Najvyšší súd 2 Obo 21/1011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, C., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J. G., K., proti žalovanému: J. F., bytom G., o zaplatenie 259,25 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. januára 2011 č. k. 9 Cbi 27/2009-77, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. januára 2011, č. k. 9 Cbi 27/2009-77 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. 01. 2011, č. k. 9 Cbi 27/2009-77 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca si s podaným žalobným návrhom poplatkovú povinnosť nesplnil, preto ho súd výzvou zo dňa 14. 09. 2009 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a zároveň ho poučil, že konanie bude zastavené, ak v stanovenej lehote od doručenia výzvy nezaplatí súdny poplatok vo výške 16,50 Eur (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov účinného ku dňu podania žaloby). Žalobca po doručení výzvy k zaplateniu súdneho poplatku podal na súd dňa 29. 09. 2009 žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uznesením č. k. 9Cbi 27/2009-60 zo dňa 08. 07. 2010 krajský súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca podal voči tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 0bo 79/2010-71 zo dňa 25. 11. 2010 napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2010. Do rozhodnutia súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh nebol zaplatený, hoci opakovane uplynula ďalšia lehota, a to dlhšia ako je uvedená vo výzve zo dňa 14.09.2009, preto súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.
Proti uzneseniu podal právny zástupca žalobcu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo svojom podaní právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. a ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z., pričom má za to, že od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. môže správcovskú činnosť vykonávať iba osoba zapísaná do zoznamu správcov, a to je rozhodujúce i pre správcovskú činnosť v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z. a zákona č. 7/2005 Z. z., preto je navrhovateľ zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Právny zástupca žalobcu mal súčasne za to, že poznámky pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu, ale sú informačnou súčasťou právneho predpisu. Oslobodenie od poplatkov sa má vzťahovať aj na správcov pôsobiacich v konkurzných konaniach podľa zákona č. 328/1991 Zb., pretože ak bolo zákonodarcovým záujmom oslobodiť správcov podstaty, nie je dôvod rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a vyhlásených podľa zákona č. 328/1991 Zb., a preto v danej veci nie je dôvod na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a preskúmal podľa ust. § 214 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zák., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok za návrh.
Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, kedy sa poplatok za návrh stáva splatným (§ 5 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 cit. zák. v znení platnom k vzniku poplatkovej povinnosti).
Podľa ust. § 10 ods. 1 cit. zák., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ cit. zák. je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu, 3f).
Poznámka pod čiarou 3f) je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ust. § 206 ods. 1 ZoKR, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania podľa ust.§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1991 Zb.
Krajský súd v Bratislave dňa 14. 09. 2009 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 €. Súčasne poplatníka poučil, že ak poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal dňa 22. 09. 2009, avšak vyrubený súdny poplatok uhradený nebol. Právny zástupca žalobcu podal dňa 29. 09. 2009 návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh na pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku. Návrhu žalobcu nebolo vyhovené. Uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2010.
Právnym zástupcom žalobcu uvedené ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. upravuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, avšak v danej veci ho nemožno aplikovať na osobu správcu konkurznej podstaty, pretože oslobodený od súdnych poplatkov je iba správca konkurznej podstaty vykonávajúci konkurznú činnosť v konaniach upravených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 01. 07. 2005. Ako vyplýva zo spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právne vzťahy súvisiace s konkurzom, ktorý bol vyhlásený podľa predchádzajúceho zákona, sa spravujú týmto zákonom. Keďže v danom prípade sa konkurz začal pred dňom 21. 12. 1999, kedy bol vyhlásený konkurz a súčasne žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením zo dňa 21. 12. 1999, t. j. počas účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, všetky právne vzťahy sa spravujú podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase začatia konkurzu a správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa tohto zákona nie je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1991 Zb.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 621/2005 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 71/1992 Zb., predkladateľ návrhu, t. j. Ministerstvo financií SR považovalo za nutné oslobodiť správcu od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu dochádzalo k protiprávnym prevodom majetku z majetkovej podstaty dlžníka, pričom správca bol povinný takýto majetok vymáhať späť, avšak pre „vytunelovanie“ spoločnosti a tým následnej nemajetnosti dlžníka, nemal správca dostatočné peňažné prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov. Nakoľko zákon č. 7/2005 Z. z. upravil nové, resp. spresnil doterajšie skutkové podstaty odporovateľných právnych úkonov, bolo potrebné správcom umožniť iniciovať súdne vymáhanie majetku späť do konkurznej podstaty.
Skutočnosť, že žalobca je zapísaný do zoznamu správcov podľa zákona č. 8/2005 Z. z., ešte nezakladá jeho osobné zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pretože podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu, čomu napovedá poznámka pod čiarou s poukazom na zákon č. 7/2005 Z. z. a ust. § 206 ods. 1 tohto zákona.
Z uvedenej dôvodovej správy nevyplýva, že by sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov malo vzťahovať aj na správcov ustanovených do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. Naopak, cieľom zákonodarcu bolo umožniť správcom začatie konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.
Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nesplnil poplatkovú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., pričom nie je osobne oslobodený podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb., preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
V Bratislave dňa 5. apríla 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová