2 Obo 19/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. S., bytom Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., so sídlom B., proti žalovanému: JUDr. D. P., K.

správca konkurznej podstaty úpadcu E. S. – L., Č., o vylúčenie vecí z konkurznej

podstaty a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. januára 2011 č. k. 52 Cbi 26/2007-150, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 17. januára 2011 č. k. 52 Cbi 26/2007-150   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania, vedeného pod sp. zn. 52 Cbi 26/2007 o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.

6 C 4/2011.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v konaní sa žalobca

domáhal, návrhom podaným na pojednávaní dňa 10. 01. 2011, prerušenia konania

do skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 6 C 4/2011 o určenie, že

poručiteľ, M. S., bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to

stavba súpisné č. 16, popis stavby H. - Z. o výmere 1013 m2. Ďalej uviedol, že v konaní sp.

zn. 5 C/1075/2002 sa navrhovateľ, vtedy ešte M. S., domáhal proti správcovi konkurznej

podstaty úpadkyne E. S. určenia, že nehnuteľnosť – budova súpisné číslo 16 na zastavanej

ploche parcele č. X. a zastavaná plocha parcela č. X., nachádzajúca sa v k. ú. B., zapísané v K. nehnuteľností vedených S. K. B. na LV č. X., boli ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov dňa 19. 04. 2002 súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 5 C/1075/2002 zo dňa

17. 03. 2006 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Okrem iného v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla E. S. dražbou dňa 01. 10. 1991

a na LV č. X. je zapísaná ako ich výlučná vlastníčka a predmetné nehnuteľnosti využívala

E. S. na vlastné podnikanie. Rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdil Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 14 Co/140/06 zo dňa 16. 01. 2007.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť, príp. zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V odvolaní uviedol, že súd prvého

stupňa sa nezaoberal existenciou osvedčenia o dedičstve zo dňa 26. 09. 2006, z ktorého

obsahu vyplýva, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve

okrem iného, majetok na LV č. X. budova – H. Z. sup. č. 16 na pozemku parc. KN-C č. X., pozemok parc. KN-C č. X. o výmere 1013 m2 - zast. plochy a nádvoria, na LV v časti B

pod por. č. 1 v podiele 1/1 na E. S. – manželku poručiteľa vedené, avšak podľa súhlasného

prehlásenia účastníkov o spôsobe nadobudnutia tohto majetku, podľa ktorého majetok bol

nadobudnutý zo spoločných prostriedkov poručiteľa a pozostalej manželky za trvania

manželstva a s poukázaním na ust. §-u 143 Obč. zákonníka v skutočnosti zo zákona

nadobudnuté v režime bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky.

Konanie na Okresnom súde v Brezne, vrátane odvolacieho konania na Krajskom súde

v Banskej Bystrici, v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5C/1075/2002, resp. 14Co/140/06

skončilo právoplatným rozhodnutím zamietnutím určovacej žaloby len z toho dôvodu, že

nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, že nehnuteľnosti patria

do BSM, pretože v čase vyhlasovania rozsudku odvolacieho súdu bol žalobca zapísaný

na LV č. X. k. ú. B. ako výlučný vlastník. Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne

určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo

právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku

právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p. pre novú určovaciu žalobu.

V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 93/2007

zo dňa 24. 02. 2010, v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom ku skutočnosť, že BSM medzi

účastníkmi vzniklo uzatvorením manželstva a bolo zrušené až právoplatnosťou rozsudku

príslušného súdu, je z toho chronologického rozpätia zrejmé, že v dobe konania dražby ich BSM trvalo. I keď sa v tomto prípade dražby zúčastnil len jeden z manželov, t. j. úpadca,

vydražený majetok patril do BSM. Nehnuteľnosť, nadobudnutá čo i len jedným z manželov na dražbe v zmysle zákona č. 427/1990 Zb., patrí do BSM, nakoľko spĺňa všetky zákonné

definičné znaky (tak z hľadiska času, ako aj spôsobu nadobudnutia) a nie je v rozsahu vecí

patriacich do BSM vylúčená. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z rozsahu BSM

veci nadobudnuté dražbou v malej privatizácii, takéto ustanovenie by sa muselo premietnuť

do všeobecnej úpravy BSM, t.j. do ustanovení Občianskeho zákonníka obdobne, ako boli

novelami vylúčené z rozsahu BSM, napr. veci získané v rámci reštitúcií. Z obsahu

Zápisnice o dražbe zo dňa 13. 03. 1992 a jej príloh je zrejmé, že nadobúdateľom

nehnuteľností je úpadkyňa ako fyzická osoba (s uvedením rodného čísla a adresy trvalého

pobytu), a nie ako fyzická osoba podnikateľ. Z charakteru nehnuteľností, s prihliadnutím na

predmet podnikania úpadkyne vyplýva, že tieto nie sú svojou podstatou určené výlučne na

výkon povolania úpadkyne. Na to, aby bolo možné vec vylúčiť z BSM, musí spĺňať

podmienku, že sa jedná o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne výkonu povolania

len jedného z manželov. Ak vec môže slúžiť aj druhému manželovi, či už pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie veci z BSM z tohto zákonného

dôvodu. Až v súčasnosti má žalobca preukázaný naliehavý právny záujem, pretože správca

konkurznej podstaty úpadcu vykonal súpis konkurznej podstaty a zahrnul do podstaty aj

nehnuteľné, veci zapísané na LV č. X. k. ú. B. v podiele 1/1. Z tohto dôvodu je potrebné,

aby sa súd zaoberal predbežnou otázkou, že poručiteľ, t. j. M. S. bol ku dňu svojej smrti

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. B., a to konkrétne

stavby súp. č. 16, popis stavby H. -   Z. s pozemkom parc. č. X. zast. plochy a nádvoria

o výmere 1013 m2. Pri riešení tejto predbežnej otázky nie je súd prvého stupňa obmedzený

žiadnym výrokom iného súdu, nakoľko nebolo doteraz o veci právoplatne meritórne

rozhodnuté. Nie je zistený žiadny výrok rozsudku, ktorý by určoval, že vyššie uvedené

nehnuteľnosti nepatria do BSM, a preto nie je pri posudzovaní tejto otázky ničím

subjektívne viazaný.

Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol, že žalobca opomína skutočnosť, že

osvedčenie o dedičstve je neexistujúce, pretože bolo na základe podania žalovaného

o pokračovanie v dedičskom konaní ex lege zrušené. Poukazuje na skutočnosť, že je

žalobca univerzálnym nástupcom žalobcu v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde B. pod sp. zn. 5C/1075/2002 (M. S.), a teda tu neobstojí tvrdenie žalobcu, že on nebol

účastníkom súdneho konania sp. zn. 5C/1075/2002. Žaloba M. S. ako právneho predchodcu

žalobcu o určenie, nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie B. patrili ku dňu zániku jeho a úpadcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov do tohto

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola zamietnutá. Na základe tvrdenia tých

istých skutkových okolností sa žalobca v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Brezno pod sp. zn. 6C/4/2011 domáha určenia, že on ako právny nástupca M. S. je

na základe ustanovenia § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností. Pokiaľ žalobca

poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 ObdoV/93/2007 z 24. 02. 2010, tvrdí, že toto uznesenie sa nevzťahuje na situáciu v tomto

súdnom konaní sp. zn. 52Cbi/26/2007, keďže k dražbe došlo 01. 10. 1991 teda pred

účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky

zákonník. Ďalej poukázal na to, že v danej veci je vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. k/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

irelevantné, či nehnuteľnosti, zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie B., patrili

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a M. S. alebo nie. V konaniach

začatých od 1. augusta 2000 došlo k zmene právnej úpravy v tom, že do konkurznej

podstaty patri aj tá časť, s ktorou úpadca podniká. Touto zmenou došlo k rozšíreniu

konkurznej podstaty, pretože zo zákona patri do konkurznej podstaty tá časť

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorou úpadca podnikal a po vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj tá časť, ktorá pripadne úpadcovi, aj keď s ňou

nepodnikal.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie

je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 01. 2011 vyplýva, že žalobca ústne

do zápisnice podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej

na Okresnom súde v Brezne žalobcu I. S. proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. P. o určenie, že poručiteľ, t. j. M. S. bol ku dňu svojej smrti podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti – stavba súp. č. 16, H.-Z. o výmere 1013 m2, žalobou

podanou dňa 04. 01. 2011. Žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty

úpadcu v danej veci napadla na súd dňa 11. 07. 2007. Súd prvého stupňa v tomto konaní,

pokiaľ tak už nerozhodol v inom konaní príslušný súd, musí riešiť otázku ako predbežnú

otázku, či je pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci potrebné zistiť, či predmetná

nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadkyne a nebohého

M. S., či je táto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci podstatnou a vysporiadať sa

so zisteným skutkovým stavom vo veciach a rozhodnutiach súvisiacich s predmetom

konania v danej veci. Bez vyriešenia predbežnej otázky súd prvého stupňa nemôže vo veci

rozhodnúť. V konaní boli súdu prvého stupňa predložené listinné doklady, z obsahu ktorých

súd prvého stupňa bude vychádzať, vypočutý účastníci, resp. žalovaný. Vzhľadom

na časovú postupnosť podaných návrhov, rozsah a spôsob doterajšieho dokazovania v danej

veci je predpoklad skoršieho rozhodnutia v danej veci ako skončenia novozačatého konania

žalobcom, keď o predmete konania v novozačatej veci môže súd prvého stupňa v danej veci

rozhodnúť ako o predbežnej otázke. Sústredenie vyriešenia predmetu veci v novozačatej

veci ako predbežnej otázky v danej veci sa javí odvolaciemu súdu hospodárnejšie,

efektívnejšie a komplexnejšie, ako ponechať zlomkové riešenie predbežnej otázky v inom

súdnom konaní. Preto pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre postup v tomto

konaní nie je prerušenie tohto konania potrebné aj z hľadiska rýchlosti postupu v konaní

a riešenia jednotlivých právnych otázok, odvolací súd v tomto postupe súdu prvého stupňa

nedospel k záveru procesného pochybenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k tomu, že v danom prípade neboli

splnené podmienky na prerušenie konania a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

V Bratislave dňa 17. marca 2011

  JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová