2 Obo 43/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci žalobcu J. G., Š., právne zast. JUDr. M. B., advokátom, P., proti žalovanému JUDr. M. L., J.,

správca konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s. v konkurze, D. IČO: X. o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. marca 2010 č. k. 34 Cbi 27/09-Mš-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. marca 2010 č. k. 34 Cbi 27/09-Mš-124 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23. 03. 2010 č. k. 34 Cbi 27/09-Mš-124 vylúčil nehnuteľnosti – stavby súp. č. X. sklad poľnopotrieb postavenej na parc. č. X. a súp. č. X. autodielňa postavenej na parc. č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. N.,

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24K 154/99. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že účastníci Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16. 05. 1997 (P. O., a. s. D., IČO: X. ako predávajúci a A. O., s. r. o., D., IČO: X. ako kupujúci), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, sa dohodli

o odstúpení od tejto zmluvy o prevode nehnuteľností (vklad povolený dňa 26. 05. 1997 č. X. Vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol v danom čase P. O., a. s. D., IČO: X. Súd konštatoval, že Dodatok č. 2 zo dňa 22. 04. 1997, ktorým P. O., a. s., D., IČO: X. navýšil nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. X., k. ú. N. v hodnote 602 839,24 Eur základné imanie spoločnosti A. O., s. r. o., D., IČO: X., bol platne uzavretý. Na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že podpisy štatutárnych zástupcov oboch spoločností boli overené notárskym úradom až po jeho uzavretí. Podľa názoru súdu je platný, opak nebol preukázaný v konaní ani výpoveďami svedkov zaznamenaných v zápisnici z pojednávania z 03. 03. 2010. Súd vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 09. 2009 č. k. 35 Cbi 49/05-Sn, ktorý súd žalobu o určenie neplatnosti Dodatku č. 2 zamietol. Súd ďalej

konštatoval, že dotknuté nehnuteľnosti boli vložené ako nepeňažný vklad spoločnosťou A. O., s. r. o., D., IČO: X. do A. O. D., L. IČO: X. Následne tento subjekt A. O. D., L. IČO: X.

previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000 dotknuté nehnuteľnosti na J. G., L., IČO: X. Na základe uvedeného sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že úpadca je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a preto žalobe žalobcu podľa ust. § 19 ZKV vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O. s. p. v spojení s ust. § 25 ods. 2 a § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s. v konkurze, ktorý svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. Správca má za to, že v čase podpisu Dodatku č. 2, ktorý je právnym titulom prevodu nehnuteľnosti z majetku úpadcu do majetku spoločnosti A. O., s. r. o., D., prevádzateľ a nový spoločník P. O., a. s. (úpadca), nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom Dodatku č. 2. Z toho dôvodu úpadca v čase 27. 04. 1998 a 04. 05.1998 s dotknutými nehnuteľnosťami nemohol disponovať a zakladať žiadne právne úkony, na základe ktorých má dôjsť k zmene vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Odvolateľ v odvolaní opätovne namietal aj dátum podpísania Dodatku č. 2, nakoľko z osvedčovacej doložky podpisov vyplýva, že dodatok bol podpísaný v roku 1998 a nie 1997. Podľa odvolateľa v prípade, že bol dodatok podpísaný až v roku 1998, a to skôr, ako malo dôjsť k odstúpeniu od predtým uzavretej kúpnej zmluvy, v čase

skutočného podpísania dodatku č. 2 úpadca nebol vlastník dotknutých nehnuteľností. Súd preto nedostatočne vykonal dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne sporného dátumu podpisov na Dodatku č. 2. Za účelom objasnenia skutočného dátumu podpisu Dodatku č. 2 žalovaný pred súdom prvého stupňa navrhol doplnenie dokazovania, s ktorým návrhom sa podľa odvolateľa súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd po doplnení dokazovania napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobný návrh zamietne, resp. rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec v medziach dôvodov odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je

možné vyhovieť.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV).

Predmetom odvolacieho konania je právo žalobcu na vylúčenie nehnuteľností – stavby súp. č. X. sklad poľnopotrieb postavenej na parc. č. X. a súp. č. X. autodielňa postavenej na parc. č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. N., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného).

Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou žalobou, ktorou sa tretia osoba, tzv. vylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorej sa konkurzom zasiahlo.   Osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty, musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučuje zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej.

Žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti žalovaný zaradil do konkurznej podstaty, keďže tieto nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000 od A. O. D., L. IČO: X.

Žalovaný dôvodnosť žalobného návrhu žalobcu popiera s tým, že dotknuté nehnuteľnosti boli neplatne prevedené Dodatkom č. 2 na A. O., s. r. o., D., z ktorého dôvodu

sú neplatné aj ostatné prevody týchto nehnuteľností.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel s tým, že Dodatok č. 2 zo dňa 22. 04. 1997, ktorým P. O., a. s., D., IČO: X. navýšil nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. X. základné

imanie spoločnosti A. O., s. r. o. D., IČO: X., bol platne uzavretý. Dotknuté nehnuteľnosti boli následne vložené ako nepeňažný vklad do A. O. D., L. IČO: X., ktorá spoločnosť ďalej tieto nehnuteľnosti previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000 na J. G., L., IČO: X. (žalobcu).

  Uvedený záver súdu prvého stupňa vychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci a má oporu v právnom predpise, ktorého správnosť žalovaný dôvodmi svojho odvolania nespochybnil.

  Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca sporné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa domáha, nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 01. 02. 2000 (č. l. 5 spisu) uzavretou s predávajúcim A. O. D. L. Uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzal okrem iného dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti A. O., s. r. o., D., ktorým sa zvýšilo základné imanie spoločnosti vkladom nového spoločníka P. O., a. s., D.

  Dodatok č. 2 (č. l. 25 spisu) bol podľa predloženej listiny uzavretý dňa 22. 04. 1997,

ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil. Namietaným sporným dátumom dňa 27. 04. 1998 a 04. 05. 1998 nebol dodatok štatutárnymi orgánmi konajúcich obchodných spoločností pred notárom podpísaný, ale ich podpisy boli podľa pripojenej notárskej doložky, úradne uznané za vlastné.

  Neobstojí preto námietka žalovaného, že v čase uzavretia dodatku č. 2, ktorým sa zvýšilo základné imanie spoločnosti A. O., s. r. o., D., nebol úpadca oprávnený pre uzavretie kúpnej zmluvy z 16. 05. 1997, so spornými nehnuteľnosťami disponovať.

  Žalovaný uvedené skutočnosti vyplývajúce z dodatku č. 2 nevyvrátil a iný záver nevyplynul ani z výsluchu svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa preto, vychádzajúc z takto zistených skutočností, nepochybil, keď návrhu žalovaného na ďalšie dokazovanie nevyhovel, a správne uzavrel, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu P. O., a. s., D., svedčilo právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcovi a z toho dôvodu jeho žalobe o ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu, vyhovel.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil a nevyčíslil (§ 151 O. s. p.).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová