. 11. 1995. Ďalej bolo

dohodnuté, že účinnosť zmluvy nastane dňom pripísania sumy 931 204,-- DEM na účet

postupiteľa, pričom pokiaľ postupník nezaplatí dohodnutú sumu v stanovenom termíne,

zmluva zaniká. Vzhľadom k tomu, že suma 931 204,-- DEM nebola zaplatená v zmluvne dohodnutej lehote do 10. 11. 1995, tak podľa názoru súdu prvého stupňa zmluva o odplatnom

postúpení pohľadávok zo dňa 08. 11. 1995 zanikla a z tohto dôvodu nedošlo k postúpeniu

pohľadávok v nej uvedených na I. S. C., s. r. o., H.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 05. 1997 mal súd za preukázané, že

na základe tejto zmluvy, uzavretej medzi V., a. s., O.V. ako postupiteľom a P. v. o. s., P. ako

postupníkom, boli postupníkovi postúpené pohľadávky postupiteľa (veriteľa) voči jeho

dlžníkovi (žalovanému), ktoré sú uvedené v prílohe zmluvy č. 1 a k nej pripojenom zozname,

medzi ktorými sa nachádza i predmetná pohľadávka z titulu nezaplateného úroku z omeškania

vyúčtovaného vyúčtovaním č. 588783 v sume 469 084,-- Kč. Z dôvodu platného postúpenia

predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa a žalobcu V., a. s., na postupníka P. v. o. s.,

došlo na strane žalobcu k singulárnej sukcesii, pričom P. v. o. s., P., sa v tomto spore stal

právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a súd s ním preto ďalej pokračoval v konaní.

V priebehu ďalšieho konania na prvostupňovom súde sa univerzálnym nástupcom žalobcu P.

v. o. s., P. stala obchodná spoločnosť P. s. r. o., P.

Súd   dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti žalovanému dôvodne, a preto

rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi z titulu úroku  

z omeškania sumu 469 084,-- Kč. V sume 185 857,-- Kč súd konanie zastavil, pretože žalobca

zobral žalobu proti žalovanému pred prvým pojednávaním v tejto sume späť, pričom súd

tento dispozičný úkon žalobcu – späťvzatie žaloby akceptoval (§ 96 ods. 1 a 3 O. s. p.).  

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 2 prvá

veta O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie

a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Uviedol, že žalovaný sa bránil pôvodne podaním zo dňa 16. 02. 1996 nedostatkom aktívnej

legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že došlo k postúpeniu pohľadávok z pôvodného

subjektu V., a. s., O., na spoločnosť I. S. C., s. r. o.,   H. a teda postúpenou pohľadávkou

zo zákona prešlo aj príslušenstvo pohľadávky. Neskôr na pojednávaní žalovaný poukázal aj

na tú skutočnosť, že spochybňuje otázku pasívnej legitimácie, nakoľko neeviduje pôvodné

faktúry, a teda nemôže dôjsť k vyúčtovaniu úrokov z omeškania. Žalovaný má za to, že

nedošlo zo strany súdu k preskúmaniu uzavretia kúpnych zmlúv, potvrdenia o dodávkach tovaru, prevzatia tovaru, a teda aj následnej penalizácie – jej dôvodnosti.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

O. s. p., bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú splnené podmienky pre pokračovanie

v konaní.

V zmysle ust. § 103 O. s. p. kedykoľvek súd prihliada k splneniu podmienok konania,

medzi ktoré patrí i spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa ust. § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca

(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Účastníkom konania s poukazom na ust. § 19 O. s. p. môže byť iba ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti, t. j. právnické alebo fyzické osoby.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, že žalovaný bol dňa 26. 10. 2010 vymazaný z obchodného registra ex offo.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 09. 2010 č. k. 26 Exre/231/2010 súd povolil

výmaz spoločnosti, nakoľko po skončení konkurzu nezostal v spoločnosti žiaden majetok.

Zánik žalovaného ako právnickej osoby sa v danom prípade spravuje ust. § 68 ods. 1

Obchodného zákonníka, t. j. dňom výmazu z obchodného registra.

Keďže žalovaný v odvolacom konaní zanikol bez právneho nástupcu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto odvolacie konanie podľa ust. § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 211

ods. 2 O. s. p. zastavil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust.

§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová