UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Beaty Miničovej v spore žalobcu: Nákupné centrum, s.r.o., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 700 831, zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, proti žalovanému: Ing. Alexandra Chapčáková, M. Nešpora 11, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. v likvidácii, Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 31 338 429, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, v konaní o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2016, č. k. 1Cbi/74/2005-117, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2016, č. k. 1Cbi/74/2005-117 v napadnutej časti jeho druhého a tretieho výroku, p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 27. apríla 2016, č. k. 1Cbi/74/2005-117 určil, že I. pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3K/183/02 vo výške 49.360,89 eur, je po práve so zaradením do 1. triedy. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 327,38 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Miroslava Katunského, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania vo výške 4.899.815,74 eur (147.611.849,12 Sk) je po práve so zaradením do 1. triedy. Dôvodil, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu prihlásil prihláškou zo dňa 25.06.2003 do konkurzného konania vedeného proti BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. vlikvidácii svoju pohľadávku vo výške 49.360,89 eur (1.487.046,12 Sk) a prihláškou zo dňa 26.06.2003 vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803,- Sk), t. j. spolu 4.899.815,74 eur (147.611.849,12 Sk). Na prieskumnom pojednávaní bola pohľadávka popretá z dôvodu, že záväzok sa v účtovníctve úpadcu nenachádza.
3. Sumu 49.360,89 eur (1.487.046,12 Sk) vyplývajúcej z prihlášky zo dňa 25.06.2003, vyvodzuje žalobca zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.01.1998 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou žalobca prenechal úpadcovi do užívania priestory nachádzajúce sa v Bratislave, na Lazaretskej ulici č. 12 o rozlohe 349 m2 (ďalej len predmet nájmu) s dohodnutým nájomným 15,00 DM/m2/mesiac + prevádzkové náklady vo výške 2,50 DM/mesiac/m2 prenajatej plochy + DPH. Z celkovo vyúčtovaného nájomného a prevádzkových nákladov úpadca nezaplatil žalobcovi nájomné a prevádzkové náklady účtované nasledovnými faktúrami: faktúra č. 99024 zo dňa 12.04.1999 (neuhradená suma 12.395,29 eur - 373.420,40 Sk), faktúra č. 2001/007 zo dňa 02.01.2001 (neuhradená suma 9.405,83 eur - 283.360,60 Sk), faktúra č. 2001/015 zo dňa 02.04.2001 (neuhradená suma 15.133,61 eur - 455.915,12 Sk), faktúra č. 2001/028 zo dňa 02.07.2001 (neuhradená suma 12.426,14 eur - 374.350,- Sk). Celková suma, ktorú úpadca na základe tejto zmluvy dlhuje žalobcovi predstavuje sumu 49.360,89 eur (1.487.046,12 Sk). 4. Ďalší nárok uplatnený žalobou vychádza zo Zmluvy o nájme pozemku uzavretej dňa 29.01.1998 medzi Bratislavskými tlačiarňami a. s. ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenechal prenajímateľ úpadcovi pozemky zapísané Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava I, okres Bratislava, obec BA-mč. Staré mesto, kat. úz. Staré mesto, na LV č. XXXX, parc. č. 8678 o výmere 3220 m2, druh pozemku zastavané plochy a parcelné číslo 8684/5 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy do nájmu od 01.02.1998 do 31.01.2028. Zmluvou o dlhodobom podnájme pozemku uzavretou dňa 29.01.1998 medzi úpadcom ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom prenechal úpadca vyššie uvedené pozemky žalobcovi do dlhodobého podnájmu od 01.02.1998 do 31.01.2028, pričom zaplatil úpadcovi za celé obdobie podnájmu nájomné vo výške 5.918.973,64 eur (178.315.000,- Sk).
5. Žalobca uplatnil túto pohľadávku ako pohľadávku podmienenú, ktorú prihlásil do konkurzu vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803,- Sk) a je viazaná na odkladaciu podmienku, a to ukončenie Zmluvy o dlhodobom podnájme pozemku, na základe ktorej skutočnosti vznikne žalobcovi voči úpadcovi pohľadávka na vrátenie ešte nespotrebovaného nájomného za obdobie od platného ukončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dlhodobom podnájme pozemku do 31.01.2028.
6. Krajský súd v Košiciach s poukazom na § 20 ods. 1, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZKV“) zdôraznil, že na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2005 správkyňa konkurznej podstaty poprela celý uplatnený nárok z dôvodu, že sa v účtovníctve úpadcu nenachádza. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2005.
7. Súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi Nákupným centrom s.r.o., IČO: 35 700 831 ako prenajímateľom a spoločnosťou BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o., IČO: 31 338 429 ako nájomcom, prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania priestory nachádzajúce sa v Bratislave, na Lazaretskej ulici č. 12 za účelom ich využitia ako kancelárske a prevádzkové priestory. Týmto zmluvné strany uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov v súlade s § 3 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úpadca si svoju základnú povinnosť z uzavretej zmluvy zaplatiť nájomné a náklady spojené s prevádzkou budovy nesplnil, preto ho súd na jej úhradu zaviazal s tým, že žalovaný právny základ uplatnenej pohľadávky a jej výšku nerozporoval.
8. Pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803,- Sk) krajský súd uviedol, že Zmluvou o nájme pozemku uzavretou medzi Bratislavskými tlačiarňami a. s., Bratislava, IČO: 17 336 414 ako prenajímateľom a BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r.o., IČO: 31 338 429 ako nájomcom prenechal prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností nájomcovi do nájmu pozemky špecifikované v tejtozmluve. Následne spoločnosť BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. ako nájomca Zmluvou o dlhodobom podnájme pozemku prenechal žalobcovi ako podnájomcovi predmetné pozemky do dlhodobého podnájmu (čl. I. zmluvy) a to na dobu určitú, 30 rokov. Podľa krajského súdu, zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že podnájomný vzťah stále trvá. Za daného stavu, je preto podľa krajského súdu žaloba v tejto časti nedôvodná, keďže žalobca predmet nájmu naďalej (t. j. aj v čase rozhodnutia súdu) užíva. Pre úplnosť prvoinštančný súd dodal, že uplatnená pohľadávka (pokiaľ ide o túto zmluvu) nie je pohľadávkou podmienenou, ako ju právne kvalifikoval žalobca. Podmienkou je vedľajšie ustanovenie o právnom úkone, ktorým sa následky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti) robia závislými od skutočnosti, o ktorej zmluvné strany nevedia, či sa splní. Podmienka je teda neistá skutočnosť, ktorá má buď nastať v budúcnosti, alebo skutočnosť, ktorá nastala v minulosti, no účastníkom právneho úkonu nie je známe, či nastala. Pohľadávka uplatnená na základe vyššie uvedenej zmluvy nie je pohľadávkou podmienenou, ide o zákonný nárok, na ktorý by mal žalobca právo, ak by došlo k ukončeniu daného zmluvného vzťahu. Inak by tomu bolo podľa krajského súdu v prípade ukončenia podnájomného vzťahu (bez ohľadu na to, z akých dôvodov by sa tak stalo), kedy by sa žalobca mohol domáhať vydania príp. bezdôvodného obohatenia.
9. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd oprel o § 142 ods. 3 O. s. p.
10. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu v časti jeho II. a III. výroku podal žalobca odvolanie, a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) O s. p., napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniach (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).Odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
11. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné ani len odhadom predvídať, akým spôsobom krajský súd dospel k záveru, že iba v prípade ukončenia podnájomného vzťahu, by sa mohol žalobca domáhať vydania príp. bezdôvodného obohatenia. Odvolateľ zdôraznil, že sa úpadca nachádza v konkurznom konaní, pričom nie je zrejmé akým právnym inštitútom by mal žalobca v konkurznom konaní (ZKV lex specialis k všeobecnej právnej úprave), uplatňovať v budúcnosti vydanie neskonzumovaného a už ním zaplateného nájomného vyplývajúce mu z podnájomného vzťahu, rovnako tak to platí aj pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca má za to, že sa rozhodnutím prvoinštančného súdu dostáva do stavu právnej neistoty a takéto rozhodnutie nemôže považovať za spravodlivé. Preto je žalobca toho názoru, že krajský súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemá možnosť efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia krajského súdu a odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., lebo ak napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. dôvody ktorým sa porozumieť nedá a absentujú aj ostatné obsahové náležitosti rozhodnutia, tak v takom prípade žalobca objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
12. V podanom odvolaní ďalej žalobca namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí síce správne právne kvalifikoval vzťah účastníkov konania, ako vzťah vyplývajúci z podnájomnej zmluvy ergo nájomný vzťah, avšak nesprávne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu na určenie, že ním prihlásená pohľadávka do konkurzného konania nie je podmienenou pohľadávkou. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade ide o exaktný prípad podmienenej pohľadávky, teda pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. Dodal, že posúdenie, či sa v danom prípade jedná o podmienenú pohľadávku prípadne či nejde o budúcu pohľadávku, krajský súd nijako nevykonal. Podľa žalobcu zmyslom a účelom konkurzného konania je zabránenie individuálnemu uplatneniu, či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Z tohto dôvodu, má žalobca za to, že súd je povinný postupovať tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, čo konečne vyplýva aj zo zásad konkurzného konania.
13. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolateľ vidí v tom, že napadnutým rozhodnutím sa mu prakticky odmieta možnosť uplatniť si v konkurznom konaní pohľadávky, ktorévzniknú v budúcnosti a ktoré budú spočívať v neskonzumovanom nájomnom. Z časového hľadiska ide o pohľadávku, vzniknutú po vyhlásení konkurzu.
14. Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zjavné, že úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktoré plnenie žalobca už v celosti splnil, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu ešte nie, resp. zmluvu splnil len čiastočne. Napadnutým rozhodnutím však krajský súd podľa odvolateľa vytvoril právny základ pre skončenie konkurzného konania (vrátane rozvrhu a následného výmazu úpadcu z obchodného registra) bez toho, aby poskytol právnu ochranu žalobcovi, ktorý sa tak v rozhodujúcej časti ním uplatneného nároku (pohľadávky) ani nestal veriteľom úpadcu. Takéto napadnuté rozhodnutie tak vyvoláva na strane žalobcu obavu, že dôjde k zániku podnájomného vzťahu s úpadcom výmazom z obchodného registra (po skončení konkurzu), teda zánikom účastníka zmluvného vzťahu bez toho, aby jeho pohľadávka spočívajúca do času jeho zániku v neskonzumovanom nájomnom bola v konkurznom konaní zistená a určená ako pohľadávka podmienená, resp. pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti. Žalobca je toho názoru, že v konkurznom konaní podľa ZKV ani nemal žiadnu inú možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku ako tú, ktorú zvolil a realizoval.
15. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe dokazovania vykonaného v konaní. Podľa žalovaného súd v odôvodnení svojho rozsudku jasne a dostatočne presvedčivo uvádza dôvody, na základe ktorých rozhodol. Navyše zdôraznil, že krajským súdom zistené skutočnosti procesné strany nerozporovali a z nich vyplynulo, že podnájomný vzťah stále trvá, kedy žalobca predmet nájmu naďalej užíva, t. j. neexistuje tu žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný povinný vopred zaplatené nájomné vrátiť.
16. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že súd prvej inštancie posúdenie, či sa v danom prípade jedná o podmienenú pohľadávku prípadne či nejde o budúcu pohľadávku nijako nevykonal, žalovaný poukázal na to, že uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko súd prvej inštancie sa k tejto právnej otázke dostatočným spôsobom vyjadril na str. 5 svojho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie nemohol vyhovieť žalobe žalobcu zo dňa 08.03.2005 v zmysle tam uvedeného petitu, nakoľko v konaní nebolo sporné to, že podnájomný vzťah naďalej trvá, žalobca predmet nájmu naďalej užíva, a teda ani výška žalobcom tvrdenej pohľadávky už nie je totožná s tou, ktorú žalobca uviedol vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 08.03.2005 a kedy výška vopred uhradeného nájomného sa každým mesiacom zmenšuje.
17. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
19. Podľa § 20 ods. 1 ZKV, veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; 2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.
20. Podľa § 20 ods. 2 veta druhá ZKV, ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu.
21. Podľa § 21 ods. 1 ZKV na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
22. Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd (§ 23 ods. 1 a 2 ZKV).
23. Odvolací súd zo spisu zisťuje, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu, žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 25.06.2003 do konkurzného konania vedeného proti BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. v likvidácii, svoju pohľadávku vo výške 49.360,89 eur (1.487.046,12 Sk) a prihláškou zo dňa 26.06.2003 vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803,- Sk), t. j. spolu 4.899.815,74 eur (147.611.849,12 Sk).
24. Odvolaním napadnutú pohľadávku vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803 Sk), ktorú pohľadávku krajský súd zamietol, vyvodzuje žalobca zo Zmluvy o nájme pozemku. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi Bratislavskými tlačiarňami a. s., Bratislava, IČO: 17 336 414 ako prenajímateľom a BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o., IČO: 31 338 429 ako nájomcom prenechal prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností nájomcovi do nájmu pozemky špecifikované v tejto zmluve. Následne spoločnosť BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. ako nájomca Zmluvou o dlhodobom podnájme pozemku prenechal žalobcovi ako podnájomcovi predmetné pozemky do dlhodobého podnájmu (čl. I. zmluvy) a to na dobu určitú 30 rokov.
25. Podľa krajského súdu, zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že podnájomný vzťah stále trvá. Za daného stavu, je preto podľa krajského súdu žaloba v tejto časti nedôvodná, keďže žalobca predmet nájmu naďalej (t. j. aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) užíva. Žalobca však mal za to, že táto pohľadávka je pohľadávkou podmienenou, ktorú prihlásil do konkurzu vo výške 4.850.454,86 eur (146.124.803,- Sk) a je viazaná na odkladaciu podmienku, a to ukončenie Zmluvy o dlhodobom podnájme pozemku, na základe ktorej skutočnosti vznikne žalobcovi voči úpadcovi pohľadávka na vrátenie ešte nespotrebovaného nájomného za obdobie od platného ukončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dlhodobom podnájme pozemku do 31.01.2028.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že za podmienené pohľadávky, ZKV vyhlasuje skupiny podmienených pohľadávok, ktoré je možno rozdeliť na podmienené pohľadávky podľa § 36 O bčianskeho zákonníka; budúce pohľadávky ručiteľov dlžníka úpadcu, spoludlžníkov úpadcu, záložcov úpadcu a iných osôb, ktoré budú po vyhlásení konkurzu plniť za úpadcu; a iné pohľadávky, ktoré zákon vyhlasuje z hľadiska ich prihlasovania za podmienené pohľadávky.
27. Veriteľ podmienenej pohľadávky môže uplatňovať svoje práva, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak zákon neustanovuje inak (§ 20 ods. 2 ZKV). Je možné konštatovať, že pohľadávka veriteľovi v zásade vznikne splnením podmienky, pričom ZKV pri uplatňovaní pohľadávok z podmienených právnych úkonov, v zmysle ich logického výkladu, osobitne upravuje len prihlasovanie tých pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Z uvedeného dôvodu nie je námietka dovolateľa, že skončením podnájomného vzťahu nemá právnu možnosť domáhať sa vydania neskonzumovaného nájomného, nakoľko vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nie je tou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu alebo zánik právneho vzťahu nájomcu a podnájomcu. Dovolateľ má možnosť uplatniť si vrátenie prípadného bezdôvodného obohatenia po zániku nájomnej zmluvy, či už zo strany nájomcu alebo podnájomcu až do zániku úpadcu (vymazaním z Obchodného registra.), resp.právoplatného rozhodnutia o rozvrhu výťažku.
28. V danom prípade je predmetom odvolacieho konania pohľadávka, ktorú odvolateľ vyvodzuje zo Zmluvy o dlhodobom podnájme pozemku, a to v prípade, kedy by došlo k ukončeniu tejto zmluvy a malo by dôjsť k vráteniu ešte nespotrebovaného nájomného. Odvolateľ predmetnú prihlásenú pohľadávku považuje za podmienenú, nakoľko podľa jeho názoru splnenie účinnkov vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie je viazané na rozhodnutie správcu o zrušení, resp. vypovedaní zmluvy o dlhodobom podnájme. Z dikcie ust. § 20 ods. 2 tretia veta ZKV vyplýva, že pri odkladacej podmienke účinnosť inak platného právneho úkonu, v danom prípade ide o povinnosť úpadcu vrátiť bezdôvodné obohatenie odvolateľovi, závisí od neistej, neznámej skutočnosti, o ktorej účastníci právneho úkonu (zmluvy o dlhodobom podnájme) nevedia. Odvolateľ však neoznačil žiadnu neistú skutočnosť vzťahujúcu sa k právnemu vzťahu medzi ním a úpadcom. Právna skutočnosť, ktorú odvolateľ označil za podmienku, nemá náležitosti spôsobujúce podmienenosť pohľadávky. Možnosť vypovedať zmluvu o nájme vyplýva priamo zo zákona, ust. § 14 ods. 3 ZKV, a nie je teda právnou skutočnosťou náhodilou a neznámou. Uvedený právny vzťah (zmluva o dlhodobom podnájme pozemku) medzi stranami pretrváva a predmetný pozemok žalobca stále užíva. Je preto zrejmé, že vzhľadom na vyššie uvedené body č. 26 a 27 tohto rozhodnutia, žalobcom uplatnenú pohľadávku, nie je možné subsumovať pod takú podmienenú pohľadávku, ktorú by upravoval Zákon o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu. V takomto prípade potom ide o nárok upravený všeobecnou právnou úpravou, ktorý nárok by bol možný uplatniť cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia. K takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie, ktorý súd tento svoj záver dostatočne a presvedčivo odôvodnil, a s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.
29. S poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2016, č. k. 1Cbi/74/2005-117 v napadnutej časti jeho druhého a tretieho výroku, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá vrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie.