2 Obo 41/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V. J., správca konkurznej podstaty úpadcu S.S., s. r. o., so sídlom V. areál družstva S.., IČO:., proti žalovanému: JUDr. Ľ. P., správca konkurznej podstaty úpadcu S., výrobné družstvo „v likvidácii", so sídlom V. IČO: X., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2013, č. k. 35Cbi/21/200-698, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2013, č. k. 35Cbi/21/2007-698 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté titulom zaplatených súdnych poplatkov vo výške 3 651,33 Eur a preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 497,91 Eur a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 19,92 Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal návrhom podaným dňa 01. 10. 2001 vylúčenia hnuteľných vecí, ktoré nadobudol do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. 2/97 zo dňa 04. 07. 1997, presne špecifikovaných v prílohách č. 1 - 3 zmluvy, uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim z konkurznej podstaty úpadcu S., výrobné družstvo „v likvidácii", V.. Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27-24K 27/93-Že-1893 zo dňa 01. 03. 2012 bol z konkurznej podstaty žalovaného vylúčený hmotný majetok, ktorý tvoril predmet sporu. Žalobca z tohto dôvodu vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a uplatnil si náhradu trov konania, ktoré mu s vedením tohto konania vznikli z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalovaný.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný vylúčil majetok z konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania až po začatí konania, čím zavinil zastavenie konania. Žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,58 Eur (3 000,-- Sk), doplatku súdneho poplatku za návrh vo výške 1 726,08 Eur (52 000,-- Sk) a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1 825,67 Eur (55 000,-- Sk), t. j. súdne poplatky spolu vo výške 3 651,33 Eur a preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 497,91 Eur na znalca Ing. K. F. za vypracovanie znaleckého posudku na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12.2005. Ďalej v odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 35Cbi 250/01-228 zo dňa 17. 05. 2004 bola uložená povinnosť účastníkom konania zložiť zálohu na znalecké dokazovanie každému po 497,91 Eur (15 000,-- Sk). Súd na základe uznesenia č. k. 35Cbi 250/01-490 zo dňa 06. 12. 2005 vyplatil znalcovi Ing. K. F., odmenu vo výške 1 034,06 Eur (31 152,-- Sk) s tým, že suma 497,91 Eur (15 000,-- Sk) bola vyplatená zo zloženej zálohy žalovaným a suma 536,15 Eur (16 152,-- Sk) bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie obom účastníkom spolu vo výške 995,82 Eur (30 000,-- Sk) nepostačovala na úhradu priznaného znalečného vo výške 1 034,-- Eur, preto sumu 19,12 Eur súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Banskej Bystrici a štátu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti účastníkovi, ktorý nemal úspech v konaní.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný v časti výroku o trovách konania, navrhol v napadnutej časti uznesenie zmeniť a nepriznať účastníkom právo na náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o súdne konanie, ktorého predmet priamo súvisel s konkurzným konaním na majetok úpadcu S. výrobné družstvo „v likvidácii„ a toto konanie prebieha v právnom režime zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade boli splnené podmienky, aby prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150 O. s. p. s poukazom na existenciu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania neprizná. Ďalej uviedol, že nemožnosť uspokojenia trov konania v konkurze, s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, ktoré vznikli v spore vyvolanom konkurzným konaním je podľa názoru žalovaného takou skutočnosťou, ku ktorej by súd mal pri rozhodovaní o stanovení povinnosti náhrady trov konania prihliadnuť.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Žalobca sa návrhom podaným dňa 01. 10. 2001 domáhal vylúčenia hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu - S. výrobné družstvo v likvidácii, V. ktoré nadobudol kúpnou zmluvou č. 2/97, uzavretou dňa 04. 07. 1997 medzi žalobcom a úpadcom. Opatrením č. k. 27-24 K27/93-Že-1893 zo dňa 01. 03. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici schválil vylúčenie sporného hnuteľného majetku z konkurznej podstaty úpadcu. Na základe oznámenia predmetného opatrenia súdu prvého stupňa žalobcovi, žalobca podaním zo dňa 17. 04. 2013 zobral návrh v celom rozsahu späť a uplatnil si náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., keď zavinenie zastavenia konania videl vtom, že žalovaný vylúčil sporný hnuteľný majetok z konkurznej podstaty po začatí konania, čím zavinil zastavenie konania, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 146 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (ust. § 137 O. s. p.).

Správca konkurznej podstaty je v incidenčnom konaní riadnym účastníkom konania, ktorý vystupuje vo vlastnom mene a na účet úpadcu, rozhodovanie o náhrade trov v rámci incidenčného sporu sa riadi nepochybne ustanoveniami § 142 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak správca konkurznej podstaty v incidenčnom spore zavinil zastavenie konania z dôvodu vylúčenia hnuteľných vecí z konkurznej podstaty, ktorých vylúčenie tvorilo predmet sporu, je povinný nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, či uspokojenie trov konania je príp. v konkurze vylúčené

Trovy konania v danom spore predstavujú žalobcom zaplatené súdne poplatky

; a to poplatok za návrh zaplatený žalobcom kolkovými známkami v hodnote 3 000,-- Sk, (99,58 Eur) nalepenými na podanom návrhu a v sume 52 000,-- Sk (1 726,08 Eur) ako doplatku na súdnom poplatku za návrh na základe uznesenia súdu prvého stupňa č. k. 35 Cbi 250/01-460 zo dňa 09. 10. 2004 (položka denníka D 10b 483/04, č. l. 462). Ďalej súdny poplatok za odvolanie zaplatený žalobcom v sume 55 000,-- Sk (1 825,67 Eur, položka denníka D 10b 484/04, č. l. 463), t. j. súdne poplatky spolu vo výške 3 651,33 Eur.

Súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 497,91 Eur (15 000,-- Sk). Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35 Cbi 250/01-228, zo dňa 17. 05. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť v časti uloženia povinnosti zaplatiť preddavok na znalca dňa 05. 01. 2007, súd ustanovil vo veci znalca z odboru všeobecného strojárstva a uložil účastníkom konania povinnosť zložiť zálohu na náklady spojené s podaním znaleckého posudku každému po 15 000,-- Sk (497,91 Eur). Žalobca preddavok na znalecké dokazovanie nezaplatil (č. 1. 483) a z tohto dôvodu súd dal pokyn na jeho vymáhanie (č. l. 641).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti o trovách konania priznaných žalobcovi správne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. § 219 O. s. p. tak, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému (§ 224 ods. 1 O. s. p, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že trovy odvolacieho konania mu nevznikli a tieto si neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 1. augusta 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová