2 Obo 19/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. S., bytom Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., so sídlom B., proti žalovanému: JUDr. D. P., K.
správca konkurznej podstaty úpadcu E. S. – L., Č., o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. januára 2011 č. k. 52 Cbi 26/2007-150, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 17. januára 2011 č. k. 52 Cbi 26/2007-150 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania, vedeného pod sp. zn. 52 Cbi 26/2007 o vylúčenie veci z konkurznej podstaty
do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
6 C 4/2011.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v konaní sa žalobca
domáhal, návrhom podaným na pojednávaní dňa 10. 01. 2011, prerušenia konania
do skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 6 C 4/2011 o určenie, že
poručiteľ, M. S., bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to
stavba súpisné č. 16, popis stavby H. - Z. o výmere 1013 m2. Ďalej uviedol, že v konaní sp.
zn. 5 C/1075/2002 sa navrhovateľ, vtedy ešte M. S., domáhal proti správcovi konkurznej
podstaty úpadkyne E. S. určenia, že nehnuteľnosť – budova súpisné číslo 16 na zastavanej
ploche parcele č. X. a zastavaná plocha parcela č. X., nachádzajúca sa v k. ú. B., zapísané v K. nehnuteľností vedených S. K. B. na LV č. X., boli ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov dňa 19. 04. 2002 súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 5 C/1075/2002 zo dňa
17. 03. 2006 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Okrem iného v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla E. S. dražbou dňa 01. 10. 1991
a na LV č. X. je zapísaná ako ich výlučná vlastníčka a predmetné nehnuteľnosti využívala
E. S. na vlastné podnikanie. Rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdil Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 14 Co/140/06 zo dňa 16. 01. 2007.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť, príp. zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V odvolaní uviedol, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal existenciou osvedčenia o dedičstve zo dňa 26. 09. 2006, z ktorého
obsahu vyplýva, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve
okrem iného, majetok na LV č. X. budova – H. Z. sup. č. 16 na pozemku parc. KN-C č. X., pozemok parc. KN-C č. X. o výmere 1013 m2 - zast. plochy a nádvoria, na LV v časti B
pod por. č. 1 v podiele 1/1 na E. S. – manželku poručiteľa vedené, avšak podľa súhlasného
prehlásenia účastníkov o spôsobe nadobudnutia tohto majetku, podľa ktorého majetok bol
nadobudnutý zo spoločných prostriedkov poručiteľa a pozostalej manželky za trvania
manželstva a s poukázaním na ust. §-u 143 Obč. zákonníka v skutočnosti zo zákona
nadobudnuté v režime bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky.
Konanie na Okresnom súde v Brezne, vrátane odvolacieho konania na Krajskom súde
v Banskej Bystrici, v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5C/1075/2002, resp. 14Co/140/06
skončilo právoplatným rozhodnutím zamietnutím určovacej žaloby len z toho dôvodu, že
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, že nehnuteľnosti patria
do BSM, pretože v čase vyhlasovania rozsudku odvolacieho súdu bol žalobca zapísaný
na LV č. X. k. ú. B. ako výlučný vlastník. Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne
určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo
právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p. pre novú určovaciu žalobu.
V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 93/2007
zo dňa 24. 02. 2010, v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom ku skutočnosť, že BSM medzi
účastníkmi vzniklo uzatvorením manželstva a bolo zrušené až právoplatnosťou rozsudku
príslušného súdu, je z toho chronologického rozpätia zrejmé, že v dobe konania dražby ich BSM trvalo. I keď sa v tomto prípade dražby zúčastnil len jeden z manželov, t. j. úpadca,
vydražený majetok patril do BSM. Nehnuteľnosť, nadobudnutá čo i len jedným z manželov na dražbe v zmysle zákona č. 427/1990 Zb., patrí do BSM, nakoľko spĺňa všetky zákonné
definičné znaky (tak z hľadiska času, ako aj spôsobu nadobudnutia) a nie je v rozsahu vecí
patriacich do BSM vylúčená. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z rozsahu BSM
veci nadobudnuté dražbou v malej privatizácii, takéto ustanovenie by sa muselo premietnuť
do všeobecnej úpravy BSM, t.j. do ustanovení Občianskeho zákonníka obdobne, ako boli
novelami vylúčené z rozsahu BSM, napr. veci získané v rámci reštitúcií. Z obsahu
Zápisnice o dražbe zo dňa 13. 03. 1992 a jej príloh je zrejmé, že nadobúdateľom
nehnuteľností je úpadkyňa ako fyzická osoba (s uvedením rodného čísla a adresy trvalého
pobytu), a nie ako fyzická osoba podnikateľ. Z charakteru nehnuteľností, s prihliadnutím na
predmet podnikania úpadkyne vyplýva, že tieto nie sú svojou podstatou určené výlučne na
výkon povolania úpadkyne. Na to, aby bolo možné vec vylúčiť z BSM, musí spĺňať
podmienku, že sa jedná o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne výkonu povolania
len jedného z manželov. Ak vec môže slúžiť aj druhému manželovi, či už pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie veci z BSM z tohto zákonného
dôvodu. Až v súčasnosti má žalobca preukázaný naliehavý právny záujem, pretože správca
konkurznej podstaty úpadcu vykonal súpis konkurznej podstaty a zahrnul do podstaty aj
nehnuteľné, veci zapísané na LV č. X. k. ú. B. v podiele 1/1. Z tohto dôvodu je potrebné,
aby sa súd zaoberal predbežnou otázkou, že poručiteľ, t. j. M. S. bol ku dňu svojej smrti
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. B., a to konkrétne
stavby súp. č. 16, popis stavby H. - Z. s pozemkom parc. č. X. zast. plochy a nádvoria
o výmere 1013 m2. Pri riešení tejto predbežnej otázky nie je súd prvého stupňa obmedzený
žiadnym výrokom iného súdu, nakoľko nebolo doteraz o veci právoplatne meritórne
rozhodnuté. Nie je zistený žiadny výrok rozsudku, ktorý by určoval, že vyššie uvedené
nehnuteľnosti nepatria do BSM, a preto nie je pri posudzovaní tejto otázky ničím
subjektívne viazaný.
Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol, že žalobca opomína skutočnosť, že
osvedčenie o dedičstve je neexistujúce, pretože bolo na základe podania žalovaného
o pokračovanie v dedičskom konaní ex lege zrušené. Poukazuje na skutočnosť, že je
žalobca univerzálnym nástupcom žalobcu v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde B. pod sp. zn. 5C/1075/2002 (M. S.), a teda tu neobstojí tvrdenie žalobcu, že on nebol
účastníkom súdneho konania sp. zn. 5C/1075/2002. Žaloba M. S. ako právneho predchodcu
žalobcu o určenie, nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie B. patrili ku dňu zániku jeho a úpadcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov do tohto
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola zamietnutá. Na základe tvrdenia tých
istých skutkových okolností sa žalobca v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 6C/4/2011 domáha určenia, že on ako právny nástupca M. S. je
na základe ustanovenia § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností. Pokiaľ žalobca
poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 ObdoV/93/2007 z 24. 02. 2010, tvrdí, že toto uznesenie sa nevzťahuje na situáciu v tomto
súdnom konaní sp. zn. 52Cbi/26/2007, keďže k dražbe došlo 01. 10. 1991 teda pred
účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky
zákonník. Ďalej poukázal na to, že v danej veci je vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. k/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
irelevantné, či nehnuteľnosti, zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie B., patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a M. S. alebo nie. V konaniach
začatých od 1. augusta 2000 došlo k zmene právnej úpravy v tom, že do konkurznej
podstaty patri aj tá časť, s ktorou úpadca podniká. Touto zmenou došlo k rozšíreniu
konkurznej podstaty, pretože zo zákona patri do konkurznej podstaty tá časť
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorou úpadca podnikal a po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj tá časť, ktorá pripadne úpadcovi, aj keď s ňou
nepodnikal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 01. 2011 vyplýva, že žalobca ústne
do zápisnice podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde v Brezne žalobcu I. S. proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. P. o určenie, že poručiteľ, t. j. M. S. bol ku dňu svojej smrti podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti – stavba súp. č. 16, H.-Z. o výmere 1013 m2, žalobou
podanou dňa 04. 01. 2011. Žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty
úpadcu v danej veci napadla na súd dňa 11. 07. 2007. Súd prvého stupňa v tomto konaní,
pokiaľ tak už nerozhodol v inom konaní príslušný súd, musí riešiť otázku ako predbežnú
otázku, či je pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci potrebné zistiť, či predmetná
nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadkyne a nebohého
M. S., či je táto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci podstatnou a vysporiadať sa
so zisteným skutkovým stavom vo veciach a rozhodnutiach súvisiacich s predmetom
konania v danej veci. Bez vyriešenia predbežnej otázky súd prvého stupňa nemôže vo veci
rozhodnúť. V konaní boli súdu prvého stupňa predložené listinné doklady, z obsahu ktorých
súd prvého stupňa bude vychádzať, vypočutý účastníci, resp. žalovaný. Vzhľadom
na časovú postupnosť podaných návrhov, rozsah a spôsob doterajšieho dokazovania v danej
veci je predpoklad skoršieho rozhodnutia v danej veci ako skončenia novozačatého konania
žalobcom, keď o predmete konania v novozačatej veci môže súd prvého stupňa v danej veci
rozhodnúť ako o predbežnej otázke. Sústredenie vyriešenia predmetu veci v novozačatej
veci ako predbežnej otázky v danej veci sa javí odvolaciemu súdu hospodárnejšie,
efektívnejšie a komplexnejšie, ako ponechať zlomkové riešenie predbežnej otázky v inom
súdnom konaní. Preto pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre postup v tomto
konaní nie je prerušenie tohto konania potrebné aj z hľadiska rýchlosti postupu v konaní
a riešenia jednotlivých právnych otázok, odvolací súd v tomto postupe súdu prvého stupňa
nedospel k záveru procesného pochybenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k tomu, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na prerušenie konania a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
V Bratislave dňa 17. marca 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová