2 Obo 24/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu S.- S. P., a.s. v konkurze, B., IČO X., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24 K 312/98, na odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. Š. P., V., proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24 K 312/98-2154 z 1. marca 2012,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti výrokom 1., II., IV., V.
napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici o d m i e t a.
Odvolacie konanie proti výroku VI. napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici z a s t a v u j e.
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výroku III. z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd ustanovil znalca Ing. P. Š., nar. X., N., zapísaného
v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore 090000 - ekonómia a manažment,
odvetvie 0901000 - účtovníctvo a daňovníctvo, odvetvie 090400 - financie. Znalcovi uložil
povinnosť posúdiť výšku príjmov a výdavkov z predložených účtovných dokladov úpadcu S.-
S. P., a. s. v konkurze, B., za celé obdobie od vyhlásenia konkurzu s tým, že znalecký posudok
podá písomne v troch vyhotoveniach a predloží ho súdu v lehote 90 dní spolu s vyúčtovaním
znalečného. Správcovi konkurznej podstaty Ing. Š. P. uložil povinnosť zložiť na depozitný
účet Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 7000157878/8180, variabilný symbol 2280021501,
konštantný symbol 0558, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave na trovy dôkazu sumu 3 000,-- eur v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia a aby na požiadanie znalcovi poskytol
potrebnú súčinnosť a predložil potrebné listiny. Krajský súd zároveň vyzval účastníkov, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrili k osobe znalca.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu 08. 10. 1998. V priebehu konkurzného konania správcu konkurznej podstaty
vykonával JUDr. M. C., neskôr JUDr. A. K. a v súčasnej dobe je správcom Ing. Š. P..
Konkurzné konanie prebieha takmer 14 rokov a jeho ukončenie závisí aj od skončenia
a výsledku súvisiacich konaní. Krajský súd ďalej konštatoval, že správca konkurznej podstaty
mu oznámil, že je potrebné vyzývať tretie osoby na začatie nových konaní, nakoľko
na niektoré nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v súpise konkurznej podstaty, viazne právo
tretích osôb.
Po odcitovaní ustanovení § 127 ods. 1 a ods. 3, § 141 ods. 1 O. s. p. krajský súd
uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že známy majetok úpadcu bol celý speňažený a spory
o vylúčenie majetku trvajú dlho a nakoľko správca vedel, že na niektorý majetok, zapísaný
do súpisu konkurznej podstaty, si uplatňovali tretie osoby vlastnícke právo, mal požiadať súd,
či sám upozorniť dotknutú osobu, že jej majetok bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu.
Vzhľadom na dĺžku konania a na predpokladané pohyby finančných prostriedkov na účte
úpadcu, súd považoval za vhodné a potrebné ustanoviť znalca za účelom posúdenia výšky
príjmov a výdavkov z predložených dokladov za celé obdobie od vyhlásenia konkurzu.
Nakoľko nariadil znalecké dokazovanie v záujme ochrany veriteľov, správcovi
konkurznej podstaty uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu.
V poučení rozhodnutia uviedol, že proti výroku uznesenia o povinnosti zložiť zálohu
na náklady spojené s podaním znaleckého posudku je prípustné odvolanie do 15 dní
od doručenia uznesenia, že proti osobe znalca môžu byť podané námietky taktiež v lehote 15
dní a že proti výroku uznesenia o ustanovení znalca odvolanie nie je prípustné.
Proti všetkých výrokom uznesenia krajského súdu podal odvolanie správca konkurznej podstaty Ing, Š. P.. V súvislosti s výrokom rozhodnutia o ustanovení znalca za účelom
posúdenia výšky príjmov a výdavkov z predložených dokladov úpadcu poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého obsahu nie je zrejmé, pre aké svoje rozhodnutie súd
potrebuje vykonať dôkaz znaleckým posudkom a na čo má znalecký posudok slúžiť, aké chyby a nejasnosti zistil v príjmoch a výdavkoch správcu, na zistenie akých skutočností sa
vyžadujú odborné znalosti a namietal, že pred ustanovením znalca súd nevypočul ani správcu
konkurznej podstaty, ani účastníkov konkurzného konania, konkurzných veriteľov.
Zastával názor, že na posúdenie výšky príjmov a výdavkov nie sú potrebné odborné
znalosti a znalec by mal riešiť úlohu, ktorá mu neprináleží, nakoľko by nahrádzal
činnosť súdu a konkurzných veriteľov pri posudzovaní individuálnych podmienok
správy a speňažovania konkurzu, za čo nesie výlučnú zodpovednosť správca konkurznej
podstaty voči súdu, vykonávajúceho dohľad nad konkurzným konaním a voči konkurzným
veriteľom. Podľa odvolateľa nie znalec, ale súd a veritelia majú právo a povinnosť posúdiť
dôvodnosť nákladov vzniknutých pri speňažovaní, správe majetku a pri vedení súdnych
sporov. Vyslovil domnienku, že ustanovenie znalca a znalecký posudok sú prostriedky
na vytvorenie nedôveryhodnosti správcu konkurznej podstaty a následne zbavenie jeho
funkcie a získanie odborného podkladu pre záver, že majetok, pre ktorý sú vedené súdne
spory, nemá vzťah k účtovníctvu úpadcu, a preto nie je dôvod pokračovať v týchto súdnych
konaniach.
Podľa odvolateľa krajský súd vôbec neodôvodnil nielen potrebu, ale ani výšku
zálohy na trovy znaleckého dôkazu v sume 3000,-- eur. Tento preddavok je neprimerane
vysoký v porovnaní s odmenou, na ktorú vznikol nárok jednotlivým správcom konkurznej
podstaty, ktorí doteraz vykonávali funkciu. Výrok rozhodnutia nie je ničím odôvodnený, nie
je zrejmé, akou úvahou sa súd pri určení sumy 3 000,-- eur riadil. Za súčasného procesného
stavu konkurzného konania by prípadná odmena znalca mala byť uhradená po podaní
znaleckého posudku a odsúhlasení zo strany konkurzných veriteľov.
Ďalej poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn.
34Cbi/22/2005, 52Cbi/23/2006 a 45Cbi/9/2011 a vyslovil domnienku, že znalec Ing. Šimo
by mohol byť pri podaní znaleckého posudku ovplyvnený záujmami štatutárneho zástupcu
úpadcu, a preto vzniesol voči osobe znalca námietky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti opodstatnené.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje niekoľko výrokov, ktoré sú
označené rímskymi číslicami od l. do VI. Vo výroku l. krajský súd ustanovil znalca
a stanovil predmet znaleckého dokazovania. V II. výroku uložil znalcovi znalecký
posudok podať písomne v troch vyhotoveniach a predložiť ho súdu v lehote 90 dní, spolu
s vyúčtovaním znalečného, pričom v V. výroku vyslovil záväznosť tejto lehoty. Štvrtý výrok
ukladá správcovi konkurznej podstaty Ing. Š. P. povinnosť, aby na požiadanie znalcovi
poskytol potrebnú súčinnosť a predložil potrebné listiny. Výrokom VI. súd vyzval účastníkov,
aby sa vyjadrili k osobe znalca a v III. výroku uložil správcovi konkurznej podstaty Ing. Š. P.
zložiť na trovy dôkazu 3 000,-- eur.
Uznesenie súdu obsahuje poučenie, ktorým poučil účastníkov konania o možností
podať odvolanie, proti výroku uznesenia o povinnosti zložiť zálohu na náklady spojené
s podaním znaleckého posudku, že proti výroku uznesenia o ustanovení znalca odvolanie nie
je prípustné a že proti osobe znalca môžu byť podané námietky.
Podľa ustanovenia § 167 O. s. p., ak zákon nestanovuje inak, rozhoduje súd
uznesením. Uznesením sa okrem iného rozhoduje aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia
konania.
Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu
na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov.
Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania
vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku
mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže
ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená
inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné. Uznesenia,
ktorými sa upravuje vedenie konania, sú napríklad uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty
(§ 53 ods. 3 O. s. p.), uznesenie o predlžení lehoty (§ 55 O. s. p.), uznesenie o spojení veci
na spoločné konanie alebo vylúčení veci na samostatné konanie (§ 112 O. s. p.), uznesenie
o stanovení znalca (§ 127 ods. 1 O. s. p.), uznesenie o odročení pojednávania a pod.
Podľa ustanovenia § 201 prvá veta O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Súd prvého stupňa vo výroku l. napadnutého uznesenia v zmysle § 127 ods. 1 O. s. p.
ustanovil vo veci znalca, z dôvodu dĺžky konkurzného konania a predpokladaného pohybu
finančných prostriedkov na účte úpadcu.
Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,
ktorým sa upravuje vedenie konania. Uznesenie o ustanovení znalca podľa § 127 ods. 1
O. s. p. je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, preto proti nemu nie je v zmysle
citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné. Predmetné uznesenie nemá
vplyv na rozhodnutie vo veci samej a znalecký posudok je iba jedným z dôkazných
prostriedkov v súdnom konaní, ktoré súd hodnotí podľa § 132 O. s. p. Ak odvolateľ nesúhlasí
s otázkami, na ktoré súd prvého stupňa uložil znalcovi dať odpoveď v znaleckom posudku
a navrhuje ďalšie otázky, tieto môžu byť predmetom ďalšieho dokazovania a následného
hodnotenia dôkazov súdom skôr, než vo veci súd rozhodne.
Výroky uznesenia II., IV., V. upravujú povinnosti znalca a správcu pri spracovaní
znaleckého posudku a bezprostredne s ním súvisia. Uvedenými uzneseniami súd prvého
stupňa tiež upravil vedenie konania.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. odmietol, lebo smeruje proti výrokom 1., II., IV., V. rozhodnutia, proti ktorým nie je
odvolanie prípustné.
Podľa § 17 ods. 1 O. s. p. o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník
súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia ustanovenia § 14 až § 16 O. s. p. primerane;
rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.
O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením ustanovil znalca a vo výroku VI. uznesenia vyzval účastníkov, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
vyjadrili k osobe znalca. V poučení uznesenia upovedomil účastníkov, že majú právo sa
vyjadriť (podať námietky) k osobe znalca v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, inak sa má
za to, že s ustanoveným znalcom súhlasia. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 O. s. p.
o námietkach proti znalcovi rozhoduje súd prvého stupňa. Odvolací súd preto po prejednaní
veci odvolacie konanie o námietkach proti osobe znalca podľa § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.
zastavil, nakoľko nie je funkčne príslušný o nich rozhodnúť.
V III. výroku svojho rozhodnutia súd uložil správcovi konkurznej podstaty Ing. Š. P.
zložiť na trovy dôkazu 3 000,-- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že znalecké dokazovanie
nariadil v záujme ochrany veriteľov, a preto uložil povinnosť zložiť preddavok správcovi.
Podľa § 169 ods. 1 prvá veta a ods. 2 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia
sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Písomné vyhotovenie uznesenia,
ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa
týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania,
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal
účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného
a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (bližšie k tomu pozri napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, Č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, Č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998).
Krajský súd tým, že vôbec neodôvodnil výrok o výške preddavku na trovy
dôkazu v sume 3 000,-- eur, spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti
svojho rozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uzavrel, že bol speňažený celý
známy majetok úpadcu a za nedoriešený považuje majetok zapísaný do súpisu konkurznej
podstaty, na ktorý si môžu uplatňovať vlastnícke právo tretie osoby. Vytkol správcovi
konkurznej podstaty, že mal sám alebo prostredníctvom súdu oznámiť dotknutým osobám
zápis majetku konkurznej podstaty. V súvislosti s uvedeným záverom súdu, týkajúcim sa
aplikácie ustanovenia § 19 ZKV odvolací súd musí uviesť, že súd prvého stupňa v tomto
prípade opomenul ustanovenie § 12 ZKV o dohľade súdu, ako aj ustanovenie čl. 142 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je úlohou všeobecného súdu podávať výklad
zákonov, resp. právnych noriem, nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Preto je napadnuté rozhodnutie aj nepresvedčivé.
Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu dĺžky konkurzného
konania s predovšetkým pohybu finančných prostriedkov na účte úpadcu. Znalcovi uložil
povinnosť posúdiť výšku príjmov a výdavkov z predložených účtovných dokladov úpadcu S.-
S. P., a. s. v konkurze, B., za celé obdobie od vyhlásenia konkurzu.
Pre úplnosť sa žiada poukázať na ustanovenie § 29 ods. 1 ZKV, podľa ktorého správca
podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním
svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu
a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd
v priebehu konania zbavil funkcie správcu..' Po vyhodnotení dôvodov rozhodnutia o ustanovení znalca a obsahu súdneho
spisu je so zreteľom na znenie ustanovenia § 29 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie aj v tejto
časti nepresvedčivé.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). V ďalšom
konaní súd vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom sa bude musieť podrobne
vyporiadať aj s námietkami odvolateľa, vznesenými v odvolaní, a to s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti prípadu, a jeho nové rozhodnutie musí zodpovedať zákonu.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová