2Obo/44/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Dana Jelinková, Dudzíková, so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Ivana Matušíka - EURO INCO, s miestom podnikania Láb 125, 900 67 Láb, IČO: 11 666 455, proti žalovaným 1/ Ing. Arch. B. G., bytom R. zast. JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, 2/ Ing. I. Q., rod. G., bytom L., zast. JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, 3/ Ing. B. G., bytom M. 4/ Ing. C. G., bytom U. o vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 č.k. 67Cbi 371/00-129, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012, č. k. 67Cbi 371/2000-129 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2012, č. k. 67Cbi 371/2000-129 uložil žalovanému 4 povinnosť zdržať sa nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX ako parc. č. 2045/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, rodinný dom súp. č. 2623 na parc. č. 2045/52, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. - E. do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 67Cbi 371/2000.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 2. apríla 2012, doručeného Krajskému súdu v Bratislave dňa 3. apríla 2012, voči žalovanému 4/ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX ako parc. č. 2045/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, rodinný dom súp. č. 2623 na parc. č. 2045/52, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. - E., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporovacou žalobou zo dňa 2. októbra 2000, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 28. novembra 2000, pod sp. zn. 67Cbi 371/2000, sa žalobca domáhalurčenia neplatnosti (správne neúčinnosti) darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi darcom Ing. B. G. a obdarovaným Ing. Arch. B. G. a manželkou Ing. I. G., rod. V. dňa 1. júla 1997, na základe ktorej katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I rozhodol dňa 15. októbra 1997 o prevode spoluvlastníckeho podielu Ing. B. G. vo výške 1 k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. 2045/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, rodinný dom súp. č. 2623 na parc. č. 2045/52 nachádzajúce sa v katastrálnom území R. - E.. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 4/, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.: R.-E., a to z titulu darovania na základe darovacej zmluvy zo dňa 6. marca 2006 pod V-3702/05, na vydanie nehnuteľnosti v prospech konkurznej podstaty úpadcu Ing. B. G., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 38K 39/95 zo dňa 30. júna 1999.

Súd poukázal citáciou na ustanovenia § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1, 2 a 4 O. s. p. a po vyhodnotení jednotlivých právnych a skutkových dôvodov podaného návrhu dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný, a to až do momentu, kým bude rozhodnuté vo veci samej.

Žalobca svoju obavu odôvodnil tým, že, ak bude žalovaný 4/ nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby, o ktorej sa vedie konanie vo veci samej Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 67Cbi 371/2000 a scudzí ich, reálne uplatnenie odporovacieho práva voči tretej osobe bude značne sťažené.

Podmienkou vyhovenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci samej je, aby žalobca aspoň osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. nebezpečenstvo priamo hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto skutočností spočíva na žalobcovi.

Žalobca dostatočným spôsobom preukázal existenciu skutočností, preukazujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach alebo majetku a hodnoverným spôsobom preukázal potrebu dočasnej úpravy vzájomných vzťahov medzi účastníkmi.

Z konania žalovaných je zrejmé, že v priebehu konania pôvodný žalovaný 1 a 2 darovali predmetnú nehnuteľnosť C. G., hoci mali vedomosť o prebiehajúcom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 67Cbi 371/2000 a aj o jeho poznámke, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností.

Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný dôvodne a dospel k názoru, že je potrebné zabrániť žalovanému 4/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V danom prípade je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu žalobcovi, pretože z konania žalovaných je preukázaná hrozba, že ich konaním by mohol byť výkon rozhodnutia ohrozený.

Súd sa stotožnil s právnymi a skutkovými dôvodmi navrhnutého predbežného opatrenia, a preto mu v súlade s citovanými ustanoveniami O. s. p. vyhovel v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 4/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil.

Odvolanie odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave uviedol ako zákonný podklad pre vydanie predbežného opatrenia ustanovenia § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 76 ods. 1, 2 a 4 O. s. p. a ako dôvod vyhovenia návrhu žalobcu uviedol: „Žalobca má dôvodnú obavu, že ak bude žalovaný 4/ nakladať s nehnuteľnosťami a scudzí ich, reálne uplatnenie odporovacieho práva voči tretej osobe bude značne sťažené.“

Žalovaný 4/ poukázal, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p. je možné nariadiť predbežné opatrenie, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa komentára k uvedenému ustanoveniu O. s. p. (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck 2009, s. 130): „Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, je najmä také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré výraznou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci napr. v správaní toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Zároveň musí minimálne osvedčiť, že má tvrdený nárok alebo inú pohľadávku, pričom nič nebráni tomu, aby mohli byť priznané súdnym rozhodnutím.“

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolateľ uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 2 O. s. p. vyžaduje taxatívne opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia. Namietané uznesenie podľa neho však neobsahuje žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, dokonca ani žiadnu skutočnosť, odôvodňujúcu vydanie predbežného opatrenia. Dôvod uvedený v 9. odseku 2. strany uznesenia: „Žalobca má dôvodnú obavu...“ sa pod textáciu § 74 O. s. p. nedá subsumovať.

Ďalej namietal, že predbežné opatrenie bolo teda nariadené bezdôvodne; uznesenie nie je relevantne odôvodnené, a preto je potrebné poukázať na dôvody odvolania uvedené v § 205 ods. 2 O. s. p. pod písm. d/ a písm. f/.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd namietané uznesenie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 O. s. p. v plnom rozsahu zrušil.

Súčasne poukázal, že podľa ustanovenia § 74 ods. 8 O. s. p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Žalovanému 4/ predmetný návrh nebol doposiaľ doručený. Ustanovenie § 76 ods. 4 O. s. p. navyše umožňuje súdu nariadiť predbežné opatrenie bez bližšieho odôvodnenia, ak sa súd so skutkovými a právnymi dôvodmi, uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, stotožní a ak návrhu v celom rozsahu vyhovie. Za týchto podmienok nemal žalovaný 4/ možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalobcu a s dôvodmi nariadenia predbežného opatrenia, keďže ich v dôsledku nedoručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani nepozná.

Dôvodom na zrušenie uznesenia, resp. odmietnutie žaloby voči žalovanému 4/ je tiež skutočnosť, že tento bol do konania pribratý po premlčacej lehote stanovenej zákonom, a preto jeho pasívna legitimácia je nulitná.

V uznesení 67Cbi 371/2000-126 zo dňa 26. apríla 2012 spomenutý dôvod na pribratie účastníka do konania podľa § 92 ods. 2 O. s. p. je potrebné odmietnuť vzhľadom na skutočnosť, že po začatí konania sa neudiali žiadne (rozhodujúce) právne skutočnosti, ktoré by vstup žalovaného 4/ do konania odôvodňovali. Takisto podľa odvolateľa nie je splnená zákonná podmienka alternácie - pretože nový účastník môže vstúpiť len namiesto doterajšieho účastníka a nie súčasne s ním.

Dôvodom na zrušenie uznesenia, resp. odmietnutie žaloby ako takej je taktiež skutočnosť, že aktívna legitimácia žalobcu je nulitná. Podľa uvedeného komentára: „Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ musí preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné, aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna legitimácia, na podanie návrhu.“ (str. 137) V tejto súvislosti žalovaný 4/ navrhol výsluch svedka JUDr. Z. K., Devínska cesta 6, 841 01 Bratislava.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 22. júna 2012. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný 4/ odvolanie odôvodnil týmito dôvodmi: 1) Predmetné uznesenie neobsahuje žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, dokonca ani skutočnosť, odôvodňujúcu vydanie predbežného opatrenia - s týmto tvrdením žalovaného 4/ žalobca nesúhlasí z dôvodu, že v predmetnom uznesení sa súd skutkovo aj právne vysporiadal s preukázaním skutočností, vedúcich k vyhoveniu návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia. Súd uviedol, že z konania žalovaných je zrejmé, že v priebehu konania pôvodní žalovaní 1/ a 2/ darovali predmetnú nehnuteľnosť C. G., toho času žalovanému 4/, hoci mali vedomosť o prebiehajúcom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 67Cbi 371/2000 a aj o jeho poznámke zapísanej v katastri nehnuteľností. 2) Žalovaný 4/ tvrdí, že nemal možnosť sa oboznámiť s argumentáciou žalobcu, uvedenou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - žalovaný 4/ je účastníkom konania, nič mu nebráni nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s návrhom, pokiaľ je pravdou to, čo tvrdí, že mu súd nedoručil návrh na vydanie predbežného opatrenia. Samotná skutočnosť nedoručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia spolu s predbežný opatrením nie je podľa žalobcu odvolacím dôvodom. 3) Pasívna legitimácia žalovaného 4/ je podľa jeho názoru nulitná vzhľadom k tomu, že tento bol do konania pribratý po premlčacej lehote stanovenej zákonom - s týmto tvrdením žalobca nesúhlasí. Navyše táto otázka je predmetom posúdenia merita veci, žalovaný dokonca ani neuviedol, akú premlčaciu lehotu má na mysli a kedy mala uplynúť. Žalobca uplatnil odporovacie právo proti právnemu predchodcovi žalovaného 4/ v zákonom stanovenej lehote. To, že nehnuteľnosti boli počas konania prevedené na ďalšiu osobu, ktorú žalobca označil ako ďalšieho žalovaného v súdnom konaní, nemá vplyv na to, že žalobca včas podanou žalobou uplatnil odporovacie právo proti pôvodnému právnemu úkonu, ktorým bola konkurzná podstata úpadcu ukrátená o majetok. 4) Žalovaný 4/ polemizuje o tom, či vznikli po začatí konania dôvody na pribratie účastníka do konania, tvrdí, že nie je dôvod, aby bol účastníkom konania - tento argument podľa žalobcu nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu predbežného opatrenia. Dôvody označenia žalovaného 4/ ako ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol v návrhu zo dňa 1. marca 2012. 5) Žalovaný 4/ v odvolaní ďalej uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je nulitná - podľa žalobcu je žalobca aktívne legitimovaný na podanie návrhu vo veci samej, ako aj návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Žalobca nerozumie, z akého dôvodu a k čomu by mal súd vypočuť svedka JUDr. Zdenka Altnera, predchádzajúceho správcu úpadcu Ing. B. G., takýto návrh nie je dôvodný a nezdôvodnil ho ani samotný žalovaný 4/.

V súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., C. G., NJ., nar. XX. októbra XXXX, pričom titulom nadobudnutia je dar, zapísaný pod V-3702/05 zo dňa 6. marca 2006. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol podľa § 92 ods. 1 O. s. p., aby súd pripustil do konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka, ktorého žalobca označil nasledovne: C. G., U., nar. XX. októbra XXXX.

V prípade, ak bude C. G. nakladať s nehnuteľnosťami a scudzí ich, je dôvodná obava, že uplatnenie odporovacieho práva voči tretej osobe nebude možné, pričom v takomto prípade je rovnako tak dôvodná hrozba, že žalovaní nebudú dostatočne bonitní na to, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť práva v prípade úspechu odporovacej žaloby, nakoľko odhad hodnoty predmetu tohto konania vykonaný žalobcom je približne 400 000,-- Eur až 500 000,-- Eur.

Rovnako tak existuje dôvodná obava, že v prípade, ak zriadi C. G. v prospech nehnuteľností právo tretej osoby, napr. predkupné právo, záložné právo, nájomné právo, bude výkon práva priznaného v úspešnom konaní o odporovateľnosti právnych úkonov znemožnený.

Preto podľa názoru žalobcu je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu nároku konkurzných veriteľov byť uspokojený z majetku, o ktorý sa majetok úpadcu ukrátil odporovateľným právnym úkonom a je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

Nakoľko v priebehu konania žalovaný 1/ a žalovaný 2/ darovali nehnuteľnosti svojmu priamemu rodinnému príslušníkovi C. G., hoci vedeli o tomto prebiehajúcom spore a aj napriek tomu, že poznámkao tomto spore je zapísaná v katastri nehnuteľností, existuje dôvodná obava, že žalovaní zopakujú svoj úmysel s nehnuteľnosťami disponovať, čím sa zmarí účel tohto konania. Žalobca nebude môcť uplatniť odporovacie právo voči novému nadobúdateľovi, iba ak by preukázal, že mu boli známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, a vymožiteľnosť peňažnej náhrady od žalovaných vzhľadom na vysokú hodnotu predmetu konania bude ohrozená, ak nie zmarená.

K odvolaniu žalovaného 4/ sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ podaním z 23. júna 2012. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil.

Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú s názorom žalovaného 4/ ohľadom nepreukázania skutočností, potrebných pre možnosť vydať predbežné opatrenie. Súd síce uviedol, že je obava o následný možný výkon rozhodnutia vo veci odporovacej žaloby, avšak obavy žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Za podstatné považoval konanie pôvodných žalovaných 1/ a 2/ a z ich konania automaticky posúdil aj možné konanie žalovaného 4/. Pritom neuviedol žiadne konanie žalovaného 4/, ktoré by takúto obavu vyvolávalo.

Prevod nehnuteľností na žalovaného 4/ bol vykonaný z dôvodu, že žalovaný k získaniu vycestovacieho víza do USA potreboval preukázať vlastníctvo k nehnuteľnosti na území SR. Z tohto dôvodu jeho starí rodičia - pôvodní žalovaní 1/ a 2/ previedli vlastníctvo k rodinnému domu na žalovaného 4/.

Žiadne ďalšie prevody podľa žalovaných 1/ a 2/ nemá nikto z účastníkov konania v úmysle urobiť, pretože predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaný 1/ a má záujem užívať túto aj v budúcnosti. Darovacia zmluva bola podpísaná v roku 2005 a ak by mal žalovaný 4/ záujem akýmkoľvek spôsobom disponovať touto nehnuteľnosťou s úmyslom poškodzovať veriteľov v konkurznom konaní, mohol tak už urobiť skôr.

Rovnako podľa žalovaných 1 a 2 žalobca nepreukázal, že by došlo zo strany žalovaných ku konaniu, ktoré by znižovalo hodnotu ich majetku a tak ohrozilo budúci výkon rozhodnutia. Konanie ktoréhokoľvek z účastníkov by malo nasvedčovať tomu, že sa zbavujú majetku a rozsah ich iného majetku nebude stačiť na výkon rozhodnutia. Pokiaľ je žalovaným 1/ a 2/ známe z priebehu doterajšieho konania v konkurznom konaní zatiaľ nie je ustálená výška uplatnených pohľadávok, ktoré bude potrebné uspokojiť a z tohto dôvodu nie je možné ani posúdiť, aký je potrebný majetok žalovaných pre prípadné uspokojovanie.

Z tohto dôvodu, keďže žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že nie sú účastníci konkurzného konania, navrhli, aby súd pripojil konkurzný spis, aby bolo možné tieto skutočnosti relevantne preukázať. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to a súhlasia so žalovaným 4/ v tvrdeniach v jeho odvolaní, že neboli preukázané skutočnosti, potrebné pre možnosť nariadiť predbežné opatrenie podľa § 102 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 4/ nie je možné vyhovieť.

Žalobca po začatí konania vo veci samej o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 15 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Žiadal, aby krajský súd predbežným opatrením uložil žalovanému 4/ povinnosť zdržať sa nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, rodinný dom súp. č. 2623 na parc. č. 2045/52, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. - E. do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 67Cbi 371/00. Vydaním predbežného opatrovania sledoval zabezpečiť výkon rozhodnutia, t.j. vrátenie nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu, eventuálne, ak vydanie veci nebude v čase rozhodnutia súdu možné, uložiť žalovaným povinnosť poskytnúť spoločne a nerozdielne v prospech konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu.

Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 prvá veta O. s. p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O. s. p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

V prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o nariadení predbežného opatrenia bolo riadne doručené žalovanému 4/, pričom krajský súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil. Procesná úprava predbežného opatrenia umožňuje súdu rozhodnúť o predbežnom opatrení bez vyjadrenia účastníkov k návrhu, preto aj v prípade, ak by podľa tvrdenia žalovaného 4/, návrh na nariadenie predbežného opatrenia mu nebol doručený spolu s rozhodnutím, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko mal možnosť v celom rozsahu svoju obranu uplatniť v odvolacom konaní, ktoré právo aj využil.

K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

Predbežné opatrenie je možné vydať, ak boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a rovnako musí byť osvedčené nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností, potrebných pre vydanie predbežného opatrenia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by potom nemohlo plniť funkciu okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov. Platí to pre predbežné opatrenia, ktorých účelom má byť dočasná úprava pomerov i pre predbežné opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia.

Podľa § 15 ods. 1, ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení konkurzný veriteľ alebosprávca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s úpadcom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na majetok dlžníka Ing. Ivana Matúšika, podnikajúceho pod obchodným menom EURO INCO, so sídlom Láb č. 125, bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K 39/95-333 zo dňa 30. 06. 1999 vyhovel, nakoľko veriteľ HEROLD Business Data, Gmbt, Wien má proti nemu pohľadávku 1 382 269,50 ATS a ďalšími veriteľmi dlžníka sú spoločnosť SORIA and GREY, s. r. o., Bratislava a JUDr. Zirin. Nesporným je, že 01. 07. 1997 úpadca uzavrel darovaciu zmluvu so svojimi rodičmi, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný 4/ (Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 67 Cbi 371/00-128 z 30. 04. 2012 pripustil jeho vstup do konania), pričom titulom ich nadobudnutia je dar a v časti C Ťarchy tohto listu vlastníctva je uvedené, že sa vedie konanie o žalobe o neúčinnosti právneho úkonu darovania v zmysle § 15 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd považoval za osvedčené, že pre žalobu v rozhodnom čase dlžník disponoval nehnuteľnosťami, ktorých bol vlastníkom - tieto bezodplatne previedol na rodičov. Tieto nehnuteľnosti boli novými vlastníkmi opäť bezodplatne prevedené - darované s tým, že na liste vlastníctva je uvedené, že na súde prebieha konanie o určenie neúčinnosti prvej darovacej zmluvy. Bezodplatnou dispozíciou s predmetnými nehnuteľnosťami sa výraznou mierou nepriaznivo ovplyvňujú majetkové pomery úpadcu a hrozí ukrátenie konkurzných veriteľov úpadcu, preto odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 4/ a po doplnení odôvodnenia rozhodnutia podľa § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.