2 Obo 33/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., spol. s r. o., E., proti žalovaným: Ing. I. M., L., úpadca, JUDr. D. J. D., D., správca konkurznej podstaty úpadcu, o určenie pravosti pohľadávky, a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. októbra 2012, č. k. 1 Cbi 9/2012-28,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 22. októbra 2012, č. k. 1 Cbi 9/2012-28   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania a predloženie spisu na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom na vyslovenie

nesúladu § 47, ods. 2 a § 119, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou Slovenskej

republiky.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v konaní vo veci samej sa

žalobca domáha, aby súd určil, že jeho pohľadávka, ktorú si uplatnil v prihláške

do konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 38K 39/95 je

nesporná čo do pravosti a výšky a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu nákladov

a trov konania žalobcovi. Podaním zo dňa 05. 10. 2012 navrhol žalobca, aby súd rozhodol

o prerušení konania a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom

na vyslovenie nesúladu § 47 ods. 2 a § 119 ods. 3 O. s. p. s Ústavou SR. Vyslovil námietku

protiústavnosti O. s. p. vo vzťahu k účasti na súdnom pojednávaní, ako aj doručenia zásielok

súdu účastníkom konania a následkov doručenia, čím podľa jeho názoru je uvedená časť

predpisu v rozpore s Ústavou SR. Žalobca poukázal na to, že súdne pojednávanie, na ktorom

jedna strana trpí ochorením, ktoré znižujú jej možnosť riadne vnímať prednesené tvrdenia, nie

je v súlade s premisou rovnosti zbraní a taktiež súd neskúma, či adresát je schopný zásielku

prijať. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (R 53/1999), podľa ktorého, prerušiť konanie podľa druhej vety

§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. možno iba vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania. Uviedol,

že ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. výslovne umožňuje všeobecnému súdu skúmať,

či všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s Ústavou, túto otázku všeobecný súd je

oprávnený a v zásade aj povinný riešiť kedykoľvek pred rozhodnutím vo veci, lebo by

nemohol aplikovať všeobecne záväzný právny predpis v prípade, ak by dospel k záveru, že je

v rozpore s Ústavou. V tomto smere ide o špecifické subjektívne oprávnenie všeobecného

súdu. Poukázal ďalej na to, že k tejto problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom uznesení 1 Obdo V 73/2006 a konštatoval, že v rámci skúmania

podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. je všeobecný súd

oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany

všeobecného súdu nejde o prekročenie právomoci. Súd prvého stupňa nedospel k záveru, že

ustanovenia § 47 ods. 2 a § 119 ods. 3 O. s. p, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,

nepostúpil návrh na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu Slovenskej republiky a skonštatoval,

že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť na nové konanie krajskému súdu a súčasne navrhol prerušiť konanie a vec

predložiť Ústavnému súdu SR. V odvolaní zopakoval podstatný obsah svojho návrhu

na prerušenie konania a predloženia veci na Ústavný súd SR. Ďalej namietol nesprávnosť

názoru súdu prvého stupňa v tom smere, že len súd sám je výlučne legitimovaný rozhodnúť

o tom, či sa má obrátiť na Ústavný súd vo veci súladu právnych predpisov s Ústavou SR.

V súvislosti s tým citoval ustanovenia zákona č. 460/92, 38/93, 99/63 Zb. a uviedol, že pokiaľ

legitimovaný subjekt predostrie súdu otázku, ktorú tento nie je oprávnený riešiť je zrejmé, že

je povinný vec postúpiť orgánu/súdu, ktorý má na to zmocnenie. V danom prípade sa jedná

len a výlučne o Ústavný súd SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal

odvolanie podľa 214 ods. 2 O. s. p., predovšetkým z hľadiska včasnosti jeho podania a dospel

k záveru, že bolo podané oneskorene.

Podľa ust. § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 48 ods. 2 O. s. p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe

na adresu jej sídla, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalobcovi doručované dňa 31. 10. 2012,

na adresu sídla žalobcu, ktorý je právnickou osobou, vyznačenou vo výpise z obchodného

registra, E. aj s označením, urobeným žalobcom v návrhu „P.". Pošta zásielku vrátila súdu

prvého stupňa ako nedoručenú z dôvodu, že adresát je neznámy, dňa 02. 11. 2012.

Na vyžiadanie súdu pošta oznámila, že adresát - žalobca je na odovzdacom mieste E.

neznámy, nemá označenú domovú listovú schránku a nemá a ani v minulosti nemal pridelený

P. V zmysle citovaného ustanovenia § 48 ods. 2 O. s. p. bolo napadnuté uznesenie doručené

žalobcovi dňom 05. 11. 2012. Odvolanie proti uzneseniu žalobca podal písomne na pošte,

podľa pečiatky pošty dňa 08. 04. 2013, došlým na súd 10. 04. 2013 a následne faxovým

podaním dňa 09. 04. 2013. Odvolanie nebolo podané v zákonnej lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu ako neskoro podané v zmysle

ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová