Najvyšší súd
2 Obo 33/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. spol. s r. o., B. J. Č.proti žalovanému v 1. rade T. s. r. o. V. B. a žalovanému v 2. rade Š. T. P. B., zast. JUDr. M. F. advokátom, Ž. B., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2008 č. k. 28 Cb 64/2002-134 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2008 č. k. 28 Cb 64/2002-134 z r u š u j e a vec vracia súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 8 069,–Sk na účet jeho právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia uznesenia súd rozhodoval potom, čo Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14. 05. 2008 č. k. 2 Obo 214/2007 v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 05. 2007 č. k. 28 Cb 64/02-110 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto rozsudku predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a kúpna cena obchodného podielu nepredstavuje cenu práva určenia neplatnosti prevodu práva. V danej veci nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú je potrebné posudzovať podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení zmien a doplnkov.
Vychádzajúc z tohto rozsudku súd priznal žalovanému trovy prvostupňového konania za 5 úkonov právnej pomoci po 1 154,–Sk a 5 x po 150,–Sk režijná náhrada a za 1 úkon právnej pomoci 1 371,–Sk a 178,–Sk režijná náhrada.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalovaný a navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu ďalšie konanie.
Podľa odvolateľa súd mu rozhodnutím vychádzajúcim z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor odňal možnosť konať pred súdom. Tvrdí, že napadnuté uznesenie nespĺňa náležitosti § 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O. s. p., pretože z uvedených ustanovení rovnako ako z hľadiska ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu, vyplýva požiadavka na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. V danej veci ide len o trovy konania, ale požiadavky ustanovenia §157 ods. 2 O. s. p v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. platia aj pre rozhodnutia o nich.
Poukazuje na to, že odvolací súd v odôvodnení časti rozhodnutia, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu čo do náhrady trov konania, rovnako ako prvostupňový súd v novom rozhodnutí o trovách konania žiadnym spôsobom, resp. arbitrárnym spôsobom sa vysporiadali s ustanoveniami zákona a vôbec neuviedli, prečo nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, keď predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorého nominálna hodnota predstavovala tri milióny slovenských korún. Namieta, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na ustanovenia § 11 odds.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. avšak trovy právneho zastúpenia v danej veci treba vzhľadom na ustanovenie § 20 vyhl. č. 655/2004 Z.z. posudzovať aj podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. účinnej od 01. 04. 2002 z dôvodu, že dva úkony boli vykonané za účinnosti tejto vyhlášky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a napadnuté uznesenie treba podľa § 221 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania je náhrada trov prvostupňového konania, o ktorej súd l. stupňa napadnutým uznesením rozhodol na základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vyslovil pre súd prvého stupňa podľa § 226 O. s. p. záväzný právny názor.
Podľa tohto právneho názoru predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a kúpna cena obchodného podielu nepredstavuje cenu práva určenia neplatnosti prevodu práva. V danej veci nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú je potrebné posudzovať podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení zmien a doplnkov.
Odvolateľ napadnutému uzneseniu vytýka absenciu jeho odôvodnenia v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p., pretože považuje prevzatie odôvodnenia odvolacieho súdu súdom l. stupňa za nemožné, keďže podľa § 219 ods. 2 O. s. p. tento princíp podľa neho platí len pre odvolací súd v odvolacom konaní. Vychádzajúc z tohto svojho názoru potom tvrdí, že súd l. stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, ako mu to ukladá § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. a týmto konaním mu odňal možnosť konať pred súdom.
Tento odvolateľov záver nie je správny, pretože vychádza z nesprávnej interpretácie ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Predovšetkým ustanovenie druhej vety § 157 ods. 2 O. s. p. nemožno interpretovať ako povinnosť súdu presvedčiť aj v konaní neúspešného účastníka o správnosti rozhodnutia, lebo je to neuskutočniteľné. Pokiaľ ide o ust. prvej vety § 157 ods. 2 O. s. p. treba ju interpretovať v jej súvislosti s ust. § 120 ods. 1 prvá veta O. s. p., ktoré ukladá účastníkovi povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia a pri aplikácii takejto interpretácie ust. § 157 ods. 2 prvá veta O. s. p. na predmet náhrady trov konania treba, aby účastník domáhajúci sa náhrady trov konania uviedol nielen právny predpis, o ktorý jej priznanie v požadovanej výške opiera, ale aj svoj výklad a dôvodnosť tohto výkladu, čo odvolateľ neurobil ani vo vyúčtovaní uplatnenej sumy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, ani v odvolaní. Keďže teda odvolateľ v prvostupňovom konaní správnosť svojho výkladu ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z.z. resp. §13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a dôvodnosť jeho aplikácie v rozhodovanom prípade nijako neodôvodnil, súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nemal možnosť nejakým odôvodnením žalovaného v 2. rade čo do náhrady trov konania zaoberať a preto odvolateľova výtka súdu l. stupňa, že jeho rozhodnutie nie je náležité a názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci bolo arbitrárne, sú neopodstatnené a nemajú oporu v zákone.
Odvolací súd považuje za vhodné v tejto súvislosti poukázať na jasnú úpravu tejto otázky v zák. č.71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, kde sa v Sadzobníku súdnych poplatkov Spoločné poznámky k položkám 1a 2 v bode 1 uvádza, že z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je sa poplatok vyberie podľa písm. b/ týchto položiek, pričom písm. b/ sa týka prípadov ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi.
Odvolací súd však konštatoval, že odvolanie je dôvodné čo do identifikácie priznanej náhrady trov konania. Odvolateľ si trovy právneho zastúpenia vyčíslil podaním zo dňa 05. 06. 2007. Z tohto podania vychádzal súd l. stupňa v rozsudku zo dňa 31. 05. 2007 a následne odvolací súd v rozsudku zo dňa 14. 05. 2008. Z tohto podania preto mal súd l. stupňa vychádzať aj v napadnutom rozhodnutí, čo neurobil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu l. stupňa podľa § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M. N.