UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu: N. F., nar. XX. S. XXXX, bytom B., právne zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Bajužík, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské, 067 31 Udavské, IČO: 00 696 790, o zaplatenie 13 801,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. januára 2016, č. k. 4Cbi/2/2011-269, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. januára 2016, č. k. 4Cbi/2/2011-269 v znení opravného uznesenia zo dňa 01. apríla 2016, č. k. 4Cbi/2/2011-283 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy súdneho poplatku 828 eur a náhradu trov konania vo výške 1 869,34 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
2. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 2015, č. k. 4Cbi/2/2011-265 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13 785,47 eur (415 301,07 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výroku rozsudku presne špecifikovaného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. decembra 2015. Ďalej uviedol, že žalovaný nebol v konaní úspešný, preto je povinný úspešnému žalobcovi, podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nahradiť trovy konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, zaplateného žalobcom dňa 29. apríla 2009 vo výške 828 eur a trov právneho zastúpenia za 6 úkonov po 303,74 eur, pri predmete sporu 13 785,47 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál 7,63 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 6. septembra 2012 + režijný paušál 7,63 eur, 3. vyjadrenie žalobcu vo veci zo dňa 22. novembra 2012 + režijný paušál 7,63 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 17. januára 2013 + režijný paušál 7,81 eur, 5. odvolanie proti rozsudku zo dňa
14. februára 2013 + režijný paušál 7,81 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 12. novembra 2015 + režijný paušál 8,39 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 869,34 eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd nepriznal žalobcovi ním uplatnenú odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 394,55 eur z dôvodu, že predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy 13 785,47 eur, nie sumy 23 161,66 eur, ako uviedol žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 16. novembra 2015.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov, alebo ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky v súlade s ust. § 147 ods. 1 O. s. p., aby priznal trovy konania žalovanému a to na základe ust. § 143 O. s. p., pretože svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, a tieto trovy by neboli inak vznikli, ak by ich svojim zavinením nespôsobil žalobca.
4. Odvolateľ uviedol, že opakovane upozorňoval súd aj žalobcu, že jeho pohľadávka ešte pred podaním návrhu bola písomne uznaná žalovaným, ako správcom konkurznej podstaty. O tejto skutočnosti súdu predložil aj listinný dôkaz, ktorý sa nachádza v spise. Bolo teda, podľa názoru žalovaného, zbytočné a nehospodárne jednak podávanie návrhu a taktiež aj celé konanie pred súdom, čím sa zbytočne zaťažilo konkurzné konanie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
6. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania i obsahu spisu zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko žalobcovi bola správne priznaná náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, a to v rozsahu matematicky správne vypočítanom, ktorý výpočet žalovaný v odvolaní ani nenapáda.
9. Námietku žalovaného, že pohľadávka bola písomne uznaná a podávanie návrhu zbytočné a nehospodárne, v súvislosti s uplatnením trov konania v zmysle § 147 ods. 1 a § 143 O. s. p. žalovaným, odvolací súd považuje toto tvrdenie za nepravdivé s poukazom na žalovaného podania v priebehu konania vo veci samej a to najmä poukazuje na podanie odporu proti platobnému rozkazu (č. l. 35), podanej námietky správnosti výšky uplatnenej pohľadávky (č. l. 58), odvolanie proti rozsudku vo veci samej (č. l. 164).
10. Krajský súd v Košiciach, ako súd prvej inštancie v danej veci, správne posúdil uplatnené trovy konania žalobcom, matematicky správne určil výšku náhrady trov žalobcu a v správnej výške zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu strany v konaní.
11. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie.