2 Obo 38/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.. H., a. s., P., IČO: X., právne zastúpeného Mgr. G. H., advokátkou, M., proti odporcom: 1/ JUDr. Ľ. P., Ul. M.,

správca konkurznej podstaty úpadcu P., s. r. o., K., IČO: X., 2/ A. C., nar. X. bytom P., 3/ H.

S., nar. X., bytom L. 4/ A. Ú., nar. X., bytom S., 5/ A. K., nar. X., bytom R.R., 6/ M. H.,

rod. N., nar. X., bytom R., odporkyne 2/, 3/, 4/ a 6/ právne zastúpené JUDr. J. P., advokátom,

R. a odporkyňa 5/ právne zastúpená JUDr. A. K., advokátkou, F. o zaplatenie 34 567,03 Eur

(1 041 366,45 Sk) istiny s príslušenstvom, na odvolanie odporkýň 2/, 3/, 4/ a 6/ proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. decembra 2010, č. k. 32Cb/415/95-Má-501, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

15. decembra 2010, č. k. 32Cb/415/95-Má-501 v napadnutej časti   z r u š u j e   a vec mu

v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozhodnutím určil odporkyniam 2/, 3/, 4/,

5/ a 6/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 32 361,75 Eur (974 930,01

Sk) spolu s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 22 405,90 Eur (675 000 Sk)

od 01. 11. 1995 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením

jednej z odporkýň zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporkýň. V časti

o zaplatenie 2 205 Eur (66 436,44 Sk) a v   časti úroku z omeškania nad 5 % p. a. zo sumy

22 405,90 Eur (675 000 Sk) od 01. 11. 1995 do zaplatenia súd konanie zastavil. O trovách

konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom

na začatie konania si uplatnil pôvodný navrhovateľ V., a. s., B., pobočka Ž., proti odporcom

1/ až 6/ právo na zaplatenie 34 567,03 Eur (1 041 366,45 Sk) s príslušenstvom pozostávajúcej

z istiny 675 000,-- Sk, z vyúčtovaných úrokov a poplatkov ku dňu 31. 10. 1995 v sume

366 366,45 Sk odo dňa 01. 11. 1995 a ďalšie úroky z omeškania 17,5% p. a. z istiny 675 000,-

- Sk do zaplatenia na tom skutkovom základe, že navrhovateľ dňa 04. 09. 1991 na základe

Úverovej zmluvy č. 5 obchodnej spoločnosti G., s. r. o., ul. K., poskytol úver vo výške

900 000,-- Sk. Tento úver bol zaručený ručiteľskými listinami, ktoré dňa 04. 09. 1991

podpísali odporkyne 2/ až 6/. Celková suma záväzku s úrokmi a poplatkami, ktorú

navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania, pozostávala k 31. 10. 1995 zo sumy 1 041 366,45 Sk. Podľa čl. III bod 2 písm. c/ úverovej zmluvy navrhovateľ bol oprávnený, ak

odporca 1/ meškal s úhradou dvoch po sebe idúcich splátok, vymáhať pohľadávky

prostredníctvom súdu. Na uhradenie svojich záväzkov bol odporca 1/ vyzvaný listom dňa 30. 11. 1994, avšak svoj záväzok z úverovej zmluvy nesplnil. Podľa ručiteľských listín sa

ručiteľky, vystupujúce ako účastníčky konania na strane odporkýň 2/ až 6/, zaviazali uhradiť

dlžnú sumu z poskytnutého úveru ručiteľskou listinou v hotovosti do pokladne pred dňom

stanovenej splatnosti v lehote určenej pobočkou, ak sa zistí ohrozenie návratnosti úveru

a za podmienok, že pobočka uplatnila nárok 12 dní dopredu, ako má byť záväzok zo záruky

realizovaný. S poukazom na cit. ust. ručiteľských listín boli odporkyne 2/ až 6/ vyzvané

zo strany V., a. s., na úhradu svojich záväzkov z titulu ručenia listinami dňa 08. 03. 1995,

avšak bezvýsledne.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 03. 2001 č. k.

27Cb-24K 180/96 bol na odporcu 1/ vyhlásený konkurz. Listom zo dňa 25. 07. 2001 správca

konkurznej podstaty JUDr. Ľ. P. nesúhlasil s pokračovaním konania v predmetnej veci podľa

ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh voči odporcovi 1/

späť. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. 11. 2008 č. k. 32Cb/415/1995-364 proti

odporcovi 1/ konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

zo zastaveného konania. Proti odporkyniam 2/ až 6/ návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporkyniam 2/ až 6/ trovy konania. Na odvolanie navrhovateľa voči

rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o zamietnutí návrhu voči odporkyniam 2/ až 6/, ako aj v časti výroku o trovách konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 10. 2009 č. k. 2Obo 26/2009-405 v napadnutej časti rozsudok zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z dôvodu oddeleného uspokojenia navrhovateľa v konkurznom konaní, navrhovateľ

vzal v časti 66 436,44 Sk návrh na začatie konania späť. S poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2

O. s. p. súd konanie v časti o zaplatenie sumy 66 436,44 Sk zastavil.

Z konkurzného spisu a špecifikácie príslušenstva pohľadávky zo dňa 27. 10. 2010

(správne má byť 27. 09. 2010) na č. l. spisu 475, mal súd preukázanú oprávnenosť nároku

v časti nesplatenej istiny 32 361,75 Eur (974 930,01 Sk), ako aj príslušenstva pohľadávky –

úroku za poskytnutie úveru, rovnako tak úrok z omeškania s platením peňažného záväzku od 01. 11. 1995 v úrokovej sadzbe 5% ročne podľa ust. § 378a Hospodárskeho zákonníka.

Neskončené konkurzné konanie proti dlžníkovi (odporcovi 1/) podľa názoru súdu prvého

stupňa nemá vplyv na dôvodnosť uplatneného práva veriteľom voči ručiteľkám dlžníka,

nakoľko po splnení podmienky ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nič nebráni

veriteľovi, aby sa domáhal splnenia dlhu tak proti dlžníkovi, ako aj ručiteľkám, ktoré podľa

ust. § 52 Občianskeho zákonníka vzali na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku

uspokoja, ak ju neuspokojí dlžník. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní už nezaoberal

námietkou odporkýň týkajúcou sa neplatnosti ručiteľských listín, nakoľko odvolací súd

v zrušujúcom rozhodnutí posúdil ručiteľské listiny za platné jednostranné vyhlásenia

ručiteliek – odporkýň 2/ až 6/. Tento záver odvolacieho súdu už podľa súdu prvého stupňa

nemohlo ovplyvniť ani čestné vyhlásenie A. L. s overením jeho podpisu

14. 06. 2010, v ktorom uvádza, že je možné, že podpisy odporkýň na listinách boli

zmanipulované, resp. že ich pracovníčky podpisovali v domnení, že sa jedná len o dohodu

o hmotnej zodpovednosti. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti vo veci

samej.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporkyne na zaplatenie vo výroku

uvedených súm, podali odporkyne 2/, 3/, 4/ a 6/ odvolanie, pretože majú za to, že súd prvého

stupňa sa s námietkami odporkýň nevysporiadal správne a dostatočne, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateliek bolo v konaní preukázané, že síce potvrdili pravosť svojho podpisu, nemajú vedomosť o tom, že listiny takéhoto charakteru

podpisovali, čo podľa nich vzbudzuje oprávnený predpoklad o tom, že listiny boli konajúcimi

osobami podpísané v omyle (v presvedčení, že podpisujú listiny pre účely pracovno-právneho

vzťahu). Odporkyne preto namietajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre absenciu

slobodnej vôle (konanie pod nátlakom). Odvolateľky sa ďalej nestotožňujú s právnym

posúdením veci odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, a ani s posúdením veci súdom

prvého stupňa. Odvolateľky predovšetkým namietajú, že odvolací súd (a následne ani súd

prvého stupňa) sa nevysporiadal s dôvodmi neplatnosti ručiteľských listín v rozsahu, v akom

ich odporkyne namietali. V zrušujúcom uznesení sa totiž odvolací súd zaoberá len posúdením

platnosti ručiteľských listín z hľadiska ust. § 3 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a absentuje posúdenie ručiteľských listín, resp. ich platnosti z hľadiska ust. § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a to, či spĺňajú požiadavku úkonu uskutočneného bez nátlaku a slobodne.

Odvolateľky v podanom odvolaní ďalej namietajú zánik ručiteľského záväzku

z dôvodu uvedeného v ust. § 532 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že je nesporné, že

pôvodným dlžníkom bola spoločnosť G., spol. s r. o. a na základe rozhodnutia príslušných

orgánov tejto spoločnosti boli práva a záväzky z tejto spoločnosti prevzaté a postúpené na

nové subjekty, a to na spoločnosť G., s. r. o. a na spoločnosť P., s. r. o. V posudzovanom

prípade preto na základe právneho úkonu došlo k prevzatiu dlhu pôvodného dlžníka dlžníkom

novým. Obligatórnou podmienkou trvania ručiteľského záväzku je v takomto prípade

expressis verbis vyjadrený súhlas ručiteľov s takýmto prevzatím dlhu podľa ust. § 532

Občianskeho zákonníka. Odvolateľky poukázali na to, že nikdy nedali súhlas so zmenou

v osobe dlžníka a nesúhlasili s prevzatím dlhu, z ktorého dôvodu ručenie zaniklo. Podľa

odvolateliek nie je relevantné, akým spôsobom došlo k prevzatiu záväzku, ako ani

skutočnosť, že k prevzatiu záväzku došlo v rámci rozdelenia pôvodného dlžníka na dva nové

nástupnícke subjekty. Iný výklad ust. § 532 Občianskeho zákonníka by bol preto popretím

práva ručiteľa rozhodnúť o tom, komu poskytne zabezpečenie záväzku a bol by v rozpore

s jednou zo zásad logického výkladu právnej normy, v zmysle ktorej „nerozlišujeme, ak

právna norma nerozlišuje.“ Odvolateľky majú za to, že ust. § 532 Občianskeho zákonníka

nerozlišuje a hypotéza tejto právnej normy dopadá na všetky prevzatia záväzku bez

špecifikácie akýchkoľvek podrobností či rozlišujúcich okolností, za ktorých k prevzatiu záväzku došlo. Vzhľadom na uvedené odvolateľky navrhujú, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a prizná im náhradu trov konania.

  Odporkyňa 5/ sa v plnom rozsahu stotožnila s odvolaním podaným odporkyňami 2/,

3/, 4/ a 6/.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté

rozhodnutie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a priznať mu trovy odvolacieho

konania. Uviedol, že všetky odporkyňami uvádzané skutočnosti odvolací súd už v skoršom

konaní pri posudzovaní platnosti ručiteľských listín zohľadnil a po vyhodnotení všetkých

skutočností vyslovil právny názor, podľa ktorého sú ručiteľské vyhlásenia odporkýň platnými právnymi úkonmi. Napriek tomu navrhovateľ upriamil pozornosť na protichodnosť

jednotlivých tvrdení odporkýň pri ich obrane proti žalobe. Najprv odporkyne v konaní tvrdili,

že ručiteľské listiny boli podpísané v omyle a v presvedčení, že podpisujú listiny pre účely

pracovnoprávneho vzťahu. Toto tvrdenie však podľa navrhovateľa odporuje ďalšej obrane

odporkýň, spočívajúcej v tvrdení, že boli k podpísaniu ručiteľských listín donútené

pod nátlakom zamestnávateľa. Vychádzajúc z protichodnosti týchto tvrdení má navrhovateľ

za to, že ide o tvrdenia účelové. Podľa navrhovateľa v tejto súvislosti výpoveď svedka A. L.

len potvrdzuje účelovosť tvrdení odporkýň, nakoľko odporkyne boli oboznámené

s podmienkami poskytnutia úveru dlžníkovi a jeho zabezpečenia ručením, keďže o tom spolu

s týmto svedkom komunikovali.

S právnym názorom odporkýň, že ich ručiteľský záväzok zanikol, pretože nedali

súhlas so zmenou v osobe veriteľa podľa ust. § 532 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ

nesúhlasí a aj tento argument odporkýň považuje za účelový a nesprávny. Odporkyne si podľa

navrhovateľa zamieňajú právny inštitút prevzatia dlhu na základe dvojstranného právneho

úkonu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s právnym inštitútom prechodu

záväzkov, ktorý nastáva zo zákona.  

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že odvolanie

odporkýň nie je dôvodné.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212

ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

rozsudku dospel k záveru, že sú tu dané predpoklady pre jeho zrušenie.

  Z podaného odvolania vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo tým, že súd

prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne a správne s námietkami odporkýň, a preto dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. spočíva

predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré

boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť

aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/

O. s. p. je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie

právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec sa chápe širšie, než výrok

napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti

nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv

na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991, pohľadávku

možno zabezpečiť ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie

na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ

je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

  Predmetom sporu je právnym predchodcom žalobcu uplatnený nárok na zaplatenie

istiny s príslušenstvom titulom zaplatenia nesplateného úveru zo zmluvy o úvere č. 5 zo dňa

04. 09. 1991 a titulom plnenia z ručiteľskej listiny zo dňa 04. 09. 1991.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený

slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je

absolútne neplatný.

  Podľa vyjadrenia odporkýň sú všetky ručiteľské listiny postihnuté absolútnou

neplatnosťou jednak pre absenciu slobodnej vôle podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, súčasne sú však tieto právne úkony aj v zjavnom rozpore s dobrými mravmi podľa

ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže boli konajúcimi osobami (ručiteľkami –

odporkyňami) podpísané v mylnom presvedčení, že podpisujú listiny pre účely

pracovnoprávneho vzťahu.

Odvolateľky majú za to, že v skoršom konaní sa odvolací súd (a následne aj súd

prvého stupňa) nezaoberal nimi vznesenou námietkou neplatnosti ručiteľských listín pre

absenciu slobodnej vôle, avšak skúmal iba platnosť týchto právnych úkonov len v rozsahu ust.

§ 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd uznesením zo dňa 28. 10. 2009 č. k. 2 Obo 26/2009-405 v súvislosti

so skúmaním právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že

ručiteľské vyhlásenia sú svojím obsahom a vizuálnou stránkou nezameniteľné s inou listinou,

pričom sa v nich presne, jasne a zrozumiteľne identifikuje úver, ktorého ručenie ručiteľky

prevzali. Súd prvého stupňa bol viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

podľa ust. § 226 O. s. p. a v ďalšom konaní postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia

odvolacieho súdu.

  Obsahom vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a oboznámením sa

so skutkovým stavom veci, zisteným súdom prvého stupňa, odvolací súd zistil, že obrana

odporkýň, spočívajúca v absencii slobodnej vôle pri podpisovaní ručiteľských listín, je

odôvodňovaná svedeckou výpoveďou A. L., konateľa spoločnosti G., spol. s r. o., R., zo dňa 19. 04. 2006, ktorá výpoveď je doplnená aj písomným čestným vyhlásením zo dňa

14. 06. 2010.

  V súvislosti s vyššie tvrdeným odvolacím dôvodom odporkýň, odvolací súd poukazuje

na to, že súd prvého stupňa v priebehu konania je povinný vykonať podľa ust. § 120 ods. 4

O. s. p. také dôkazy, ktoré dôkazy sú potrebné pre rozhodnutie vo veci v zmysle uplatneného

žalobného návrhu a vyjadrení účastníkov konania. Je povinnosťou súdu zvážiť, ktoré

označené dôkazy účastníkmi je potrebné na zistenie skutkového a právneho stavu veci

vykonať a ktoré nie sú pre toto zistenie potrebné. Vzhľadom na uvedené, svedeckej výpovedi

a čestnému vyhláseniu A. L. ako konateľa zamestnávateľa odporkýň, je potrebné prikladať

právnu relevanciu. Tým, že sa súd prvého stupňa týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal, možno považovať takýto postup súdu za postup, ktorým bolo odňaté právo

odporkýň konať pred súdom.

  Nakoľko z obsahu čestného vyhlásenia svedka A. L. zo dňa 14. 06. 2010, vyplýva, že

ručiteľské listiny boli predkladané na podpis jednotlivým zamestnankyniam (odporkyniam)

viacerými konateľmi, resp. spoločníkmi, bude potrebné v ďalšom konaní vypočuť aj

ostatných spoločníkov spoločnosti G., spol. s r. o., R., resp. bude potrebné vykonať dôsledné

dokazovanie zamerané na objasnenie obranného tvrdenia odporkýň, založenom na absencii

slobody vôle pri podpisovaní ručiteľských listín.

Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zisťuje, že odporkyne 2/, 3, 4/ a 6/ prostredníctvom

právneho zástupcu vzniesli podaním zo dňa 16. 11. 2010 námietku premlčania tej časti

príslušenstva pohľadávky, ktorá je podaním navrhovateľa zo dňa 27. 10. 2010 špecifikovaná

ako riadny (bežný) úrok z omeškania, presahujúci riadny (bežný) úrok z omeškania uplatnený

pôvodnou žalobou, t. j. odporkyne vzniesli námietku premlčania v časti sumy 6 420,87 Eur

(193 435,11 Sk).

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že súd prvého

stupňa sa v konaní nezaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku navrhovateľa v časti sumy 6 420,87 Eur a s touto skutočnosťou sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade súd prvého stupňa so zreteľom

k uvedenému pochybil, keď o návrhu navrhovateľa rozhodol vecne bez toho, aby sa dôsledne

zaoberal preukázaním obrany odporkýň, spočívajúcej v tvrdení, že predmetné ručiteľské

listiny sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre absenciu slobodnej vôle. Súd prvého

stupňa v konaní tiež neposudzoval ani vznesenú námietku premlčania časti uplatneného

nároku, na ktorú námietku je súd povinný vždy prihliadnuť. Z uvedených dôvodov je

odvolaním napadnutý rozsudok predčasný, vychádza z neúplného právneho posúdenia veci

a v týchto smeroch nevykonaných dôkazov.

Keďže sa jedná o vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti

výroku, ktorým súd zaviazal odporkyne na zaplatenie vo výroku uvedených súm, podľa ust.

§ 221 ods. 1 a 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.

  Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia

na ďalšie konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová