Najvyšší súd  

2Obo/16/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., právne zastúpeného A., proti žalovanému: P., v konaní o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2013 č. k. 13Cob/126/2012-673, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením z 18. 04. 2013 č. k. 13Cob/126/2012-673

žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že podaním zo dňa 03. 04. 2013 doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 04. 04.

2013 požiadal žalovaný v súlade s § 30 ods. 1 O. s. p., aby mu krajský súd ako žalovanému,  

u ktorého je predpoklad, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov ustanovil zástupcu  

z radov advokátov v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cob/126/2012, nakoľko je to potrebné  

na ochranu jeho záujmov a sám sa v tejto veci nedokáže účinne brániť (č. l. 651 spisu).  

K žiadosti žalovaný priložil Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania a navrhol,

aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 04. 04. 2013 (č. l. 652 až 656

spisu). Okrem uvedeného tlačiva predložil Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02.2013  

a výpis z účtu vedeného vo V. (č. l. 658 - 666 spisu). Preskúmaním predložených dokladov

mal krajský súd preukázané, že žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Peňažné

záväzky, z ktorých plnením bol žalovaný v deň podania žiadosti 30 dní v omeškaní sú  

vo výške 152 368,69 eur, a to podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu

28. 02. 2013 voči viacerým subjektom. Žalovaný má zároveň finančnú pôžičku od B.  

vo výške 91 606,55 eur a finančnú pôžičku od J. vo výške 1 852,28 eur s nepravidelnými

mesačnými splátkami. V časti Tlačiva 4.3 pri záväzkoch voči spriazneným osobám žalovaný

uviedol okrem už spomenutých záväzkov, záväzok voči P., J. vo výške 93 485,50 eur. Na účte

vedenom v peňažnom ústave V. mal žalovaný v deň podania žiadosti zostatok - 22,90 eur.  

Ku dňu 28. 02. 2013 stav pohľadávok žalovaného bol vo výške 128 225,69 eur, a to podľa

prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013. Podľa predloženého

tlačiva žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom pozemkov, bytu,

rodinného domu ani iných nehnuteľností. Vo vlastníctve má dve motorové vozidlá, a to

Mazda 5, r. v. 2005 a Mazda 2, r. v. 2005. Je oprávnený užívať motorové vozidlo Mazda 5,  

r. v. 2005. Vlastnícke právo má k forme na výrobu eurotrainov a k nábytku, ktorých hodnota

je nad 750 eur. Vlastné imanie žalovaného je vo výške – 77 983 eur. Na základe predbežného

opatrenia OS BA III uznesenia č. k. 23Cb/13/2012 zo dňa 07. 03. 2012 žalovaný nevykonáva

svoju hlavnú činnosť.

Krajský súd v Žiline poukázal na § 138 ods. 1, § 211 ods. 1 a ods. 2, § 214 ods. 2  

O. s. p. a mal za preukázané, že účastníci konania boli v októbri 2012 upovedomení  

o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania tak mali

vedomosť, že krajský súd mal už v októbri 2012 vo veci samej ustálený právny názor  

na rozhodnutie vo veci samej. Krajský súd konštatoval, že v čase od októbra 2012  

do rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov nedošlo k závažným, rozhodným

okolnostiam, resp. skutočnostiam, ktorých následkom by bolo iné skutkové zistenie, či právne

posúdenie veci samej, v dôsledku ktorých by krajský súd dospel k inému právnemu názoru  

a inému postupu vo veci samej. Preto mal krajský súd za to, že pokiaľ ide o podmienku, aby

nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 138

ods. 1 O. s. p., táto nebola splnená, a to s ohľadom na rozhodnutie okresného súdu zo dňa  

10. 02. 2012 rozsudkom č. k. 11Cb/279/2009-481, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi 71 456,88 eur s príslušenstvom v spojení s následným

postupom krajského súdu, ktorým bolo oznámené ešte v mesiaci október 2012, že dôjde  

k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti, t. j. nesplnenie jednej z kumulatívnych podmienok stanovených v ust.

§ 138 ods. 1 O. s. p., splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky, a to, či majetkové pomery

žalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov už krajský súd nebol povinný

skúmať. Napriek uvedenému krajský súd zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že jeho pomery

v rovine všetkých jeho zložiek sú takého charakteru, aby odôvodňovali priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov celkom, prípadne sčasti. Vzhľadom k výške pohľadávok a k výške

záväzkov žalovaného podľa krajského súdu nemožno usúdiť zadlženosť, resp. insolventnosť

žalovaného, keď záväzky žalovaného sú k jeho pohľadávkam v porovnateľnej výške. Krajský

súd dodal, že aj prípadný neúspech žalovaného v podnikaní a s tým spojená nepriaznivá

finančná situácia sama osebe nezakladá dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zároveň zdôraznil, že uloženie

poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať  

za rozporné ani s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Preto krajský súd žalovanému oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznal.

Proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalovaný,

v ktorom uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (odvolací

dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), a to tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), taktiež z dôvodu, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod

podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2

písm. i/ O. s. p.). Napriek názoru, ktorý vyslovil v napádanom uznesení krajský súd má

žalovaný za to, že sú splnené všetky podmienky pre to, aby mu bolo oslobodenie od súdnych

poplatkov priznané. Žalovaný poukázal najmä na to, že krajský súd nezohľadnil nepriaznivý

stav žalovanej spoločnosti, ktorý oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto prípade

odôvodňuje. Zároveň žalovaný tvrdí, že krajský súd prekvapivo ako iný dôvod nepriznania

oslobodenia od súdnych poplatkov uviedol zrejmú bezúspešnosť bránenia práva, čím  

pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia vlastne uviedol ako rozhodne, a to bez ohľadu  

na to aké udalosti sa v budúcnosti udejú, pričom takýto postup považuje žalovaný za odňatie

práva na spravodlivý súdny proces a porušenie práva na spravodlivé súdne rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR

postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

18. 04. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa ust. § 220  

O. s. p. uznesenie Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že žalovanému prizná oslobodenie  

od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal žalovaný, skúmal, či

sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.  

Z podania žalovaného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon žalovaného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2  

O. s. p.).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov žalovanému nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím   súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil  

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania žalobcu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2  

O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová