2Obo/6/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v konkurznej veci úpadcu: JEDNOTA, spotrebné družstvo Svidník v konkurze, so sídlom vo Svidníku, IČO: 00 169 170, o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, o odvolaní konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2019, č. k. 3K/191/1999-724, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2019, č. k. 3K/191/1999-724 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením rozhodol tak, že konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu zo dňa 26.10.2017 schválil s tým, že konanie o námietkach veriteľa RENT-INVEST REALITY, s.r.o., zastavil. Uviedol, že pôvodnú konečnú správu uznesením zo dňa 20.11.2017 neschválil a správcovi uložil povinnosť podať prepracovanú konečnú správu do 30-tich dní po právoplatnosti uznesenia o neschválení konečnej správy.

2. Prepracovaná konečná správa bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 07.12.2017 a na Úradnej tabuli krajského súdu bola, vyvesená dňa 29.12.2017 a zvesená dňa 16.01.2018. Úpadca a veritelia boli o tom upovedomení s poučením, že do 15 dní môžu podať proti nej námietky v súlade s ust. § 29 ods. 3 ZKV.

3. Dňa 28.01.2019 sa uskutočnilo pojednávanie za účelom schválenia konečnej správy. Zástupca veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., na pojednávaní uviedol, že jeho námietky nesmerujú voči výške odmeny uplatnenej v rozsahu 10 % ale voči tomu, že nárok na odmenu vo výške v 10 % vznikásprávcovi konkurznej podstaty zo speňaženého majetku, t. j. z predaja budov, pozemkov v sume 635.868,90 €, z predaja HIM a DHIM v sume 20.328,89 € a predaja obalov vo výške 798,61 €, čo celkom predstavuje sumu 656.996,40 € a nie z ostatných príjmov, keďže výdavky viažúce sa na ich dosiahnutie prevyšujú takto dosiahnutý iný príjem.

4. Krajský súd v Košiciach zdôraznil, že v danej veci sa prieskumné pojednávanie uskutočnilo dňa 08.11.2000, a preto bolo potrebné na výpočet odmeny správcu aplikovať § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. Súd uviedol, že v súlade s citovanou vyhláškou postupoval tak pri priznávaní nároku správcu na vyplatenie zálohy na odmenu, ako aj pri rozhodovaní o odmene správcu v rámci schválenia konečnej správy. Odmenu správcu vypočítal aj z iných príjmov získaných do konkurznej podstaty a nielen zo speňaženia konkurznej podstaty.

5. K otázke odmeny správcu konkurznej podstaty, či mu bola táto priznaná podľa vyhlášky č. 493/91 Zb., alebo podľa vyhlášky č. 395/2001 Z. z. súd uviedol, že podľa § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Keďže základom pre priznanie odmeny správcovi je suma 935.805,30 €, súd priznal správcovi konkurznej podstaty odmenu vo výške 93.580,53 €, čo predstavuje 10 % z celkových príjmov.

6. Krajský súd v Košiciach dospel preto k záveru, že konečná správa je odôvodnená a konečnú správu schválil. Námietky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, považoval krajský súd za neoprávnené a nie v súlade s § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. Taktiež vyjadrenie správcu konkurznej podstaty prezentované na pojednávaní konanom dňa 28.01.2019 považoval konajúci súd za neodôvodnené, keďže uviedol, že základom pre výpočet odmeny je suma 973.390,86 € a z uvedenej sumy má predstavovať odmena sumu 97.339,09 € s tým, že uvedené tvrdenie správcu nekorešponduje s konečnou správou zo dňa 26.10.2017.

7. Čo sa týka podaných námietok veriteľom RENT-INVEST REALITY s.r.o., tento veriteľ ako postupca postúpil svoje pohľadávky v priebehu konkurzného konania na veriteľa JUDr. Mareka Gibu, Trebišov, ktorý podaním zo dňa 14.09.2017 zobral námietky veriteľa RENT-INVEST REALITY s.r.o., ako postupník späť. Preto krajský súd konanie o týchto námietkach v súlade s § 369 ods. 1 C. s. p., zastavil.

8. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nerozčlenil pri výpočte odmeny základ pre jej výpočet na dve časti, tak ako to požaduje vyhláška, ale pravdepodobne zjednodušene vypočítal odmenu z celkových príjmov získaných v konkurze. Z druhej časti základu pre výpočet odmeny nebola podľa odvolateľa odpočítaná adekvátna časť predstavujúca priradené pohľadávky proti podstate. Keďže sa odvolateľ z konečnej správy len domnieva aké boli priradené pohľadávky k inak získaným príjmom, navrhol, aby bola odpočítaná celá časť inak získaných príjmov, nakoľko náklady konkurzu boli enormne vysoké a fakticky sa spotrebovali všetky získané príjmy. Napriek vysokému výťažku nezostali na uspokojenie konkurzných veriteľov žiadne finančné prostriedky.

9. O nedostatočnosti výpočtu podľa odvolateľa svedčí aj skutočnosť, že ak ho mal správca upraviť v súlade s jeho námietkou, tak základ aj samotnú odmenu ešte navýšil. Odvolateľ má za to, že napríklad príjmy z nájmu majetku v konkurznej podstate majú byť podľa § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení účinnom pre uvedené konanie, zaradené v druhom čiastkovom základe. Odvolateľ sa plne stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. 3Obo/79/2008, podľa ktorého zo zákonom stanoveného základu je potrebné odpočítať výdavky potrebné na dosiahnutie základu určeného pre výpočet odmeny.

10. Odvolateľ preto uviedol, že konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s jeho námietkou nevysporiadal dostatočne, čím mu odňal ako veriteľovi možnosť proti namietanému rozhodnutiu náležiteskutkovo aj právne argumentovat' v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Napadnuté uznesenie o schválení konečnej správy podľa odvolateľa ďalej neobsahuje vo výrokovej časti podstatné údaje, a to výšku sumy určenú na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy a výdavkov, čím nie je daný právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu JEDNOTA, spotrebné družstvo Svidník v konkurze, so sídlom vo Svidníku, IČO: 00 169 170, schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.

13. Odvolateľ v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty, ktorá odmena podľa jeho názoru nebola stanovená podľa § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení účinnom pre toto konanie.

14. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1, 3 a 4 ZKV, správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku podstaty. Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti. Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.

15. Podľa ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu konania prieskumného pojednávania, základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu.

16. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb., konkurzná odmena je 10 % zo sumy uvedenej v § 6 písm. a/.

17. Z ustanovenia § 29 ZKV vyplýva, že ak je skončené speňaženie, zostaví správca konečnú správu, ktorá sa netýka len postupu speňaženia, ale je celkovou bilanciou jeho činnosti. Musí preto obsahovať najmä súhrn konkurzných aktív, súhrn konkurzných pasív, výsledky prieskumných pojednávaní, výsledky incidenčných sporov, prehľad plnení, ktoré plnenia správca poskytol v priebehu konkurzu, prehľad výťažkov, ktoré boli dosiahnuté predajom, prehľad vecí a pohľadávok, ktoré správca sám vylúčil z podstaty. Konečná správa musí vyústiť v údaj o tom, aký vysoký výťažok má byť rozdelený medzi veriteľov a prehľad pohľadávok, ktoré z neho majú byť uhradené. Súčasťou konečnej správy musí byť i vyúčtovanie odmeny správcu podstaty. Súčasne s odmenou účtuje správca i svoje výdavky.

18. Schválená konečná správa s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu predstavuje právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Uvedenej požiadavke má zodpovedať výrok rozhodnutia o schválení konečnej správy, ktorý musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že tento po prejednaní námietok na pojednávaní konanom dňa 28.01.2019, schválil prepracovanú konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu a zistil, že základom pre priznanie odmeny správcovi je suma 935.805,30 €. Preto krajský súd priznal správcovi konkurznejpodstaty odmenu vo výške 93.580,53 €, čo predstavuje 10 % z celkových príjmov. Námietky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, považoval krajský súd za neoprávnené a nie v súlade s § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb.

20. Sporným preto zostalo určenie základu pre výpočet odmeny správcu a následný výpočet tejto odmeny v zmysle ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu konania prieskumného pojednávania.

21. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (sp. zn. IV. ÚS 115/03).

22. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, pokiaľ majú relevantný význam pre rozhodnutie.

23. Ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 C. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ich správnosť a úplnosť, čo je predpokladom preskúmateľnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Z ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. (okrem iného) vyplýva, že súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.

24. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd preto musí postupovať spôsobom záväzne určeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom ak zákonom stanoveným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a odvolací súd nemôže posúdiť jeho vecnú správnosť.

25. Odvolací súd konštatuje, že konkurzný súd sa v napadnutom uznesení (body 10 a 11 napadnutého uznesenia), ktorým schválil konečnú správu, dostatočne nevysporiadal s námietkou konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, ktorú podal proti konečnej správe. Veriteľ namietal nesprávny výpočet základu a následne aj odmenu správcu, ktorej výpočet sa odvíja od základu zisteného pre určenie odmeny správcu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že základom pre priznanie odmeny správcovi je podľa krajského súdu zistená suma 935.805,30 €, z ktorej sumy krajský súd priznal správcovi konkurznej podstaty odmenu vo výške 93.580,53 €, čo predstavuje 10 % z celkových príjmov.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konkurzného súdu je v časti určenia základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Určenie základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty je potrebné riadne a zrozumiteľne odôvodniť, prečo a na základe akých skutočností a relevantných dôkazov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k svojmu záveru, čo v danom prípade splnené nie je. Z obsahu napadnutého uznesenia, ako i samotnej konečnej správy absentuje rozlíšenie, resp. samostatná špecifikácia základu pre určenie odmeny správcu, a to suma získaná speňažením konkurznej podstaty a následne suma získaná pri výkone funkcie správcu.

27. Z vyššie citovaného ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajúniektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu vyplýva, že základ pre určenie odmeny správcu tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty (prvá zložka odmeny) a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu (druhá zložka odmeny). Základ pre určenie odmeny správcu tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako speňažovaním majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ako napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, z pripísaných bankových úrokov a podobne, ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, pričom od takto získaných príjmov správcu je potrebné odpočítať náklady na ich dosiahnutie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že zákonodarca ustanovenie § 6 vyhlášky č. 493/1991 Zb. novelou, účinnou od 01.07.2005, doplnil o definíciu súm, tvoriacich základ pre určenie odmeny správcu, uvedenému neodporuje a toto ani nevylučuje, keďže zákonodarca touto prijatou novelou, iba doposiaľ platnú právnu úpravu precizoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008, sp. zn. 3Obo/79/2008). Z ustanovenia § 7 vyhlášky ďalej vyplýva, že konkurzná odmena je 10 % zo sumy uvedenej v ustanovení § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb.

28. Keďže súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkami konkurzného veriteľa v odôvodnení svojho rozhodnutia a ani preskúmaním konečnej správy, resp. zo spisu nie je možné zistiť, na základe ktorých skutočností konkurzný súd určil základ pre výpočet odmeny správcu a či od získaných príjmov správcu odpočítal náklady na ich dosiahnutie, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Dôvodná je tiež námietka odvolateľa, že vo výroku napadnutého uznesenia absentuje suma určená na rozdelenie veriteľom, výška nákladov správy a výdavkov, z ktorého dôvodu je napadnuté uznesenie pre účely rozvrhového uznesenia nevykonateľné.

29. Nakoľko je napadnuté uznesenie v časti odôvodnenia v časti určenia základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty zmätočné a nepreskúmateľné, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.