Najvyšší súd
2Obo/17/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., právne zastúpeného A., proti žalovanému: P., v konaní o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline z 13. mája 2013 č. k. 13Cob/126/2012-747, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením z 13. 05. 2013 č. k. 13Cob/126/2012-747
návrh žalovaného z 18. 03. 2013 a 24. 04. 2013 na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 18. 03. 2013
doručeným Krajskému súdu v Žiline osobne dňa 18. 03. 2013 sa domáhal prerušenia konania
z toho dôvodu, že pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21C/98/2009 sa prejednáva
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to otázka, či
žalobcovia sú vlastníkmi pozemku v k. ú. D. V zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
žalovaný žiadal prerušiť predmetné odvolacie konanie až do právoplatného skončenia konania
vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21C/98/2009. V ďalšom podaní zo dňa
24. 04. 2013 žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/126/2012-
670 zo dňa 10. 04. 2013 uviedol, že v podaní na prerušenie odvolacieho konania zo dňa
18. 03. 2013 došlo k pisárskej chybe, keďže omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín
pod sp. zn. 21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, že sa navrhuje prerušenie
odvolacieho konania, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným
súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012. Žalovaný poukázal na to, že došlo len
k pisárskej chybe s tým, že pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa
prejednáva otázka platnosti Zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú
žalovaný uzavrel so spoločnosťou Ž., a teda aj táto otázka, či žalovaný je oprávnený
prenajímať predmetný reklamný priestor tretím osobám, t. j. aj žalobcovi má vplyv
na predmetné odvolacie konanie. Žalovaný mal za to, že do právoplatného vyporiadania sa
Okresného súdu Bratislava III s uvedenou otázkou je namieste prerušiť toto odvolacie
konanie, keďže aj táto riešená otázka má pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci
mimoriadny význam, pretože sa jedná o ten istý mediálny priestor, ktorý mal užívať aj
žalobca. Žalovaný žiadal prerušiť predmetné odvolacie konanie, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012.
Krajský súd v Žiline poukázal na § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a mal
za preukázané, že žalobný nárok predstavuje pohľadávku žalobcu za kalendárny rok 2007
v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným za poskytovanie reklamných služieb
v mediálnom priestore Ž. Z napadnutého rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 02. 2012
č. k. 11b/279/2009-481 vyplýva, že opodstatnenosť žalobcovho nároku bola odvodená
od rámcovej zmluvy z kalendárneho roku 2000 v znení dodatkov uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to Zmluvou uzavretou dňa 15. 05.
2002 medzi U. ako poskytovateľom so záujemcom Ž., Zmluvou o zabezpečení reklamných
činností uzavretou dňa 19. 12. 2005 medzi poskytovateľom U. a žalobcom ako
poskytovateľom reklamy. V súhrne z týchto listinných dôkazov okresný súd v dotknutom
rozsudku skonštatoval, že spoločnosť U. sa zaviazala zabezpečiť pre železnice reklamu tretích
osôb, a tým táto spoločnosť disponovala s reklamnými priestormi Ž. Následne spoločnosť U.
uzavrela zmluvu so žalobcom, podľa ktorej žalobca tieto činnosti pre U. vykonával ako
komisionár a ďalej žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným, v zmysle ktorej túto činnosť
v konečnom dôsledku vykonával v mediálnom priestore Ž. žalovaný. V súvislosti
s posúdením žalobcovho nároku bolo rozhodujúce vyhodnotenie rámcovej zmluvy z roku
2000, ktorá podľa zhodnotení uvedených okresným súdom nezanikla výpoveďou ako aj, že
spoločnosť U. žalobcovi udelila dňa 22. 11. 2006 poverenie na výkon reklamnej činnosti.
V priebehu súdneho konania bolo zisťované, či rámcová zmluva medzi žalobcom
a žalovaným bola ukončená a pokiaľ nie bolo nevyhnutné prihliadnuť na opätovné poverenie,
ktoré získal žalobca od spoločnosti U. Tieto rozhodné okolnosti a právne úkony posudzoval
okresný súd pre vyhodnotenie žalobcovho nároku. Z faktúry č. 27041 s dátumom vyhotovenia
dňa 15. 01. 2008 vyplynulo vyúčtovanie pohľadávky žalobcu za kalendárny rok 2007, čo
tvorilo predmet súdneho konania.
Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s obidvoma podaniami žalovaného
na prerušenie odvolacieho konania, a to tak s podaním zo dňa 18. 03. 2013, ktoré sa nachádza
na č. l. 618-619 spisu ako aj s podaním zo dňa 24. 04. 2013, ktoré sa nachádza na č. l. 677 -
678 spisu skonštatoval, že ani jeden z návrhov na prerušenie tohto odvolacieho konania nie je
opodstatnený, dôvodný. Krajský súd zabezpečil doloženie žaloby vo veci vedenej
pred Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, že v danom konaní sa
nerieši otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej sporovej veci. Krajský súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že v sporovej veci vedenej pred Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam v danej
sporovej odvolacej právnej veci prebiehajúcej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
13Cob/126/2012, a to z toho dôvodu, že v tomto konaní sa rieši pohľadávka žalobcu
za kalendárny rok 2007, t. j., že Zmluva č. 17/2010/OK uzavretá dňa 28. 01. 2010 sa nemôže
nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku žalobcu. Nesporne pred Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn 23Cb/13/2012 sa podľa krajského súdu nerieši a ani neriešila otázka,
ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so žalovaným
podaným odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 02. 2012 č. k.
11b/279/2009-481.
Proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalovaný,
v ktorom uviedol, že krajský súd konštatovaním, že proti napadnutému uzneseniu nie je
prípustné odvolanie porušil princíp dvojinštančnosti konania, keďže o návrhu na prerušenie
konania rozhodoval ako súd prvého stupňa a svoje rozhodnutie považuje za konečné. Podľa
žalovaného podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná
(predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu
prvostupňového ako i odvolacieho. Dvojinštančnosť konania je ústavno - procesný princíp,
ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou
pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov. Účelom dvojinštančnosti súdneho konania je
pritom zabezpečiť, aby sa v druhej inštancii mohli odstrániť nedostatky v postupe
a rozhodnutiach súdu prvého stupňa, pričom Krajský súd v Žiline žalovanému rozhodnutím
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bez možnosti podať odvolanie takúto možnosť
nedal, čím princíp dvojinštančnosti súdneho konania hrubo porušil.
Žalovaný poukázal na § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a ďalej dodal, že podľa jeho
názoru odvolaním napadnuté uznesenie je postihnuté vadami, tzn., že navonok má tie
formálne znaky, ktoré rozhodnutie v zmysle § 169 ods. 1 O. s. p. mať musí, vnútorne samotné
odôvodnenie je rozporné, pri absencii stručného, jasného a výstižného vysvetlenia
preukázaných a nepreukázaných skutočností, označenia dôkazov a úvah pri ich hodnotení
a právneho posúdenia veci bez toho, aby takéto odôvodnenie bolo zrozumiteľné a niekoho,
najmä však účastníkov presvedčilo.
Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 05. 2013 sp. zn.
13Cob/126/2012 zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie alebo rozhodnutie alternatívne
zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal žalovaný skúmal, či
sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania žalovaného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako
aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon žalovaného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu žalovaného
z 18. 03. 2013 a 24. 04. 2013 na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského
súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci
odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak
po začatí odvolacieho konania v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. So zreteľom
na uvedené je poučenie krajského súdu o opravnom prostriedku správne. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania žalobcu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. mája 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová