Najvyšší súd  

2Obo/17/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., právne zastúpeného A., proti žalovanému: P., v konaní o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 13. mája 2013 č. k. 13Cob/126/2012-747, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením z 13. 05. 2013 č. k. 13Cob/126/2012-747

návrh žalovaného z 18. 03. 2013 a 24. 04. 2013 na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 18. 03. 2013

doručeným Krajskému súdu v Žiline osobne dňa 18. 03. 2013 sa domáhal prerušenia konania

z toho dôvodu, že pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21C/98/2009 sa prejednáva

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to otázka, či

žalobcovia sú vlastníkmi pozemku v k. ú. D. V zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

žalovaný žiadal prerušiť predmetné odvolacie konanie až do právoplatného skončenia konania

vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21C/98/2009. V ďalšom podaní zo dňa

24. 04. 2013 žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/126/2012-

670 zo dňa 10. 04. 2013 uviedol, že v podaní na prerušenie odvolacieho konania zo dňa  

18. 03. 2013 došlo k pisárskej chybe, keďže omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín  

pod sp. zn. 21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, že sa navrhuje prerušenie

odvolacieho konania, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným

súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012. Žalovaný poukázal na to, že došlo len  

k pisárskej chybe s tým, že pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa

prejednáva otázka platnosti Zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú

žalovaný uzavrel so spoločnosťou Ž., a teda aj táto otázka, či žalovaný je oprávnený

prenajímať predmetný reklamný priestor tretím osobám, t. j. aj žalobcovi má vplyv  

na predmetné odvolacie konanie. Žalovaný mal za to, že do právoplatného vyporiadania sa

Okresného súdu Bratislava III s uvedenou otázkou je namieste prerušiť toto odvolacie

konanie, keďže aj táto riešená otázka má pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci

mimoriadny význam, pretože sa jedná o ten istý mediálny priestor, ktorý mal užívať aj

žalobca. Žalovaný žiadal prerušiť predmetné odvolacie konanie, a to až do právoplatného

skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012.

Krajský súd v Žiline poukázal na § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a mal  

za preukázané, že žalobný nárok predstavuje pohľadávku žalobcu za kalendárny rok 2007  

v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným za poskytovanie reklamných služieb

v mediálnom priestore Ž. Z napadnutého rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 02. 2012

č. k. 11b/279/2009-481 vyplýva, že opodstatnenosť žalobcovho nároku bola odvodená  

od rámcovej zmluvy z kalendárneho roku 2000 v znení dodatkov uzavretej medzi žalobcom  

a žalovaným v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to Zmluvou uzavretou dňa 15. 05.

2002 medzi U. ako poskytovateľom so záujemcom Ž., Zmluvou o zabezpečení reklamných

činností uzavretou dňa 19. 12. 2005 medzi poskytovateľom U. a žalobcom ako

poskytovateľom reklamy. V súhrne z týchto listinných dôkazov okresný súd v dotknutom

rozsudku skonštatoval, že spoločnosť U. sa zaviazala zabezpečiť pre železnice reklamu tretích

osôb, a tým táto spoločnosť disponovala s reklamnými priestormi Ž. Následne spoločnosť U.

uzavrela zmluvu so žalobcom, podľa ktorej žalobca tieto činnosti pre U. vykonával ako

komisionár a ďalej žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným, v zmysle ktorej túto činnosť  

v konečnom dôsledku vykonával v mediálnom priestore Ž. žalovaný. V súvislosti  

s posúdením žalobcovho nároku bolo rozhodujúce vyhodnotenie rámcovej zmluvy z roku

2000, ktorá podľa zhodnotení uvedených okresným súdom nezanikla výpoveďou ako aj, že

spoločnosť U. žalobcovi udelila dňa 22. 11. 2006 poverenie na výkon reklamnej činnosti.  

V priebehu súdneho konania bolo zisťované, či rámcová zmluva medzi žalobcom  

a žalovaným bola ukončená a pokiaľ nie bolo nevyhnutné prihliadnuť na opätovné poverenie,

ktoré získal žalobca od spoločnosti U. Tieto rozhodné okolnosti a právne úkony posudzoval

okresný súd pre vyhodnotenie žalobcovho nároku. Z faktúry č. 27041 s dátumom vyhotovenia

dňa 15. 01. 2008 vyplynulo vyúčtovanie pohľadávky žalobcu za kalendárny rok 2007, čo

tvorilo predmet súdneho konania.

Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s obidvoma podaniami žalovaného  

na prerušenie odvolacieho konania, a to tak s podaním zo dňa 18. 03. 2013, ktoré sa nachádza

na č. l. 618-619 spisu ako aj s podaním zo dňa 24. 04. 2013, ktoré sa nachádza na č. l. 677 -

678 spisu skonštatoval, že ani jeden z návrhov na prerušenie tohto odvolacieho konania nie je

opodstatnený, dôvodný. Krajský súd zabezpečil doloženie žaloby vo veci vedenej  

pred Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, že v danom konaní sa

nerieši otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej sporovej veci. Krajský súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že v sporovej veci vedenej pred Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam v danej

sporovej odvolacej právnej veci prebiehajúcej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

13Cob/126/2012, a to z toho dôvodu, že v tomto konaní sa rieši pohľadávka žalobcu  

za kalendárny rok 2007, t. j., že Zmluva č. 17/2010/OK uzavretá dňa 28. 01. 2010 sa nemôže

nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku žalobcu. Nesporne pred Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn 23Cb/13/2012 sa podľa krajského súdu nerieši a ani neriešila otázka,

ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so žalovaným

podaným odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 02. 2012 č. k.

11b/279/2009-481.

Proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalovaný,

v ktorom uviedol, že krajský súd konštatovaním, že proti napadnutému uzneseniu nie je

prípustné odvolanie porušil princíp dvojinštančnosti konania, keďže o návrhu na prerušenie

konania rozhodoval ako súd prvého stupňa a svoje rozhodnutie považuje za konečné. Podľa

žalovaného podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná

(predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu

prvostupňového ako i odvolacieho. Dvojinštančnosť konania je ústavno - procesný princíp,

ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou

pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov. Účelom dvojinštančnosti súdneho konania je

pritom zabezpečiť, aby sa v druhej inštancii mohli odstrániť nedostatky v postupe  

a rozhodnutiach súdu prvého stupňa, pričom Krajský súd v Žiline žalovanému rozhodnutím  

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bez možnosti podať odvolanie takúto možnosť

nedal, čím princíp dvojinštančnosti súdneho konania hrubo porušil.

Žalovaný poukázal na § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a ďalej dodal, že podľa jeho

názoru odvolaním napadnuté uznesenie je postihnuté vadami, tzn., že navonok má tie

formálne znaky, ktoré rozhodnutie v zmysle § 169 ods. 1 O. s. p. mať musí, vnútorne samotné

odôvodnenie je rozporné, pri absencii stručného, jasného a výstižného vysvetlenia

preukázaných a nepreukázaných skutočností, označenia dôkazov a úvah pri ich hodnotení  

a právneho posúdenia veci bez toho, aby takéto odôvodnenie bolo zrozumiteľné a niekoho,

najmä však účastníkov presvedčilo.

Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 05. 2013 sp. zn.

13Cob/126/2012 zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie alebo rozhodnutie alternatívne

zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal žalovaný skúmal, či

sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.  

Z podania žalovaného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon žalovaného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2  

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu žalovaného  

z 18. 03. 2013 a 24. 04. 2013 na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského

súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci

odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak

po začatí odvolacieho konania v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. So zreteľom  

na uvedené je poučenie krajského súdu o opravnom prostriedku správne. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil  

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania žalobcu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2  

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová