Najvyšší súd
2 Obo 21/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L., a. s., P. IČO: X., proti
žalovanému: S. P. P., a. s., M., IČO: X., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou E. – K.
& P., s. r. o., N., IČO: X., o určenie neplatnosti vypovedania zmluvy o dodávke plynu, na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. júna 2010, č. k. 1
Cob 263/2009-647, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. 06. 2010 č. k. 1 Cob 263/2009-647
späťvzatie návrhu nepripustil. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca žalobou,
doručenou súdu prvého stupňa dňa 28. 12. 2005 žiadal, aby súd určil, že vypovedanie zmluvy
o dodávke plynu, doručené mu dňa 30. 06. 2005, je neplatné. Prvostupňový súd po prejednaní
veci a vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 23Cb 259/2005-551
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v sume 656,22 Eur. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť z dôvodov uvedených v odvolaní. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa
23. 06. 2010, zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal, aby
odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a konanie zastavil. Žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní
pred odvolacím súdom zo dňa 24. 06. 2010. Odvolací súd poukázal na ust. § 208 O. s. p. a uviedol, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, keďže žalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil, preto odvolací súd späťvzatie
návrhu nepripustil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodňuje tým,
že odvolací súd napadnutým uznesením odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože
napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zrejme spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca má za to, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu je bez ohľadu na jeho
nesprávne poučenie o odvolaní, prípustné. Napadnuté uznesenie podľa svojho obsahu
nezodpovedá žiadnemu z taxatívne vypočítaných uznesení v § 202 ods. 3 O. s. p., proti
ktorým sa odvolanie nepripúšťa. Naopak, zákon výslovne počíta s možnosťou podania
odvolania proti uzneseniu, ktorým súd nepripustí späťvzatie návrhu v konaní na prvom stupni
(§ 96 ods. 2 O. s. p.). Na odvolacie konanie sa podľa žalobcu primerane vzťahujú ustanovenia o konaní na súde prvého stupňa, vrátane úpravy rozhodovania o späťvzatí (§ 211 ods. 1, 2
O. s. p. v spojení s § 216 ods. 1 0. s. p.). Žalobca ďalej uviedol, že hoci je napadnuté
uznesenie rozhodnutím odvolacieho súdu, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje ako
prvostupňový súd. Opačný záver by mal podľa žalobcu za následok porušenie princípu
dvojinštančnosti konania a nezákonný zásah do ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 239/08).
Podľa žalobcu odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že
v napadnutom uznesení neuviedol dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu, resp.
vôbec existenciu takých dôvodov. Znemožnil tak žalobcovi posúdiť splnenie podmienok pre
nepripustenie späťvzatia návrhu a pokračovanie v konaní a prípadne namietnuť ich nesplnenie
v odvolaní. Žalobca z opatrnosti namieta neexistenciu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
návrhu a vážnych dôvodov pre taký nesúhlas, nakoľko údajný nesúhlas so späťvzatím návrhu
mal byť vyslovený na pojednávaní dňa 24. 06. 2010. Žalobca uviedol, že nebol na uvedené
pojednávanie predvolaný a jeho nariadenie mu nebolo ani oznámené. Preto nemal žiadnu
možnosť oboznámiť sa priamo s existenciou nesúhlasu žalovaného a jeho odôvodnením.
Zároveň žalobca z dôvodu istoty namieta aj nesprávne právne posúdenie tejto otázky
odvolacím súdom a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 201 O. s. p., z ktorého
jednoznačne vyplýva, že odvolanie môže podať účastník len proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, nikdy nie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ako súdu druhého stupňa. V danom
prípade rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, preto odvolanie proti
napadnutému uzneseniu nemôže byť prípustné. Primeraná aplikácia ust. § 96 O. s. p. je teda
podľa žalovaného vylúčená. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný postup súdu pri vydaní
napadnutého uznesenia, vrátane poučenia, daného účastníkom konania, za správny.
Žalovaný ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave účastníkov konania
na pojednávanie dňa 24. 06. 2010 nepredvolával, keďže dňa 24. 06. 2010 malo dôjsť len
k verejnému vyhláseniu rozhodnutia. Oznam Krajského súdu v Bratislave o verejnom
vyhlásení rozhodnutia bol uverejnený na internetovej stránke www.justice.gov.sk v časti
oznamy súdov. Súd otvoril pojednávanie v tento deň len z toho dôvodu, že žalobca dňa
23. 06. 2010 doručil súdu svoje späťvzatie návrhu v celom rozsahu, pričom bolo potrebné. aby sa k späťvzatiu vyjadril žalovaný. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím súd riadne
zaprotokoloval v zápisnici z pojednávania. Žalovaný navrhol, aby súd odvolanie žalobcu
odmietol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. 03. 2011, č. k.
2 Obo 73/2010 odvolanie žalobcu odmietol, z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol, ale
jeho rozhodnutie ešte nebolo právoplatné a o späťvzatí návrhu na začatie konania rozhodoval
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 208 O. s. p., ktorého rozhodnutie
nemožno napadnúť odvolaním.
Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. marca 2011, č. k. 2 Obo 73/2010-690
zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že proti
rozhodnutiam odvolacích súdov odvolanie nie je prípustné, a to ani v prípade, ak odvolací súd
rozhodol už v odvolacom konaní o prípustnosti späťvzatia návrhu žalobcom. Ďalej uviedol, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci nebol odvolacím súdom Krajskému
súdu v Bratislave, keďže Krajský súd v Bratislave bol odvolacím súdom (§ 10 ods. 1 O. s. p.).
Za tejto situácie tak Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol byť len súdom dovolacím -
§ 10a ods. 1 O. s. p. Preto, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o podaní žalobcu
„odvolaní“ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave) ako súd odvolací, rozhodoval ako funkčne nepríslušný súd a rozhodoval o veci právoplatne
rozhodnutej, preto bude jeho úlohou posúdiť existenciu podmienok konania vzhľadom
na právoplatné uznesenie odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave) a následne
rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.)
pred prejednaním napadnutého uznesenia podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. skúmal podľa ust.
§ 103 O. s. p. podmienky konania a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené procesné
podmienky konania.
Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zisťuje, že Okresný
súd Bratislava II., ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 21. 05. 2009, č. k. 23Cb 259/2005-551 zamietol žalobu žalobcu, proti ktorému rozsudku podal žalobca
odvolanie. Žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu dňa
23. 06. 2010 späťvzatie návrhu a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd
nepripustil späťvzatie návrhu, keďže žalovaný so späťvzatím nesúhlasil.
Podľa § 201 prvá veta O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
pritom zachované.
Procesné podmienky konania upravené Občianskym súdnym poriadkom sú také
podmienky, ktoré musia byť splnené, inak nie je možné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv
a oprávnených záujmov účastníkov. Na strane súdu k podmienkam konania patria také
okolnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu vo veciach konať
a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej určuje,
ktorý súd je príslušný konať a rozhodnúť o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná
príslušnosť na prejednanie určitej veci prestavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa, z čoho vyplýva,
že spôsobilým predmetom odvolacieho konania sú len rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nepripustení späťvzatia návrhu žalobcom, vydané
v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z podania žalobcu označeného ako odvolanie (č. l. 656 a nasl.), z jeho formálnych, ako aj
obsahových náležitostí odvolací súd zistil, že žalobca podal odvolanie s náležitosťami
upravenými ust. § 201 až § 205a O. s. p., na ktoré sa odvolateľ aj v podaní odvolania
odvoláva. Žalobca napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, ako to vyplýva
z obsahu podania žalobcu, označeného ako odvolanie proti uzneseniu krajského súdu zo dňa
26. 07. 2010, doručeného krajskému súdu dňa 27. 07. 2010, avšak funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je
daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého
stupňa, ale ako súdom odvolacím. Z dôvodu, že na prejednanie odvolania, podaného
žalobcom proti uzneseniu odvolacieho súdu, nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, a preto v súlade s vyššie citovaným ust. § 104 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky konanie o opravnom prostriedku žalobcu zastavil. Obdobný právny
názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. 1 Obdo V 19/2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová