znak

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: Doc. JUDr. J. P. CSc, správca konkurznej podstaty S. a. s. K., proti žalovanému: JUDr. H. H. advokátka, B., zast. JUDr. H. K. advokátkou, Š. K., o zaplatenie 18 588,59 eur (560 000,–Sk) a odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2009 č. k. 6 Cbi/4/2008-94 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa   26. februára 2009 č. k. 6 Cbi/4/2008–94 p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania na účet právnej zástupkyne vo výške 1 281,64 eur.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa návrhom domáhal, aby súd vyslovil, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci medzi S. a. s. IČO: X. M. K. a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná. Žalovaný je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 560 000,–Sk.

Podaním zo dňa 19. 05. 2006 doručeným súdu dňa 22. 05. 2006 žalobca navrhol zmenu petitu, ktorú súd uznesením zo dňa 20. 09. 2006 pod sp. zn. 4 Cbi/105/2005 pripustil v znení: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci uzatvorená 28. 02. 2002 medzi S. a. s., IČO: X. M. K., ako mandantom   a JUDr. H. H. ako mandatárom, je neplatná. Žalovaný Najvyšší súd Slovenskej republiky

2 Obo 41/2009

 

je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 560 000,–Sk s 10 % úrokom z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 22. 05. 2008 žalobca opätovne požiadal súd o pripustenie zmeny žalobného návrhu. Súd uznesením zo dňa 26. 02. 2009 návrh na ďalšiu zmenu návrhu na začatie konania nepripustil a konal podľa už predtým pripusteného pozmeneného návrhu.

Súd skúmal návrh na začatie konania podľa § 80 písm. c/ O.s.p., či žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci uzatvorená   28. 02. 2002 medzi S., a. s., IČO: X. M. K., ako mandantom a JUDr. H. H. ako mandatárom je neplatná a uzavrel, že neexistuje a to z toho dôvodu, že v konaní o vydanie sumy 560 000,– Sk s l0 % úrokom z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia, súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Preto v časti návrhu o určenie, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002 je neplatná, súd návrh ako neopodstatnený zamietol.

Žalovaná doručila súdu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 03. 2002 s tým, že pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002 došlo k pochybeniu, pretože v nej bol nesprávne uvedený dátum 28. 02. 2002, aj keď správne mal byť 28. 03. 2002.

Žalovaný svoj nárok na zaplatenie sumy 560 000,–Sk odôvodnil práve neplatnosťou zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002, o ktorej účastníci konania zhodne konštatovali, že táto nie je platná, pretože nebola uzatvorená 28.2.2002, ako je to nesprávne uvedené vo vyhotovení zmluvy.

Súd preto posúdil návrh žalobcu na vrátenie predmetnej sumy z hľadiska zmluvy zo dňa 28. 03. 2002.

Žalobca sa domáha vrátenia uvedenej sumy za poskytovanie právnej pomoci v období marec až október 2002.

Súd uzavrel, že pokiaľ zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá dňa   28. 03. 2002, žalovaná poskytovala právnu pomoc na základe riadne uzavretej zmluvy, a preto nie je dôvod, aby súd žalovanú zaviazal vrátiť sumu 560 000,–Sk do podstaty.

V čase podpísania uvedenej zmluvy dňa 28. 03. 2002 bol Mgr. Ľ. H. zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti S., a. s., M. X. K. a teda bol oprávnený uvedenú zmluvu za S., a. s. K. podpísať. O tom, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci existovala a bola uzavretá, svedčí aj dohoda o skončení platnosti zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 18. 05. 2005 a to, že v zmluve je uvedený termín uzavretia zmluvy   28. 02. 2002, nič nemení na platnosti skončenia zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanej dohodnutú odplatu za poskytovanie právnej pomoci v súlade so zmluvou.

Na základe uvedeného súd ustálil, že nárok na vrátenie sumy 560 000,–Sk do konkurznej podstaty nevznikol. Preto návrh ako neopodstatnený zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýka súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, ako aj o skutočnosti, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci z 28. 03. 2002 je platná.

V tejto súvislosti upozorňuje na zhodný prejav účastníkov konania, že zmluva   z 28. 02. 2002 je neplatný právny úkon (aj keď u oboch účastníkov konania z odlišných dôvodov) a s poukazom na ust. § 120 ods. 3 O. s. p. tvrdí, že súd si mal osvojiť skutkové tvrdenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa jeho názoru súd mal žalobe vyhovieť na základe zhodného prejavu účastníkov konania.

Tvrdí, že naliehavý právny záujem vo veci bol dostatočne preukázaný, pretože určením neplatnosti predmetnej zmluvy by došlo k zlepšeniu právneho postavenia konkurzného správcu úpadcu voči veriteľom úpadcu, kedy by prípadné vrátenie peňazí do konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy zlepšilo postavenie konkurzných veriteľov a ich vyhliadky na uspokojenie ich pohľadávok úpadcom by sa zvýšili.

Z odôvodnenia rozsudku podľa neho jasne nevyplýva, ako súd posudzoval dôvody platnosti, či neplatnosti zmlúv datovaných jednak 28. 02. 2002, resp. 28. 03. 2002. Žalobca považuje zmluvu z 28. 02. 2002 za jedinú, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a úpadcom. Dôvodom, pre ktorú uvedenú zmluvu za neplatnú považuje žalobca je to, že ju podpisoval za úpadcu Mgr. Ľ. H., ktorý 28. 02. 2008 nebol štatutárom úpadcu, teda nebol oprávnený takúto zmluvu podpísať. Podľa žalovanej je neplatná preto, že nebola uzatvorená 28. 02. 2002, ako je to nesprávne uvedené vo vyhotovení zmluvy, ale až 28. 03. 2002. Je tu evidentná rozpornosť dôvodov jej neplatnosti, no súd to v odôvodnení jasne nerozlíšil a nezdôvodnil. Upozorňuje, že po uplynutí takmer troch rokov od podania žaloby a po konaní viacerých pojednávaní, žalovaná predložila zmluvu „už so správne uvedeným dátumom   28. 03. 2002. Podľa neho je otázne, prečo tak neurobila skôr, ale až po viac ako 6 rokoch od jej uzatvorenia. Takéto dodatočné uvedomenie si chyby a jej odstránenie formou predloženia správnej zmluvy nepôsobí dôveryhodne. Poukazuje na list žalovanej zo dňa 02. 05. 2005 ako aj na skutočnosť týkajúcu sa Dohody o skončení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzavretá dňa 23. 05. 2005, ktorou sa zrušila predmetná zmluva o poskytovaní právnej pomoci. Z ich obsahu je zrejmé, že žalovaná zaslala zmluvu zo dňa 28. 02. 2002 ako aj, že účastníci Dohody rušia zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002. Namieta, prečo teda pri podpise dohody o jej zrušení nenamietala, že v texte dohody je ako dátum uzavretia zmluvy uvedený deň 28. 02. 2002, resp. že nesprávne datovanú zmluvu už v roku 2002 neškartovala.

  Poukazuje na to, že ThMgr. Ľ. H. sa stal štatutárnym zástupcom úpadcu až   07. 03. 2002, teda pred týmto dátumom nebol oprávnený zastupovať a konať za úpadcu, čiže v prípade zmluvy zo dňa 28. 02. 2002 sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná nepochybne vedela, že menovaný sa stal predsedom predstavenstva až 07. 03. 2002. Ďalej poukazuje na spoluprácu žalovanej a ThMgr. Ľ. H. v trestnej veci, vedenej ÚJKP v ktorej je tento stíhaný ako predseda predstavenstva úpadcu, a žalovaná zastupuje   ThMgr. Ľ. H. ako aj v súdnom konaní, ktoré pojednáva ten istý zákonný sudca   a rozhodol aj v tejto veci v prvom stupni v rovnaký deň, ako v tomto prípade.

Žalovaná vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., pretože sa stotožnil s výrokom rozhodnutia i s jeho odôvodnením v celom rozsahu, napadnutý rozsudok v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd rozhodol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi S. a. s., IČO: X. M. K. a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná, žalovaný je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 560 000,–Sk. Vec viedol pod sp. zn. 4 Cbi/105/2005.

Podaním zo dňa 19. 05. 2006 doručeným súdu dňa 22. 05. 2006 navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu petitu. Súd uznesením zmenu petitu v návrhu na začatie konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cbi/l05/2005 pripustil v tomto znení: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci uzatvorená 28. 02. 2002 medzi S. a. s., IČO: X. M. K., ako mandatárom, je neplatná. Žalovaný je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 560 000,–Sk s 10 % úrokom z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania, ktoré patria do konkurzu.

Po neúspešnom postúpení veci Okresného súdu v Bratislave II ako súdu vecne príslušnému, sa vec vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cbi/4/2008

Podaním zo dňa 22. 05. 2008 navrhovateľ opätovne požiadal súd o pripustenie zmeny žalobného návrhu v podstate tak, že ako alternatívny k už pripustenej zmene pripojil petit v pôvodnej žalobe. Súd uznesením zo dňa 26. 02. 2009 zmenu petitu nepripustil.

Odvolací súd sa rozhodnutím súdu prvého stupňa o nepripustení zmeny návrhu na začatie nezaoberal.

Pokiaľ ide o odvolateľovu námietku, že súd l. stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil, táto nie je dôvodná, keďže ho súd vyhlásil na pojednávaní dňa 26. 02. 2009 za prítomnosti účastníkov konania a podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O. s. p. je odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu neprípustné.

Rovnako sa odvolací súd nezaoberal odvolateľovými tvrdeniami o danosti naliehavého právneho záujmu na určení, pretože z výroku i odôvodnenia rozsudku, je zrejmé, že súd napriek svojím úvahám o tom, že naliehavý právny záujem neexistuje zamietol návrh z dôvodu jeho nedostatku len v časti jeho petitu o určení neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnej pomoci avšak v časti, ktorou sa žalobca domáha vydania sumy 560 000,–Sk s 10 % úrokom z omeškania do zaplatenia do konkurznej podstaty úpadcu a nahradiť trovy konania taktiež do konkurznej podstaty vec meritórne posúdil a až na základe tohto posúdenia žalobu aj v tejto časti zamietol, pričom vychádzal z platnosti zmluvy s dátumom jej uzavretia dňa 28. 03. 2002. Platnosť tejto zmluvy usúdil najmä z dohody o skončení jej platnosti zo dňa   18. 05. 2005, ktorú žalovaná podpísala na písomný návrh žalobcu zo dňa 18. 05. 2005. Podľa názoru súdu l. stupňa okolnosť, že v tejto dohode sa ako dátum uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci uvádza deň 28. 02. 2002, nič nemení na platnosti skončenia zmluvy.

Odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu l. stupňa stotožnil s dodatkom, že sám žalobca zaslaním spomenutej dohody o skončení platnosti zmluvy o poskytovaní právnej pomoci na podpis žalovanej prejavil názor, že zmluva bola uzavretá platne.

Pokiaľ ide o žalobcovo odvolanie čo do žalovanej priznanej náhrady trov konania, žalobca túto časť svojho odvolania nijako neodôvodnil, odvolací súd preto mohol skúmať len dôvodnosť priznania vzhľadom na úspešnosť v konaní a konštatovať, že bola priznaná úspešnému účastníkovi v súlade s ust. §142 ods. 1 O. s. p.

Úspešnej žalovanej síce vzniklo podľa § 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, podľa názoru odvolacieho súdu jej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, pretože jej podanie z 23. 03. 2009 objektívne nemožno považovať za vyjadrenie, na ktoré by bolo potrebné zastúpenie advokátom. Toto podanie totiž obsahovalo len oznámenie, že žalovaná považuje rozsudok súdu za správny a správne odôvodnený a o tom, že netrvá na nariadení pojednávania odvolacím súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júna 2009   JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.