Najvyšší súd
2 Obo 49/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. a. s., P. B.IČO: X. zastúpený: JUDr. E. G. T. B., proti žalovanému: v 1. rade: Ing. L. D. S. B., žalovanému v 2 rade: Ing. E. D. S. B., žalovanému v 3. rade: V. s. r. o. S. B., IČO: X. žalovanému v 4. rade: V. D. rod. L. L. B., žalovanému v 5. rade: V. s. r. o., S. B., IČO: X. žalovanému v 6. rade: E. M. V. K., žalovanému v 7. rade: M. S. nar. X. H. B., žalovanému v 8. rade: M. S. nar. X. H. B., žalovanému v 9. rade: Ing. M. D. S. B., žalovanému v 10. rade: Ing. L. D. D. P., žalovanému v 11. rade: Z. M. K. P., žalovanému v 12. rade: E. G. A. P., žalovanému v 13. rade: M. Š. A. P.a, žalovanému v 14. rade: P. F. D. P., žalovanému v 15. rade: J. R. žalovanému v 16. rade: J. U. B., o návrhu žalovaného v 16. rade na zámenu žalovaných, na odvolanie žalovaného v 16. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. marca 2009 č. k. 9 Cbi 21/05-224 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. marca 2009 č. k. 9 Cbi 21/05-224 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením nepripustil vstup V. s. r. o. S. P., IČO: X. ako účastníka na strane žalovaného v 16. rade. Podľa odôvodnenia uznesenia podaním zo dňa 12. 02. 2009, podaným na súde dňa 05. 03. 2009 navrhol žalovaný v 16. rade, aby súd pripustil namiesto neho do konania iný subjekt – spoločnosť V. s. r. o. so sídlom S. P.. IČO: X., na ktorú prešla jeho pohľadávka na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Súd konštatoval, že v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok na základe ktorej sa žalovaný dožaduje pripustenia vstupu spoločnosti V. s. r. o. do konania namiesto neho, nedošlo k postúpeniu pohľadávky o ktorej sa koná. Predmetom konania je totiž určenie pravosti pohľadávky žalobcu a konanie smeruje voči tým subjektom, ktorí pohľadávku popreli. Tieto popierajúce subjekty neprestávajú byť popierajúcimi veriteľmi ani v prípade ak ich vlastná pohľadávka bola popretá a svoje právo na určenie jej pravosti si v stanovenej lehote neuplatnili. Súd je toho názoru, že rovnako i v prípade postúpenia ich vlastnej pohľadávky neprestávajú byť subjektami, ktoré pohľadávku iného veriteľa popreli. V tomto konaní sa koná o pohľadávke žalobcu a nie o pohľadávkach žalovaných. Nie sú preto splnené na zámenu žalovaných podmienky podľa § 92 ods. 2 OSP.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalovaný v 16. rade a navrhol ho zmeniť tak, že vstup obchodnej spoločnosti V. s. r. o. B. ako účastníka konania na strane žalovaného v 16. rade sa pripúšťa.
Uvádza, že z dokladov ním predložených jednoznačne vyplýva, že v konaní došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného na nový subjekt.
Uvedené postúpenie pohľadávky má jednak hmotnoprávne účinky- žalovaný prestal byť vlastníkom pohľadávky, teda všetky práva a povinnosti prešli na nový subjekt, teda žalovaný prestal byť konkurzným veriteľom a jednak procesnoprávne účinky – žalovaný prestal byť účastníkom konkurzného konania.
Je názoru, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní môže pohľadávku iného veriteľa poprieť len konkurzný veriteľ, proti ktorému následne musí smerovať aj žaloba o určenie pravosti tejto pohľadávky.
Z uvedeného dôvodu prevodom pohľadávky na iný subjekt, ktorý sa stáva z pohľadu hmotného práva konkurzným veriteľom, došlo aj k postúpeniu práv a povinností ako účastníka súdneho konania, ktoré konanie bolo vyvolané konkurzom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného v 16. rade podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným ako popierajúcu veriteľom určenia pravosti pohľadávky, ktorú si prihlásil do konkurzu.
Podaním zo dňa 12. 02. 2009 doručeným súdu dňa 05. 03. 2009 navrhol žalovaný v 16. rade, aby súd pripustil namiesto neho vstup iného subjektu – spoločnosť V. s. r. o. so sídlom S. P., IČO: X., na ktorú prešla jeho pohľadávka na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Súd 1. stupňa oprel svoje návrhu nevyhovujúce uznesenie o interpretáciu z ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., a jej aplikáciu na ktoré odvolací súd doplňuje, rozhodovaný prípad. Konštatuje, že v danom prípade zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný dožaduje vstupu do konania iného subjektu, nejde o postúpenie pohľadávky, o ktorej sa koná. Predmetom konania je totiž určenie pravosti pohľadávky žalobcu voči úpadcovi a konanie smeruje voči tým, ktorí pohľadávku popreli, a zastáva názor, že subjekty, ktoré pohľadávku popreli sú špeciálnymi subjektami Zákona o konkurze a vyrovnaní, na právne postavenie ktorých nemá vplyv ani skutočnosť, že v priebehu konkurzu prestali byť veriteľmi napr. preto, že ich vlastná pohľadávka bola v konkurze popretá, a sami si žalobu o jej určenie nepodali. Súd je toho názoru, že rovnako i v prípade postúpenia ich vlastnej pohľadávky, neprestávajú byť subjektami, ktoré pohľadávku iného veriteľa popreli.
Odvolací súd sa s enunciátom i odôvodnením napadnutého uznesenia stotožnil. Podľa § 20 ods. 1 druhá veta ZKV veritelia dlžníka uvedú v prihláške pohľadávky číselne jej výšku, jej príslušenstvo, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Podľa § 23 ods. 1 prvá ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Podľa § 23 ods. 2 prvá a druhá veta po bodkočiarku ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli. Citované ustanovenia preukazujú aj správnosť názoru súdu 1. stupňa v tom smere, že právny úkon konkurzného veriteľa spočívajúci v popretí iným konkurzným veriteľom prihlásenej pohľadávky je a ostáva aktom konkurzného veriteľa prihlásenej pohľadávky bez ohľadu na to, či pohľadávku naďalej vlastní, ba dokonca aj v prípade, že išlo o konkurzného veriteľa, ktorý prihlásil svoju reálne neexistujúcu pohľadávku.
Aj odôvodnenie napadnutého uznesenia výkladom ust. § 92 O. s. p. je správne. Súd 1. stupňa správne konštatoval, že vo veci ide o žalobcovu pohľadávku a nie o pohľadávku žalovaných.
Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu 1. stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.