Najvyšší súd

2 Obo/55/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Z. P. C. S. zast. Mgr. M. U. advokátom, Advokátska kancelária N. Z. proti žalovanému: A. spol. s r. o., so sídlom N. č. X. Z. IČO: X. zast. JUDr. Z. V. advokátkou, Advokátska kancelária, S. č. X. Z. o zaplatenie 2 380 000 Sk a prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. apríla 2009 č. k. 40 Cbs 27/2003 – 353,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. apríla 2009 č. k. 40 Cbs 27/2003 – 353   p o t v r dz u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd ustanovil za znalca z oboru písmo znalectva JUDr. I. N. N. T.. Uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zložil preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 331,94 Eur úhradou na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. ú. X., VS: X. KS: X. Účastníkom konania uložil, aby dali znalcovi k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať a poskytli mu potrebné informácie a súčinnosť. Úloha určená znalcovi bolo zistenie, či výdavkový pokladničný doklad č. 152 a č. 153 zo dňa 31. 05. 2001 podpísal Ing. Z. P. bytom S. C. Znalcovi uložil povinnosť znalecký posudok vypracovať v štyroch vyhotoveniach a predložiť ho súdu spolu s vyúčtovaním znalečného do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

Svoje uznesenie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania je sporná okolnosť, či výdavkový pokladničný doklad č. 152 a č. 153 zo dňa 31. 05. 2001 podpísal navrhovateľ v kolónke „podpis príjemcu“. Pretože rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba odborné znalosti, súd ustanovil týmto uznesením súdneho znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo o povinnosti odporcu zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku súd rozhodol podľa ust. § 141 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu je zrejmé, že znalecké dokazovanie sa vykonáva nielen na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalobca, ale aj na zistenie skutočností uvádzaných žalovaným. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd žalobcu oslobodil od platenia súdnych poplatkov a tento dôkaz sa vykonáva aj v záujme žalobcu, súd povinnosť zložiť preddavok trovy spojené s podaním znaleckého posudku uložil len žalovanému.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil právnou kvalifikáciou podľa § 205 ods.2 písm. f/ OSP, lebo je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré si navzájom odporuje. Práve však posudok, ktorý predložil žalovaný od znalca D. spĺňa kvalitatívne predpoklady. Kontrolný znalecký posudok by sa mal prikloniť na niektorú z verzií predchádzajúcich znalcov a mal by byť na kvalitatívne vyššej úrovni. Domnievame sa, že voľbou tohto konkrétneho znalca sa nedosiahne kvalitnejší znalecký posudok. Potreba právneho posúdenia si vyžaduje zrejme úvahu o pribratí znaleckého ústavu.

Uznesenie prvostupňového súdu považuje za neurčité v časti uloženia povinnosti odporcovi zložiť i preddavok na trovy znaleckého posudku vo výške 331,94 eur, lebo z výroku súdu nie je zrejmé či táto suma tvorí polovicu zálohových trov znaleckého posudku. Žalovaný nemôže byť v tomto dokazovaní zaťažený povinnosťou financovať aj za navrhovateľa, ktorého súd podľa názoru odporcu, nesprávne oslobodil od povinnosti platenia súdnych poplatkov, čím ho zvýhodnil v konaní pred žalovaným, ktorému zakázal disponovať s finančnými prostriedkami na jeho účte a tak mu zabránil aj zložiť preddavok znaleckých trov. Žalobca je vlastníkom viacerých nehnuteľností (bytu č. 3 na ul. J. C. č. X. S. garáže, ktoré sú vedené na správe katastra Z. Obec S. R. LV X. a X.. Iné majetky je potrebné vyhľadať v celom katastrálnom portáli SR) a s poukazom na rozhodnutia NS SR v súdnej praxi, z trov konania nemôže byť oslobodený ten, kto vlastní nehnuteľnosti. Okrem toho je treba overiť tvrdenia žalobcu, že nemá príjem na S., ktorá spravuje jeho odvody. Žalovaný vyjadruje nesúhlas s ustanoveným znalcom, lebo jeho posudky sú nepreskúmateľné a nepostačujúce pre vydanie súdneho rozhodnutia, vyžadujú si ďalšie konania a v súdnej praxi sú ťažko použiteľné. Navyše vyžadujú doplnenia až po potrebu vyhotovenia ďalších nových znaleckých posudkov. Poukazujeme na to, že doposiaľ boli v tomto konaní predložené 3 znalecké posudky, ktoré súd vyžaduje kvalitnejší posudok, ktorý môže podať už iba znalecký ústav. Najvybavenejšiu techniku na dokazovanie v odbore písmoznalectvo, odbor ručné písmo, má Ústav kriminalisticko - expertíznej činnosti, znalecký odbor kriminalistika, odvetvie grafickej diagnostiky a písmoznalectva MV SR v Bratislave, ktorý metódou diagnostiky podrobne vie rozoznať prekopírovania od obťahu a to s jednoznačným záverom. Na Slovensku je to jediný ústav, ktorý používa metódu diagnostiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že do konania bude ustanovený na znalecké dokazovanie ústav, alebo iný znalec a trovy znaleckého posudku budú prikázané žalobcovi.

Žalobca sa na podané odvolanie nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2. OSP), bez pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212 ods.1, § 214 ods. 2 písm. c/ OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 OSP).

K procesnej stránke odvolací súd dodáva, že nie všetky časti napadnutého uznesenia možno napadnúť odvolaním. Odvolanie však bolo podané proti uzneseniu ako celku a z procesného hľadiska by iné rozhodnutie pre postup v konaní nemalo nejaké iné následky. K dôvodom napadnutého uznesenia s prihliadnutím na dôvody odvolania, odvolací súd dodáva: Dôkaznú povinnosť v občianskom súdnom konaní upravuje § 120 a nasl. OSP. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, prípadne vykoná aj iné dôkazy, ak je to potrebné. Prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie (§ 127 OSP). Mylné je stanovisko žalovaného, ak stavia posudok, ktorý si nechal vyhotoviť súkromne osobou zapísanou v zozname znalcov so znaleckým posudkom vydaným podľa § 127 a nasl. OSP. Súd postupuje podľa citovaných ustanovení a nariaďuje aj prípadné kontrolné dokazovanie a zváži, či treba dať posudok preskúmať nejakému ústavu alebo inštitúcii. Do tohto postupu odvolací súd prvostupňovému súdu zásadne nezasahuje, totiž prvostupňový súd zodpovedá aj za postup v konaní aj za jeho výsledok a zásahom do jeho postupu by bola dotknutá jeho nezávislosť v konaní. Súkromne vypracovaný znalecký posudok nie je znaleckým posudkom podľa § 127 a nasl. OSP, ale súkromnou mienkou znalca, ktorá má povahu listinného dôkazu a ako taký podlieha hodnoteniu dôkazov ako aj iný listinný dôkaz (§ 132 OSP) ale nie hodnotený ako znalecký posudok. Rozsah znaleckého dokazovania nariaďuje súd a účastník ho pri tom nemôže nahradiť, pričom to neznamená, že aj v tomto smere môže podávať návrhy, ale súd nemá povinnosť ho rešpektovať. Ak nepostupuje správne a jeho postup bude mať za následok nesprávne rozhodnutie bude to dôvodom na odvolanie, prípadne aj zrušenie rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhoduje aj o zložení zálohy na trovy znalca. Ak účastník je oslobodený od súdnych poplatkov záloha sa nevyžaduje od tohto účastníka. Je pravdou, že za takého účastníka nemožno požadovať zálohu na tento dôkaz od účastníka, ktorý oslobodený nie je. Zo spisov nevyplýva, žeby sa tak bolo stalo. To však nemá vplyv v konečnom dôsledku na to, že náhradu trov, teda aj zloženú zálohu na znalečné posúdi súd podľa úspechu v konaní bez ohľadu na to, či bol alebo nebol oslobodený od súdnych poplatkov.

.Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol podľa výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2009,

  JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.