2Obo/39/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, IČO: 36 009 849, proti odporcovi: JUDr. Peter Sopko, správca konkurznej podstaty úpadcu Združenie zväzov zdravotne postihnutých SR, Prešovská 39, Bratislava, IČO: 00 419 052, právne zastúpenému JUDr. Blankou Neštickou, advokátkou, Paulínska 24, Trnava, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. marca 2012, č. k. 45 Cbi 153/2002-242, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur na účet jeho právnej zástupkyne vedený v ČSOB, a.s., pobočka Trnava, č. ú. 4008074504/7500.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 696,34 € na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa proti úpadcovi Združenie zdravotne postihnutých SR, Prešovská 39, Bratislava, vo výške 37 694 866,-- Sk existuje a správca konkurznej podstaty úpadcu Združenie zväzov zdravotne postihnutých SR, JUDr. Peter Sopko, Hlavná 27, Trnava, je povinný zaradiť pohľadávku navrhovateľa do súpisu pohľadávok úpadcu ako nespornú. Návrh navrhovateľ podal proti odporcovi 1/ správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ako aj proti odporcovi 2/ Stanislavovi Sklenářovi, súdnemu exekútorovi z dôvodu, že si riadne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu a doložil ju listinami, ktoré preukazujú existenciu pohľadávky. Odporca - správca konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 19. 07. 2002 uznal vo výške 75 000,-- Sk navrhovateľovu pohľadávku a vo zvyšnej časti 37 619 866,-- Sk ju poprel. Odporca 2/ poprel pohľadávku navrhovateľa v celom rozsahu 37 694 866,-- Sk.

Uznesením zo dňa 06. 04. 2005, právoplatným dňa 11. 05. 2005, súd prvého stupňa konanie v časti určenia pravosti pohľadávky vo výške 34 000 000,-- Sk zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejtočasti. Uznesením zo dňa 22. 11. 2010, právoplatným dňa 28. 12. 2010, súd prvého stupňa konanie zastavil proti odporcovi 2/ Ing. J. J.. K zastaveniu došlo na základe písomného podania navrhovateľa zo dňa 15. 10. 2010, ktorý vzal návrh v časti proti odporcovi 2/ späť, nakoľko tomuto v zmysle § 7 ods. 3 ZKV, ako veriteľovi, zaniklo postavenie účastníka konkurzu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že pre rozhodnutie v spore bolo nevyhnutné vysporiadať sa najskôr s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, pretože jej nedostatok by znamenal zamietnutie žaloby bez vykonávania ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ je v spore aktívne vecne legitimovaný. Je nesporné, že navrhovateľ podal návrh (incidenčnú žalobu) podľa ust. § 23 ods. 2 ZKV proti všetkým, ktorí jeho pohľadávku popreli, t. j. proti správcovi konkurznej podstaty, ako aj veriteľovi, ktorý poprel jeho pohľadávku. Keďže veriteľ, pôvodne označený ako odporca 2/, nepodal incidenčnú žalobu, zobral voči nemu navrhovateľ návrh späť a konanie bolo proti nemu zastavené. Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že nepodaním incidenčnej žaloby stratil odporca 2/ postavenie konkurzného veriteľa a nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. V prípade, že by navrhovateľ nezobral návrh voči nemu späť, v konečnom dôsledku by to viedlo k zamietnutiu žaloby v časti proti odporcovi 2/. Keďže však v čase podania návrhu boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 23 ods. ZKV (navrhovateľ podal žalobu voči všetkým, čo popreli), je navrhovateľ v konaní aktívne legitimovaný a späťvzatím návrhu voči účastníkovi, ktorý stratil pasívnu legitimáciu v spore, nestratil svoju aktívnu legitimáciu, táto podľa názoru súdu prvého stupňa zostala zachovaná. Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku, určenia pravosti ktorej sa navrhovateľ domáhal, súd prvého stupňa bol toho názoru, že táto zo strany navrhovateľa nebola preukázaná, a že popretie zo strany odporcu je dôvodné. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3 437 866,-- Sk (prihláška č. 1 po čiastočnom späťvzatí čo do istiny) nie je možné navrhovateľovi priznať, pretože navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie istiny, t. j. neexistuje právny základ. Z ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Z povahy úrokov z omeškania je zrejmé, že ide o príslušenstvo k pohľadávke. Ak teda neexistuje dlh, neexistuje ani právo na úroky z omeškania. Súd prvého stupňa dodal, že nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, aby z rozhodnutí súdov, založených v spise, nevychádzal, pretože z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že ak bolo vyhovené zápornej určovacej žalobe (čo sú v tomto prípade konania vedené na OS Bratislava V, sp. zn.11 C 184/2004 a vedené na KS v Bratislave, sp. zn. 11 Cbi 8/2004), je tým základ neskoršej žaloby na plnenie vyriešený. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na vyčíslené úroky z omeškania. Pokiaľ ide o sumu 160 000,-- Sk, v tejto časti poprel odporca pohľadávku s poukazom na ust. § 7 ods. 4 ZKV, keďže pohľadávku navrhovateľ nadobudol až po vyhlásení konkurzu titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 07. 2000, pričom neboli dodržané zákonné ustanovenia o notárskej zápisnici. Tento argument napokon uznal aj navrhovateľ ako pravdivý. Z dôvodu porušenia citovaného ustanovenia ZKV súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi nárok ani v tejto časti. Posledným nárokom navrhovateľa bola pohľadávka, vyplývajúca zo zmluvy o vedení účtovníctva, ktorú poprel odporca v časti 22 000,-- Sk. Tento svoj nárok navrhovateľ preukazoval zmluvou č. 1/12/1999 zo dňa 15. 12. 1999, vrátane Prílohy č. 1, vystavenými faktúrami a výpisom z uznesenia č. 55/2000, prijatého na zasadnutí SR ZZZP 12.7.2000. Z vystavených faktúr mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ mesačne fakturoval sumu 12 000,-- Sk, vrátane DPH, pričom vychádzal z uznesenia č. 55/2000, ktorým bola „doteraz platná zmluva rozšírená o ekonomické poradenstvo a zvyšuje sa na mesačnú odmenu 12 000,-- Sk“. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že mesačnými faktúrami účtoval platne dohodnutú cenu. Zo zmluvy o vedení účtovníctva vyplýva, že cena bola predmetom dohody v čl. II a podľa čl. V bod 5 túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať len písomnou formou dodatku k nej. Je nesporné, že k uzatvoreniu dodatku ohľadne ceny nedošlo. Keďže citovaná zmluva obsahovala ustanovenie, že sa môže meniť jedine písomne, podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka (podľa ktorého bola uzavretá), je možné meniť ju iba písomnou formou. Podľa súdu prvého stupňa, ak odkazuje navrhovateľ pri fakturovanej cene na prijaté uznesenie č. 55/2000, toto vzhľadom na citované ustanovenie zákona nenahrádza zmluvné dojednanie. Okrem nepreukázania ceny, nepreukázal navrhovateľ ani skutočnosť, že v sporných mesiacoch činnosť podľa zmluvy vykonával. Faktúry ani zmluva nie sú dôkazom o vykonaní činností v súlade so zmluvou. Navrhovateľ nepreukázal, aké konkrétne činnosti vykonal v mesiacoch november adecember 2001, ani neoznačil v tomto smere žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom sa stotožnil s názorom súdu, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Dodal však, že súd prvého stupňa pri dokazovaní uprednostnil listinné dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí a neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že v predmetnom konaní išlo čiastočne o vykonateľnú pohľadávku. S poukazom na ust. § 23 ods. 5 písm. b/ ZKV odvolateľ dodal, že takéto pohľadávky sa budú v budúcnosti pokladať za nesporné priamo zo zákona. Odvolateľ zotrval na svojich písomných vyjadreniach, nachádzajúcich sa v spise, ako aj v konkurznom spise sp. zn. 3K 246/01. K predmetu konania dodal, že súd ignoruje skutočnosť, že správca konkurznej podstaty potvrdil, že išlo o prihlásenú vykonateľnú pohľadávku, ktorú v tomto zmysle poprel. Svoje stanovisko však neuplatnil na súde, a preto sa táto pohľadávka považuje za nespornú. V podanom odvolaní je vznesená námietka zaujatosti sudkyne JUDr. Ľubice Kriškovej, nakoľko podľa odvolateľa existuje vonkajšia pochybnosť o jej nestrannosti z dôvodu nerešpektovania zákonných ustanovení. V doplnení odvolania odvolateľ uviedol, že štruktúra uplatnených pohľadávok bola vo forme úrokov a bola príslušenstvom pôvodnej a vykonateľnej pohľadávky, t. j. bola vykonateľnou pohľadávkou k istine pohľadávky vo výške 34 000 000,-- Sk. Táto pohľadávka bola nespornou, nakoľko dňa 19. 08. 2002 uplynula lehota na podanie incidenčnej žaloby zo strany správcu konkurznej podstaty. K časti pohľadávky vo výške 160 000,-- Sk dodal, že ide o pohľadávku postúpenú až po vyhlásení konkurzu, avšak je iba na súde, či túto pohľadávku navrhovateľovi prizná alebo nie. K zaujatosti sudkyne navrhovateľ spresnil, že jej nestrannosť je zjavná aj pri posudzovaní pohľadávky za účtovnícke služby vo výške 94 000,-- Sk a vo výške 3 000,-- Sk. Pri pohľadávke vo výške 94 000,-- Sk sa súd podľa odvolateľa dopracoval podľa jeho názoru k nezmyselnej teórii, že navrhovateľ nepreukázal vykonanie účtovníckych služieb pre úpadcu, pričom s pohľadávkou vo výške 3 000,-- Sk sa súd prvého stupňa ani nezaoberal. K týmto sumám odvolateľ dodal, že súd prvého stupňa nemá právo požadovať na ich preukázanie priame dôkazy, ak má vedomosť, že tieto dôkazy sú v držbe u správcu konkurznej podstaty. Od správcu konkurznej podstaty však súd takéto dôkazy predložiť nežiadal, čo je podľa odvolateľa dôvodom na pochybnosť o konaní sudkyne JUDr. Kriškovej. V tejto súvislosti odvolateľ namietol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aká časť pohľadávky navrhovateľa ostala uznaná, z ktorého dôvodu je rozhodnutie arbitrárne. Preto odvolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, ako aj sudkyňu JUDr. Kriškovú z prejednania tejto veci vylúčiť.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľom vznesená námietka zaujatosti sudkyne nespĺňa formálne ani obsahové kritériá, obligatórne vyžadované v ust. § 15a) ods. 2, ods. 3 O. s. p. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odporcu, na takúto námietku nemožno prihliadnuť. Odvolanie podané navrhovateľom ďalej neobsahuje dôvody odvolania, ktoré dôvody sú uvedené až v doplnení odvolania. Doplnenie odvolania však bolo podľa odporcu podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje odporca odvolanie navrhovateľa odmietnuť. V prípade, že bolo doplnenie odvolania podané v lehote, odporca zdôraznil, že navrhovateľ nesprávne poukazuje na pohľadávku, ktorá je vykonateľná. Odporca poukázal na rozhodnutie súdov, ktorými bolo určené, že ide o absolútne neplatné právne úkony. Nakoľko ide o absolútne neplatné pohľadávky, má sa za to, akoby nikdy urobené ani neboli. Preto nemohla byť takáto pohľadávka, ani jej príslušenstvo vykonateľné v deň vykonania prieskumného pojednávania. Odporca sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa a má za to, že bolo vykonané riadne a úplné dokazovanie a súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odporca navrhuje odvolanie navrhovateľa odmietnuť, prípadne napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s povinnosťou úhrady trov odvolacia konania.

Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. 05. 2012, navrhovateľ svoje odvolanie, doručené súdu dňa 27. 04. 2012, ako i jeho doplnenie, doručené súdu dňa 04. 05. 2012, vzal v celom rozsahu späť a navrhol, aby trovy konania znášal každý účastník sám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal podanie, doručenésúdu prvého stupňa dňa 31. 05. 2012 a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie odvolacieho konania.

Podľa ust. § 207 ods. 2 O. s. p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa st. § 207 ods. 3 O. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (žalovaný).

Keďže odvolateľ vzal počas odvolacieho konania svoje odvolanie späť celkom, odvolací súd v zmysle ust. § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konanie zastavil.

V danom prípade nastala okolnosť späťvzatia odvolania bez uvedenia dôvodu, preto zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ. Úspešnému odporcovi vzniklo podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojitosti s ust. § 146 ods. 2 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania predstavujú 1x úkon právnej služby (vyjadrenie) po 58,69 Eur a 1x režijný paušál po 7,63 Eur a 13,26 Eur 20% DPH podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. celkom trovy odvolacieho konania v sume 79,58 Eur. Odvolací súd odporcovi náhradu odvolacích trov priznal a uložil navrhovateľovi ich zaplatiť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ust. § 14 ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 15a ods. 1 O. s. p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (ust. § 15a ods. 2 O. s. p.). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá ust. § 15a ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd konštatuje, že námietka zaujatosti sudkyne JUDr. Ľubice Kriškovej, ktorú námietku vzniesol navrhovateľ v podanom odvolaní, smeruje voči procesnému postupu sudkyne, ktorý postup nie je dôvodom na jej vylúčenie v konaní o prejednávanej veci podľa ust. § 14 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že námietka zaujatosti, vznesená navrhovateľom, nespĺňa ani formálne a obsahové náležitosti podľa ust. § 15a ods. 2, ods. 3 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na takto vznesenú námietku zaujatosti nemohol prihliadnuť a ani sa ňou nezaoberal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.