2Obo/23/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Zlatý klas, družstvo „v konkurze", Želovce, IČO: 00 209 023, o dohľade nad činnosťou správkyne konkurznej podstaty JUDr. Dagmar Vavrekovej, Kapitulská 4, Banská Bystrica,na odvolanie správkyne konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. marca 2012, č. k. 25 - 24K 355/99-1419, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. marca 2012, č. k. 25 - 24K 355/99-1419 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zbavil JUDr. Dagmar Vavrekovú, Kapitulská 4, Banská Bystrica, funkcie správcu konkurznej podstaty až do zrušenia rozhodnutia o pozastavení výkonu správcovskej činnosti. Do zrušenia rozhodnutia o pozastavení výkonu správcovskej činnosti JUDr. Dagmar Vavrekovej, Kapitulská 4, Banská Bystrica, správcu konkurznej podstaty, súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Milotu Ferenčíkovú, P. Mudroňa 505/5, Martin.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 06. 02. 2012 bolo konkurznému súdu doručené podanie správkyne konkurznej podstaty, v ktorom uviedla, že rozhodnutím ministerky spravodlivosti č. 678/2005/52/SKP-RK z 21. 12. 2011 v spojení s rozhodnutím ministerstva spravodlivosti č. 678/2005/52/SKP z 30. 8. 2011 jej bol pozastavený výkon správcovskej činnosti. Citované rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27. 12. 2011, o čom bola oboznámená 01. 02. 2012. V závere uviedla, že proti predmetným rozhodnutiam podá žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Konkurzný súd si vyžiadal od Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnutia, na ktoré sa správkyňa odvoláva vo svojom podaní. Z obsahu rozhodnutí zistil, že rozhodnutím č. 678/2005/52/SKP z 30. 08. 2011 ministerstvo spravodlivosti rozhodlo o pozastavení výkonu správcovskej činnosti JUDr. Dagmar Vavrekovej, pretože Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, uznesením ČVS: PPZ-193/BPK-S-2010 z 15. 07. 2011 začalo proti tejto správkyni konkurznej podstaty trestné stíhanie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/ a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. V druhej časti výroku ministerstvo rozhodlo, že podľa ust. § 25ods. 6 druhej vety zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správcoch“), pozastavenie správcovskej činnosti zruší bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že dôvody zastavenia pominuli. S odkazom na ust. § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ministerstvo vylúčilo odkladný účinok podaného rozkladu. Proti tomuto rozhodnutiu podala správkyňa konkurznej podstaty rozklad, o ktorom rozhodla ministerka spravodlivosti dňa 21. 12. 2011 rozhodnutím č. 678/2005/52/SKP-RK tak, že podaný rozklad zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27. 12. 2011. Súd poukázal na ust. § 25 zákona o správcoch, z ktorého ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty má charakter predbežného (zabezpečovacieho) opatrenia. Právoplatné rozhodnutie o pozastavení výkonu správcovskej činnosti podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a/ zákona o správcoch považoval konkurzný súd za dôvody na zbavenie správcu jeho funkcie podľa ust. § 8 ods. 5 ZKV. Konkurzný súd v rozhodnutí poukázal na ust. § 8 ods. 1, 8 ods. 5 veta druhá a tretia a ust. § 70e ZKV. Súd nerozhodol o zbavení funkcie správkyne bez časového obmedzenia, pretože ak bude rozhodnutie o pozastavení funkcie zrušené, odpadne prekážka výkonu funkcie JUDr. Dagmar Vavrekovej, pričom by však nebol daný právny dôvod na zbavenie funkcie novo ustanovenej správkyne. Nového správcu ustanovil konkurzný súd náhodným výberom zo zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.

Proti uzneseniu sa odvolala správkyňa konkurznej podstaty a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prerušil konanie do právoplatného skončenia veci na preskúmanie rozhodnutia o rozklade ministerky spravodlivosti SR č. 678/2005/52/SKP-RK zo dňa 21. 12. 2011, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4S 23/2012. Uviedla, že rozhodnutie o rozklade považuje za nezákonné, z ktorého dôvodu podala na krajskom súde aj žiadosť na odklad vykonateľnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti. Nezákonnosť predmetného rozhodnutia podľa odvolateľky spočíva v nesprávnom výroku. Podľa odvolateľky ust. § 25 ods. 2 písm. a/ zákona o správcoch, nie je tou normou, podľa ktorej malo ministerstvo postupovať. Odvolateľka má za to, že toto ustanovenie je iba predpokladom, ktorý určuje prípady, keď sa musí zaoberať otázkou, či do úvahy prichádza prerušenie činnosti správcu alebo nie. Vlastné podmienky tohto posudzovania (rozhodovania) určuje vo svojej dispozícii iné ustanovenie, a to ust. § 25 ods. 5 zákona o správcoch, ktoré ustanovenie uvádza, že pozastaviť výkon správcovskej činnosti z dôvodu uvedeného v ods. 2 alebo v ods. 4 možno, len ak okolnosti, týkajúce sa dôvodu, pre ktorý sa výkon správcovskej činnosti má pozastaviť, spochybňujú, že správca bude vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne a svedomito. Z tohto ustanovenia malo podľa odvolateľky ministerstvo vychádzať a toto malo na zistený skutkový stav aplikovať. Ak tak neurobilo, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď predpoklad bol braný za vlastnú normu posudzovania, čo je podľa odvolateľky zásadný omyl, znamenajúci nesprávnosť a nezákonnosť.

Za nesprávny postup ministerstva považuje odvolateľka aj to, že ministerstvo odvodilo zákonom povolenú úvahu z ust. § 25 ods. 2 písm. a/ zákona o správcoch, pričom toto ustanovenie ministerstvu správne uváženie neumožňuje. Uvedené ustanovenie je len určitým a jednoznačne zákonom stanoveným predpokladom určujúcim množinu prípadov, kedy je správny orgán povinný rozhodovať (zaoberať sa vecou), preto toto ustanovenie neurčuje hmotnoprávne podmienky konkrétneho právneho posúdenia a ani správne uváženie. Preto má odvolateľka za to, že argumentácia ministerstva tzv. „vonkajšími“ podmienkami, ktorými je „váženie“ individuálnych záujmov účastníčky a verejného záujmu, do úvahy vôbec neprichádza. Pri úvahe o pozastavení výkonu správcovskej činnosti sú podľa odvolateľky rozhodné iba tzv. „vnútorné“ okolnosti, a nie „vonkajšie podmienky“, z ktorého dôvodu je rozhodnutie ministerstva nesprávne, nakoľko je následkom nezákonného postupu.

Odvolateľka zároveň poukázala na to, že v konkurze sa nachádza hnuteľný majetok, ktorý je možné vzhľadom na jeho stav a vek speňažiť už len ako šrot, o čom bol informovaný aj konkurzný súd dňa 28. 11. 2008, 09. 12. 2009, 23. 04. 2010, 16. 08. 2010, 22. 02. 2011 a dňa 21. 10. 2011. V predmetnom konkurze prebieha ešte jedna aktívna žaloba proti úpadcovi Agrodružstvo Želovce, družstvo v „konkurze“, IČO: 36 036 412 o finančnú náhradu za majetok, ktorý nie je možné vydať na základe úspešného rozhodnutia súdu o odporovateľnosti právneho úkonu, a preto sa domáha úpadca zaplateniafinančnej náhrady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu.

Za dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať postup správcu konkurznej podstaty, spočívajúci v nedostatočnom plnení povinností, vyplývajúcich zo zákona, napr. zistenie majetku podstaty, vykonanie súpisu, vedenie a účasť na sporoch v prospech získania majetku do konkurznej podstaty, ako i sporoch vyvolaných konkurzom, t. j. sporoch o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ako i sporoch incidenčných, postup pri speňažovaní majetku, ako aj neplnenie povinností, uložených súdom. Dôležitým dôvodom, pre ktorý môže súd aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie, je aj jeho nečinnosť, spočívajúca v tom, že nepostupuje v zmysle výziev súdu, nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bráni riadnemu výkonu funkcie správcu (niekoľko mesačná pracovná neschopnosť), ako i prieťahy v konkurze. Za dôležitý dôvod sa považuje tiež prekážka, ktorá neumožňuje správcovi vykonávať jeho funkciu.

Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a/ zákona o správcoch, ministerstvo môže pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak orgán činný v trestnom konaní proti nemu vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním.

Podľa ust. § 25 ods. 6 zákona o správcoch, o pozastavení výkonu správcovskej činnosti rozhodne ministerstvo bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí niektorý z dôvodov uvedených v odseku 1 až 4. Ak ministerstvo zistí, že tieto dôvody pominuli, bez zbytočného odkladu pozastavenie výkonu správcovskej činnosti zruší.

Počas pozastavenia výkonu správcovskej činnosti správca nemôže vykonávať správcovskú činnosť (ust. § 25 ods. 7 zákona o správcoch).

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zbavil správkyňu konkurznej podstaty jej funkcie až do zrušenia rozhodnutia o pozastavení výkonu správcovskej činnosti.

Zo spisu je zrejmé, že rozhodnutím ministerky spravodlivosti č. 678/2005/52/SKP-RK zo dňa 21. 12. 2011 v spojení s rozhodnutím ministerstva spravodlivosti č. 678/2005/52/SKP zo dňa 30. 08. 2011 bol správkyni konkurznej podstaty pozastavený výkon správcovskej činnosti. Citované rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27. 12. 2011. Dôvodom pozastavenia výkonu funkcie správcovskej činnosti bola skutočnosť, že Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, uznesením ČVS: PPZ-193/BPK-S-2010 z 15. 07. 2011 začalo proti správkyni konkurznej podstaty trestné stíhanie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/ a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že súd prvého stupňa správne posúdil, že pre existenciu prekážky je daný dôvod pre zbavenie správkyne konkurznej podstaty jej funkcie, ktorého správnosť rozhodnutia odvolateľka dôvodmi svojho odvolania nespochybnila. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v tomto konaní totiž neprináleží posudzovať správnosť vydaného rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie správcovskej činnosti.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.