Najvyšší súd  

2 Obo 18/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu Ž., spol. s r.o., v konkurze, Š., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. J. J., advokátom, P., o zrušení konkurzu a zbavení správcu funkcie po zrušení konkurzu, na

odvolanie úpadcu JUDr. Ing. D. Ď., bytom M., M. T., bytom P. a Ing. E. Š. Mgr. M. Š., M.M.,

J.M., M.Š., Z. S. a L. S., všetci bytom H., právne zastúpených JUDr. M. W., advokátkou, S.,

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2008, č. k.

38K 111/95-5166, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Ing. E. Š. Mgr. M. Š., M. M., J. M., M. Š..

Z. S., L. S.   o d m i e t a.

  Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2008 č. k. 38K 111/95-5166

z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 09. 2008, č. k. 38K 111/95-5166 zrušil

konkurz na majetok úpadcu po splnení rozvrhového konania a JUDr. J. J. zbavil funkcie

správcu konkurznej podstaty. V odôvodnení uviedol, že uznesením právoplatným dňa

13. 06. 2008, č. k. 38K 111/95-5113 zo dňa 05. 05. 2008, krajský súd rozvrhol výťažok

získaný speňažením majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu. Podaním zo dňa

17. 09. 2008 navrhol správca konkurznej podstaty zrušenie konkurzu, keďže rozvrhové

uznesenie súdu bolo splnené. Po preverení správcom predložených dokladov o prevedenom

vyporiadaní rozvrhových nárokov súd zistil, že rozvrhové uznesenie bolo splnené. Súd preto

postupujúc podľa ust. § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV zrušil konkurz po splnení rozvrhového

uznesenia a súčasne podľa ust. § 44 ods. 4 ZKV zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie.

Proti uzneseniu podal odvolanie úpadca, JUDr. Ing. D. Ď., bytom H.M. a M. T., bytom

B.P.

V podaní zo dňa 07. 10. 2008, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené

09. 10. 2008   nesúhlasia so zrušením konkurzu a výmazom spoločnosti Ž., spol. s r. o., Š.,

IČO: X., z Obchodného registra, čo odôvodňujú tým, že proti JUDr. J. správcovi konkurznej

podstaty, sú vedené súdne spory (od 28. 06. 1995), ktoré   nie sú právoplatne skončené. Sú

toho názoru, že postup, ktorým by súd schválil návrh a vymazal spoločnosť Ž., spol. s r. o.,

B., z Obchodného registra, by došlo k situácii, že žalobcom v dotknutých súdnych sporoch by

bola odňatá možnosť domáhať sa vlastníckych práv ústavou zaručených.

Tiež poukazujú na to, že na základe návrhu S. K., a. s., B., Krajský súd Bratislave

vyhlásil dňa 01. 02. 1996 na Ž., spol. s r. o., so sídlom v B. konkurz pod sp. zn. 38K 111/95,

bez zistenia, či navrhovateľ bol oprávnený podať návrh na konkurz, bez dohodovacieho

konania a bez zápisnice z dohodovacieho konania „overenej notárom” (ust. § 4a ods. 8 ZKV).

To značí, že súd vyhlásil konkurz v rozpore s ust. § 4g ZKV platného v roku 1996.

Odvolatelia zdôraznili, že úver bol Š. K. B. P. poskytnutý bývalému Ž. S., š. p., B., ktorý

sprivatizovala S. O. F. A. ul. G. v zastúpení JUDr. Ing. D. Ď.. Z toho dôvodu sú odvolatelia

názoru, že S. K., a. s., B., nebola právne spôsobilá podať na Ž., spol. s r. o., B., návrh

na vyhlásenie konkurzu.

Odvolatelia zdôraznili, že konkurznému konaniu predchádzalo dňa 28. 06. 1995

podanie návrhu na vyslovenie neúčinnosti (neplatnosti) registrácie „dodatku spoločenskej

zmluvy” č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 Ž., spol. s r.o., B., ktorý Š. N. B. registrovalo záznamom

dňa 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Tento spor je vedený na Okresnom súde Bratislava I.

pod sp. zn. 10C 51/99 (predtým NCb 110/95) a nie je právoplatne skončený, a to je dôvod,

aby spoločnosť Ž., spol. s r. o., nebola vymazaná z Oobchodného registra. Tento spor bol

správca konkurznej podstaty povinný akceptovať skôr, ako zostavil konkurznú podstatu,

alebo do podstaty zapísať s poznámkou „zavedeného súdneho sporu.” Výmazom Ž.. spol.

s r. o., B., z Obchodného registra, by došlo k situácii, že návrh zo dňa 28. 06. 1995 by musel

byť zamietnutý a konanie zastavené z dôvodu, že odporca neexistuje (bol vymazaný

z Obchodného registra) a navrhovateľ by stratil možnosť domáhať sa svojich zákonných

vlastníckych práv chránených Ústavou SR.

Odvolatelia majú za to, že konkurznú podstatu správca konkurznej podstaty zostavil

na základe nepravdivého zoznamu aktív predloženého konateľmi spoločnosti Ž. spol. s r. o.,

ktorí mali 43% obchodného podielu v spoločnosti a ktorí mali záujem

na vyhlásení konkurzu a získaní najlukratívnejšieho nehnuteľného a hnuteľného majetku

(ktorý zákonným spôsobom patrí do vlastníctva JUDr. Ing. D. Ď. a M. T.) cez konkurznú

podstatu. Dôkazom, že predložili nepravdivý zoznam aktív, sú audítorské správy za roky

1992 a 1993 (ktoré odsúhlasili), ako aj prípis konateľov a spoločníkov Ž. spol. s r. o., B. (Ing.

T., Ing. M., Ing. G. a Ing. P.) zaslaný S. S., a. s., zo dňa 08. 11. 1994,

v ktorom konštatujú, že tým, že nie je podpísaný delimitačný protokol, nie je vlastne

v skutočnosti vnesený všetok majetok do Ž. spol. s r. o. a nie je teda možné ho ani deliť. Tieto

dôkazy majú ten dôsledok, že títo konatelia si boli vedomí, že majetok nepatrí do vlastníctva

Ž.. spol. s r. o. Konatelia, ktorí predložili nepravdivý zoznam aktív, podľa odvolateľov

zapríčinili vyhlásenie konkurzu.

V odvolaní ďalej popísali čas od 24. 10. 1994, ktorý je podľa odvolateľov aj

pre posúdenie tohto sporu podstatný. Dňa 24. 10. 1994 po vytvorení spoločnosti Ž. S. B.,

spol. s r. o., Z. (predtým P.B.) v rozpore s ust. § 65 a § 196 Obchodného zákonníka vznikli

neprekonateľné ťažkosti v spoločnosti Ž., spol. s r. o. Spoločníci a konatelia Ž., spol.

s r. o. si vytvorili spoločnosť Ž. S. B., spol. s r. o. s rovnakým predmetom podnikania, čo bolo

a je v rozpore nielen s ust. Obchodného zákonníka, ale aj v rozpore s morálkou a etikou

podnikania. Ž., spol. s r. o., sa v rokoch 1994 a 1995 neuveriteľne zadlžil a na spoločnosť bol

vyhlásený konkurz Krajským súdom v Bratislave dňa 01. 02. 1996 pod sp. zn. 38K 111/95.

Zadlženie spoločnosti úpadcu bolo spôsobené hlavne tým, že spoločníci a konatelia úpadcu

Ing. T. T., Ing. S. G. Ing. A. P., Ing. O. M., Ing. M. Č. a Ing. T. M.. si založili svoju

konkurenčnú spoločnosť Ž. S. B., spol. s r. o., P.B.. Odvolatelia poukazujú na to, že Ž. S. B.,

spol. s r. o., ako novovytvorená spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy - stroje

a pravdepodobne nemala vlastných zamestnancov, pričom hnuteľný majetok vo vlastníctve S.

O. F. A.A. H., IČO: X., nadobudla v rozpore so zákonom (bez súhlasu vlastníka) a JUDr. J. J.,

správca konkurznej podstaty, jej odpredal najlukratívnejší nehnuteľný majetok a legalizoval

nezákonný predaj špeciálneho hnuteľného majetku (v hodnote viac ako 150 - 200 miliónov Sk

v nadobúdacích cenách) za nízke ceny.

Odvolatelia v odvolaní ďalej uviedli, že na základe vyššie uvedených skutočností bol

vykonštruovaný aj súdny spor ukončený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pod sp. zn. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997. V tejto súvislosti zdôraznili, že

pred vyhlásením konkurzu na úpadcu pod sp. zn. 38K 111/95 dňa 01. 02. 1996, (aj

po vyhlásení konkurzu) bol JUDr. Ing. D. Ď. vedený ako nespochybniteľný vlastník

nehnuteľností a v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka aj M. T., jeho manželka. Svoje

vlastníctvo preukazovali listami vlastníctva, ktoré sú prílohou v nižšie uvedených súdnych

sporoch, dodnes neskončených. Z dôvodu podozrenia (vtedy) z nezákonného procesného

postupu sudkyne JUDr. Hirnerovej (a ďalších) a správcu konkurznej podstaty, z opatrnosti

podávali žaloby na príslušné okresné súdy, ktorými žiadali určiť - potvrdiťich

nespochybniteľné vlastníctvo v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a ust. § 126 Občianskeho

zákonníka. Uvedené žaloby boli aj zaujatím stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. Obpj 1/99 zo dňa 19. 03. 1999, potvrdené, že boli podané (v zmysle zákona)

správne, na príslušných okresných súdoch. Odvolatelia poukázali aj na stanovisko

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16. 12. 2002. V zmysle

zákona a podanej žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV

dňa 28. 08. 1997, konkurzný sudca bol povinný správcovi konkurznej podstaty zakázať

speňažovať majetok, zapísaný do konkurznej podstaty, pokiaľ o tejto žalobe nebude

právoplatne rozhodnuté. Všetok majetok bol správcom konkurznej podstaty predaný skôr, ako

bolo rozhodnuté o vylučovacej žalobe, čím bol porušený zákon. Obe stanoviská Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky dokazujú, že konkurzný súd a správca konkurznej podstaty konali

v rozpore so zákonom, čím spôsobili nesmiernu majetkovú a spoločenskú ujmu nielen

žalobcom, ale aj štátu. Tým, že konkurzný sudca si nesplnil povinnosť, vyplývajúcu

zo zákona, značne skomplikoval nižšie uvedené súdne spory a nepriamo spôsobil aj

bezdôvodné prieťahy v súdnom konaní týchto žalôb.

Jedná sa o tieto súdne spory, ktoré do dnešného dňa nie sú právoplatne skončené,

pričom nehnuteľnosti, ktorých sa žalobcovia v žalobách pod č. 3 až 23 domáhajú, boli

vo výlučnom vlastníctve žalobcov v deň podania žalôb.

1/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 10C 51/99 zo dňa 28. 06. 1995 - neskončený.

2/ Okresný súd Žilina sp. zn. 14C 244/00 zo dňa podania 30. 09. 1997 - neskončený.

3/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 26Cb 92/98 zo dňa 18. 12. 1996 - neskončený.

4/ Okresný súd Senica sp. zn. 4C 102/2003 zo dňa podania 10. 10. 1997 - neskončený.

5/ Okresný súd Zvolen sp. zn. 6C 120/98 zo dňa podania 15. 07. 1998 - neskočený.

6/ Okresný súd Trebišov sp. zn. 2C 72/2007 zo dňa podania 02. 10. 1997 - neskončený.

7/ Okresný súd Pezinok sp. zn. 5C 165/00 zo dňa podania 12. 09. 1997 - neskončený.

8/ Okresný súd Nové Zámky sp. zn. 8C 19/01 zo dňa podania 13. 10. 1997 - neskončený.

9/ Okresný súd Tmava sp. zn. 12C 175/01 zo dňa podania 10. 10. 1997 - neskončený.

10/ Okresný súd Bratislava I sp. zn. 8C 142/98 zo dňa podania 26. 09. 1997 - neskončený.

11/ Okresný súd Bratislava II sp. zn. 8C 46/01 zo dňa podania 26. 09. 1997 - neskončený.

12/ Okresný súd Bratislava III sp. zn. 7C 157/0l zo dňa podania 21. 09. 1997 - neskončený.

13/ Okresný súd Bratislava III sp. zn. 6C 255/97 zo dňa podania 23. 09. 1997 - neskončený.

14/ Okresný súd Bratislava III č. k. l9Cb 558/97 zo dňa podania 25. 09. 1997 - neskončený.

15/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 64/99 zo dňa podania 09. 06. 1999 - neskončený.

16/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 15/01 zo dňa podania 03. 05. 2000 – neskončený.

17/ Okresný súd Bratislava III č. k. 10C 130/0l zo dňa podania 17. 12.1999 – neskončený.

18/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 39/01 zo dňa 17. 12. 1999 – neskončený.

19/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 34/01 zo dňa 17. 12. 1999 - neskončený.

20/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 170/2001 zo dňa 17. 12.1999 - neskončený.

21/ Okresný súd Bratislava III č. k. 12C 168/2000 zo dňa 17. 12. 1999 - neskončený.

22/ Okresný súd Bratislava III č. k. 34C 15/2001 zo dňa 03. 05. 2000 - neskončený.

23/ Okresný súd Bratislava III č. k. 9C 35/2001 zo dňa 09. 04. 2001 - neskončený.

24/ Krajský súd Bratislava sp. zn. 49Cb 24/00 zo dňa 21. 05. 1998 - neskončený, spojený

so sporom sp. zn. 22 NcCb 505/96 – neskončený.

25/ Okresný súd Košice sp. zn. 27Cb 746/97 z 02. 10. 1997 skončený, toho času

na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.

26/ Okresný súd Poprad sp. zn. 11C 638/2002 z 02. 10. 1997- skončený, toho času

na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.

27/ Okresný súd Martin sp. zn. 10C 441/2001 z 14. 10. 1997 - skončený, toho času

na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o dovolaní.

Výmazom spoločnosti Ž spol. s r. o. z obchodného registra by došlo k situácii, že

všetky vyššie uvedené žaloby, ktorými sa odvolatelia domáhajú vlastníctva k veciam

v žalobách by boli zastavené z dôvodu, že hlavný žalovaný Ž., spol. s r. o., by už neexistoval

(bol vymazaný z obchodného registra) a navrhovatelia by stratili možnosťdomáhať sa

svojich vlastníckych práv súdnou cestou. To značí, že by navrhovateľom bola znemožnená

realizácia procesných práv ako účastníkov súdnych sporov a v takomto prípade je to prakticky

dôsledok nerešpektovania ústavného princípu, lebo účastníkom konania by bola odopretá

možnosť prieskumu a vyhodnotenia „fair procesoch” všetkých zákonných skutkových zistení.

Odvolatelia opätovne zdôrazňujú, že vo všetkých vyššie označených sporoch pod č. 2

až 23, boli na LV navrhovatelia preukázateľnými vlastníkmi pred aj po vyhlásení konkurzu.

To má ten dôsledok, že správca konkurznej podstaty sa nikdy nemohol zákonným spôsobom

domáhat’ vlastníctva k majetku, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľov, nakoľko nikdy nebol,

nie je a nikdy nebude spoločníkom spoločnosti Ž., spol. s r. o.. Domáhať sa (splatenia)

vnesenia nepeňažného vkladu do základného imania mohli iba spoločníci Ž. spol. s r. o.,

v zmysle ust. § 113 Obchodného zákonníka. K takejto situácii nikdy nedošlo, a to má ten

dôsledok, že majetok, ktorý správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu,

nadobudol v rozpore so zákonom.

V doplnení odvolania z 25. 01. 2009 odvolatelia poukazujú na to, že celá konkurzná

podstata bola zostavená v rozpore so zákonom - podvodom a následne aj speňaženie tohto

majetku nezákonne zapísaného do konkurznej podstaty bolo v rozpore so zákonom. Majú

za to, že pri speňažovaní konkurznej podstaty bolo porušené ust. § 19 ZKV, čoho dôkazom je

aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa

16. 12. 2002, ako aj neukončené súdne spory, opísané v odvolaniach zo dňa 09. 10. 2008.

Dôvodom na odvolanie je najmä tá skutočnosť, že súd napadnutým rozhodnutím rozhodol

o tom, čo nebolo predmetom návrhu zo dňa 17. 09. 2008, nad rámec svojich procesných práv

priznaných mu zákonom.

Pochybenie súdu vidia odvolatelia v tom, že na prejednanie konečnej správy zo dňa

04. 12. 2007, doručenej súdu dňa 05. 12. 2007, súd prizval iba konateľov úpadcu Ing. T.

a Ing. P., ktorí sa vzdali práva na odvolanie voči tomuto uzneseniu, čo potvrdili svojimi

podpismi.

Všetky uvedené skutočnosti považujú odvolatelia za dostatočný dôvod na to, aby

odvolací súd predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vrátil tomuto súdu

na nové konanie a rozhodnutie, pričom povinnosťou súdu bude vec prejednať s konateľmi,

ktorí vlastnia viac ako 50% O. podielu.

Proti uzneseniu podal odvolanie tiež Ing. E. Š., M. Š., M. M., J. M., M. Š., Z. S. a L.

S.. Uviedli, že žalobou zo dňa 03. 09. 1999 uplatnili neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej dňa

16. 03. 1998, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v kat. úz. Ž., a to obytný dom č. súp. X

a pozemok parc. č. X o výmere 893 m2. Súdny spor je vedený na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. l0Cbi 11/04 a prebieha od roku 1999. Naposledy rozhodoval vo veci

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09. 04. 2008, č. k. 5 Obo 90/2006-481,

ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 03. 2006, č. k.

l0Cbi 11/04-373 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Konkurzný súd bol opakovane informovaný o stave konania, ale napriek tomu, že predmetný

spor, ktorý sa týka konkurznej podstaty úpadcu, nebol právoplatne skončený, v Obchodnom

vestníku dňa 08. 10. 2008 bolo zverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

38K 111/95-5166 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu

po splnení rozvrhového uznesenia a správca konkurznej podstaty bol zbavený funkcie.  

Do konkurznej podstaty úpadcu podľa zistenia odvolateľov patrili nielen obytné domy

v Ž., ale i v B.. V obytných domoch byty, a to v Ž. na ul. B. a v B. na ul. T. boli predané

nájomcom. Obytný dom č. súp. X postavený na pozemku parc. č. X. o výmere 893 m2,

na ulici H., bol predaný   kúpnou zmluvou, platnosť ktorej je predmetom súdneho konania

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. l0Cbi 11/2004 od roku 1999, čo

odvolatelia opakovane zdôrazňujú. Nakoľko pred vkladom vlastníckeho práva Okresnému

úradu v Ž., katastrálny odbor, nebol predložený súhlas konkurzného súdu s predmetnou

kúpnou zmluvou, došlo k nezákonnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva kúpnej zmluvy.

Skutočnosť, že bol povolený vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy nebráni tomu,

aby súd v občianskom konaní sám posúdil platnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, prípadne iných zákonných ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že správca

konkurznej podstaty nepostupoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy podľa ZKV, naopak

postupoval v rozpore s podmienkami, za ktorých bol oprávnený v zmysle rozhodnutia

konkurzného súdu - uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K 111/95, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 29. 05. 1997 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 01. 1998 č. k.

38K 111/95-1804 speňažovaťnehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy.

K speňaženiu obytného domu nebol daný súhlas konkurzného súdu a tým boli porušené

ustanovenia ZKV v ust. § 27, § 66b, § 70a, ako i v ust. § 8 ods. 2/, podľa ktorého je správca

pri výkone funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri plnení povinností,

ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uložil súd.

S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

09. 04. 2008, č. k. 5Obo 90/2006-481, ktorým boli zistené závažné pochybenia správcu

pri speňažovaní konkurznej podstaty, došlo k ďalšiemu závažnému pochybeniu správcu

konkurznej podstaty, ale tiež konkurzného súdu, ktorý značne poškodil odvolateľov a pokiaľ

by nedošlo k zrušeniu uznesenia konkurzného súdu - Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. 09. 2008, č. k. 38K 111/95-5166, nebolo by možné zjednať nápravu vzniknutej škody

odvolateľom (navrhovateľom v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

l0Cbi 11/04).

Pre odvolateľov je nepochopiteľný postup konkurzného súdu, keď napriek vedomosti

o závažných pochybeniach pri speňažení konkurznej podstaty, ktoré sú predmetom

neskončeného súdneho sporu, zrušil konkurz na majetok úpadcu. Poukazujú tiež

na skutočnosť, že hoci konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený ešte v roku 1996, práve

potom, ako i Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane v rozhodnutí zo dňa 09. 04. 2008,

č. k. 5Obo 90/2006-481, ale predtým tiež v rozhodnutí zo dňa 10. 08. 2005, č. k.

2 Obo 205/04-330, konštatoval pochybenia pri speňažovaní konkurznej podstaty, došlo

k zrýchleniu konania správcu konkurznej podstaty, ako i k rozhodnutiam konkurzného súdu

tak, aby mohlo byt’ zabránené dovolaniu sa spravodlivého a zákonného postupu

a rozhodnutia súdu.

Zo všetkých horeuvedených dôvodov odvolatelia žiadajú uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu - Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že

ani jeden z odvolateľov si v rámci prieskumného konania neprihlásil do konkurzu prihlášku  

s vyčíslením svojej pohľadávky. Ani jeden z nich teda nebol právnym subjektom

konkurzného konania, pretože nebol vedený v zoznamoch konkurzných veriteľov. Z tohto

dôvodu ani jeden z nich nemá aktívnu legitimáciu podať odvolanie proti uzneseniu

konkurzného súdu o zrušení konkurzu. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo vydané až

po nadobudnutí právoplatnosti konečnej správy o speňažení konkurznej podstaty

a po nadobudnutí právoplatnosti rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Podľa

tohto rozvrhu sa uspokojili pohľadávky všetkých oprávnených veriteľov, a to podľa

koeficientu schváleného súdom. Krajský súd v Bratislave nebol viazaný žalobami iných

subjektov, ktoré podávali na okresné a krajské súdy o určenie vlastníckeho práva, prípadne

iného výroku. Počas trvania konkurzu (13 rokov) vydali okresné, krajské súdy a viaceré

senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyše 180 rozhodnutí, avšak všetky tieto

rozhodnutia vyzne1i v prospech konkurzu. Ani jeden zo žalobcov počas uvedeného obdobia

nezískal nejaký právoplatný rozsudok, ktorý by správcu konkurznej podstaty zaväzoval.

Ďalej správca konkurznej podstaty uviedol, že je mu známe, že Ing. M. Č. a Ing. T.

M.., ktorým predal obytný dom v Ž., podali v roku 2008 ústavnú sťažnosť a žiadali Ústavný

súd SR o preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania súdov o žalobe podanej proti ním.

Súčasne žiadali o odškodnenie za to, že 10 rokov nemôžu užívať dom, ktorý je ich

vlastníctvom a naďalej sa tam zdržujú iba ako nájomníci. Súčasne žiadali, aby Ústavný súd

SR ich odškodnil za poškodzovanie a nerešpektovanie ich vlastníckych práv. Každý z nich

žiadal odškodnenie vo výške jedného milióna Sk.

Vzhľadom na uvedené sa už o tento prípad správca konkurznej podstaty nezaujíma,

pretože konkurz bol de facto právop1atne zrušený. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľov zamietol z procesných, aj

z vecných dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal

vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania

v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie úpadcu a konkurzných

veriteľov JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. je dôvodné. V ostatnom podané odvolania odmietol.

Podľa § 66e ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. na konkurz sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z ust. § 201 O. s. p. je zrejmé, odvolaním môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa iba účastník konania, príp. vedľajší účastník za zákonom stanovených podmienok.

Nepochybne účastníkmi konkurzu okrem úpadcu sú tiež veritelia, ktorí svoje

pohľadávky do konkurzu prihlásili v zmysle § 20 zák. č. 328/1991 Zb., resp. veritelia

pohľadávok proti podstate, ktoré v konkurze neboli uspokojené.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolatelia Mgr. M. Š. J. M., Z. S. a L. S. nie sú

prihlásenými veriteľmi konkurzu, z toho dôvodu nie sú jeho účastníkmi. Účasť odvolateľov

ako veriteľov Ing. E. Š., M. M. a M. Š. po uspokojení ich pohľadávky proti podstate

v konkurze zanikla.

Keďže títo odvolatelia nie sú účastníkmi konkurzu, nie sú preto k podaniu odvolania

oprávnení, z ktorého dôvodu Najvyšší súd S. republiky ich odvolanie podľa § 218 ods. 1

písm. b/ O. s. p. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil podanie úpadcu a konkurzných veriteľov

JUDr. Ing. D. Ď. a M. T., doručené súdu prvého stupňa 09. 10. 2008 v spojení s podaním,

doručeným súdu prvého stupňa 31. 10. 2008, podľa jeho obsahu ako odvolanie, podané včas

a osobami k jeho podaniu oprávnenými a po jeho prejednaní dospel k záveru, že je čiastočne

dôvodné.

Tvrdeniami odvolateľov smerujúcimi k správnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal, pretože toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, a preto jeho prípadnú správnosť odvolatelia nemôžu zvrátiť predmetným

odvolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však stotožnil s odvolateľmi, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z toho dôvodu je predčasné.

Predmetným uznesením rozhodol súd prvého stupňa o zrušení konkurzu a zbavení

správcu konkurznej podstaty jeho funkcie po splnení rozvrhového uznesenia.

Nepochybne napadnuté uznesenie je v konkurze rozhodnutím konečným, a preto súd

k jeho vydaniu môže pristúpiť až po tom, keď sú k tomuto postupu splnené všetky

podmienky.

Splnením rozvrhového uznesenia sa rozumie taký stav, kedy sú všetky peňažné

prostriedky určené podľa rozvrhu k uspokojeniu veriteľov správcom veriteľom reálne vydané.

Za takúto situáciu je však možné považovať reálne iba taký stav, keď všetky spory

vyvolané konkurzom, resp. spory s konkurzom súvisiace, ktoré sa priamo a bezprostredne

dotýkajú konkurznej podstaty a jej speňaženia, sú skončené.

Pretože pred vydaním napadnutého rozhodnutia neboli skončené spory s konkurzom

súvisiace, ktoré sa priamo dotýkajú majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho

speňaženia, neboli dané predpoklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu

je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné.

Odvolanie úpadcu a konkurzných veriteľov podané z tohto dôvodu je preto

opodstatnené.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. júla 2010

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová