2 Obo 2/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu Z. O., a. s., v konkurze, V., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. J. L., advokátkou, so sídlom
kancelárie Z. o zrušení konkurzu a zbavení správcu funkcie po zrušení konkurzu,
na odvolanie veriteľa D. Ú. L., V., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28. júla 2011, č. k. 7K 185/97-271, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28. júla 2011, č. k. 7K 185/97-271 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 07. 2011, č. k. 7K 185/97-271 zrušil
konkurz na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia a JUDr. J. L. zbavil funkcie
správcu konkurznej podstaty. V odôvodnení uviedol, že dňa 12. 04. 2011 správca konkurznej
podstaty predložil súdu správu o záverečnom vyúčtovaní konkurzu a vyporiadaní pohľadávok
veriteľov v zmysle právoplatného rozvrhového uznesenia tunajšieho súdu zo dňa
29. 09. 2003, č. k. 7K 185/97-230. Z predloženej správy vyplýva, že správca predmetnej veci
uspokojil veriteľov len čiastočne, uhradil súdny poplatok 1 991,50 Eur, čiastočne vyplatil
oddelených veriteľov (O. B. S., a. s., v sume 33 730,85 Eur, S. K., a. s., 11 426,88 Eur)
a svoju odmenu vo výške 4 648,75 Eur spolu so zaplatením nákladov a poplatkov spojených
s realizáciou uspokojenia týchto pohľadávok. Ostatné pohľadávky veriteľov predpokladaných
právoplatným rozvrhovým uznesením pre nedostatok finančných prostriedkov neuspokojil.
Predložil výpisy z účtu úpadcu v peňažnom ústave T. B., a. s., z ktorého vyplýva nulový
zostatok na tomto účte. Uvedený stav zdôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty mal
uložený výťažok speňažovania v S. K. B., a. s. B., na ktorú bol vyhlásený konkurz. V roku 2000 správca postúpil pohľadávku z tohto výťažku na spoločnosť D. T., s. r. o. Keďže táto
spoločnosť pohľadávku nevyplatila, bol na ňu vyhlásený konkurz, pohľadávku úpadcu vo
výške 10 412 870,-- Sk, ako konkurzný veriteľ uplatnil správca voči dlžníkovi D. T., s. r. o.,
(po zmene obchodného mena I. C., s. r. o.) v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok
tohto dlžníka pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3K 44/02. Táto pohľadávka bola
v tomto konkurznom konaní uznaná do výšky i základu so zaradením do prvej triedy. Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 04. 2010 č. k. 3K 44/02-414 konkurz vyhlásený
uznesením pod č. k. 3K 44/02-120 zrušil z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty. Právnym dôsledkom tejto skutočnosti bolo
to, že na účte, na ktorom správca spravuje majetok konkurznej podstaty úpadcu sa ku dňu 17. 03. 2011 nachádzala len suma 1 400 468,87 Sk, v prepočte 46 487,05 Eur, z ktorej nebudú
môcť byť uspokojení v plnej miere ani oddelení veritelia. Keďže vo zvyšku pohľadávky
veriteľov predpokladaných právoplatným rozvrhovým uznesením neboli uspokojené pre
nedostatok finančných prostriedkov, nie je možné postupovať podľa ust. § 32 ods. 2 ZKV.
Pri plnení rozvrhového uznesenia súd zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené došlo len
k čiastočnej úhrade pohľadávok veriteľov predpokladaných v právoplatnom rozvrhovom
uznesení a viac neexistuje majetok určený na ich ďalšie uspokojenie. Súd preto postupujúc
podľa ust. § 44 ods. 1 písm. a/ ZKV zrušil konkurz a súčasne podľa ust. § 44 ods. 4 ZKV
zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie.
Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ, D. Ú. L., V., IČO: X., zastúpený
Ing. A. V., riaditeľom. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozvrhovým uznesením zo dňa
29. 09. 2003, č. k. 7K 185/97-230 vo veci rozvrhu pohľadávok veriteľov úpadcu, o rozvrhu
speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu rozhodol tak, že pohľadávku D. Ú. L.
uznal za pohľadávku 2. triedy s nárokom na uspokojenie vo výške 1 887 919,-- Sk. Proti
tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť.
Na základe uvedeného by preto mal byť odvolateľ uspokojený vo výške 62 667,43 Eur
(1 887 919,-- Sk). D. Ú. L. listom č. 623/340/10086/2008/Mk zo dňa 10. 03. 2008,
adresovaným správkyni konkurznej podstaty okrem iného žiadal uvedenú sumu uhradiť.
Ku dňu podania odvolania však odvolateľ ako veriteľ úpadcu neobdržal žiadne finančné
prostriedky. Konkurzný veriteľ má za to, že rozvrhové uznesenie možno považovať za rozhodnutie o veci samej, pretože až rozvrhom môže dôjsť k naplneniu účelu ZKV, t. j. k usporiadaniu majetkových pomerov úpadcu, ako aj cieľu konkurzu, t. j. dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov z majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Rozvrhové uznesenie je
podľa odvolateľa zásadné pre uspokojenie pohľadávok veriteľov, keďže v ňom súd rozhoduje,
v akom rozsahu a v akom pomere k ostatným pohľadávkam bude pohľadávka uspokojená.
Vzhľadom na skutočnosť, že právoplatné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29. 09. 2003, č. k. 7K 185/97-230 voči odvolateľovi, ako veriteľovi úpadcu, nebolo
splnené, odvolateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, resp. predmetný konkurz zrušiť až
po splnení dotknutého rozvrhového uznesenia.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že
náležitosti a dôvody odvolania upravuje ust. § 205 O. s. p., pričom podľa ust. § 66e ods. 1
ZKV sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa ust. § 66c ods. 2 ZKV uznesenia, ktoré sa doručujú zverejnením v obchodnom vestníku, sa zverejňujú bez odôvodnenia. Podľa správcu je z odvolania zrejmé,
že odvolateľ nepoznal uznesenie konkurzného súdu a hlavne jeho odôvodnenie, pre ktoré
vlastne súd konkurz zrušil. Porovnaním výroku odvolaním napadnutého uznesenia a jeho
odôvodnenia je podľa správcu zrejmé, že v dôvodovej časti rozhodnutia súd uvádza čiastočné
splnenie rozvrhového uznesenia a následný nedostatok majetku. Správca preto vo vyjadrení
k odvolaniu súčasne navrhol, aby konkurzný súd podľa ust. § 164 O. s. p. vydal opravné
uznesenie prvej vety výroku, že súd konkurz zrušuje po čiastočnom splnení rozvrhového
uznesenia a následného nedostatku majetku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie konkurzného veriteľa je
dôvodné.
Napadnutým uznesením rozhodol súd prvého stupňa o zrušení konkurzu a zbavení
správcu konkurznej podstaty jeho funkcie po čiastočnom splnení rozvrhového uznesenia, pre nedostatok majetku.
Nepochybne napadnuté uznesenie je v konkurze rozhodnutím konečným, a preto súd
k jeho vydaniu môže pristúpiť až potom, keď sú k tomuto postupu splnené všetky podmienky.
Splnením rozvrhového uznesenia sa rozumie taký stav, kedy sú všetky peňažné
prostriedky určené podľa rozvrhu k uspokojeniu veriteľov správcom veriteľom reálne vydané.
Z obsahu spisu sa zisťuje, že právoplatným rozvrhovým uznesením zo dňa
29. 09. 2003, č. k. 7K 185/97 bola v prospech odvolateľa, ako konkurzného veriteľa
s pohľadávkou 2. triedy rozvrhnutá čiastka 1 887 919,-- Sk.
Nesporným je tiež, že do vydania napadnutého uznesenia o zrušení konkurzu po čiastočnom splnení rozvrhového uznesenia, uvedená čiastka rozvrhnutá v prospech
odvolateľa, mu nebola vyplatená.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa poukázal na správu správcu
konkurznej podstaty o záverečnom vyúčtovaní konkurzu a vyporiadaní pohľadávok v zmysle
právoplatného rozvrhového uznesenia, podľa ktorej správca konkurznej podstaty finančné
prostriedky určené na uspokojenie veriteľov, vyplývajúce z rozvrhového uznesenia zo dňa
29. 09. 2003 č. k. 7K 185/97-230, mal uložené v S. K. B., a. s., na ktorú spoločnosť bol
vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty postúpil túto pohľadávku
na spoločnosť D. T., s. r. o., po zmene obchodného mena I. C., spol. s r. o., N., IČO: X.,
na ktorú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, do ktorého konkurzu správca konkurznej
podstaty nevyplatenú pohľadávku prihlásil, pričom táto pohľadávka bola v uvedenom
konkurze uznaná do výšky i základu, so zaradením do prvej triedy. Konkurz na úpadcu I. C.,
spol. s r. o., bol zrušený z dôvodu nepostačujúceho majetku na úhradu výdavkov a odmeny
správcu, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2010, č. k. 3K 44/02-414.
Vzhľadom na uvedené nastala v predmetnom konkurznom konaní taká situácia, že
pôvodný objem finančných prostriedkov určených na rozdelenie podľa jednotlivých tried, sa
znížil z pôvodnej sumy na sumu nižšiu vo výške 1 400 468,87 Sk.
Z uvedeného je tak zrejmé, že právoplatné rozvrhové uznesenie zo dňa 29. 09. 2003 č.
k. 7K 185/97-230, nebolo splnené, nakoľko neboli peňažné prostriedky v zmysle dotknutého
uznesenia reálne celkom vydané.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zrušení konkurzu
po čiastočnom splnení rozvrhového uznesenia, pre nesplnenie podmienok konkurzu, a to bez
toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia so skutočnosťami, vyplývajúcimi z uvedenej správy
správcu konkurznej podstaty, skutkovo i právne vysporiadal.
Z obsahu predloženého spisu a ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie
je zrejmý jeho postup v rámci dohliadacej činnosti, ako i postup správcu konkurznej podstaty pri postúpení pohľadávky získanej v rámci speňažovania majetku, aké právne kroky vynaložil
správca konkurznej podstaty ohľadom záložného práva zriadeného na nehnuteľnosť, ktorým
záložným právom malo dôjsť k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky, a teda ani skutočnosť,
že v konkurze získaný výťažok sa stal nevymožiteľným.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je náležite odôvodnený ani postup
čiastočného uspokojenia veriteľov, resp. krátenie pôvodne predpokladaného plnenia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení iba stroho konštatuje, že viac neexistuje majetok
určený na uspokojenie veriteľov, predpokladaných v právoplatnom rozvrhovom uznesení,
ktoré odôvodnenie súdu prvého stupňa nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, nakoľko nie je
dostatočné a zrozumiteľné, z ktorého dôvodu je nespreskúmateľné.
Za tohto skutkového a právneho stavu veci je odvolanie konkurzného veriteľa
opodstatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vydané predčasne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová