UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. republika - X. súd v U., H. pokladnica, M. XX, U., IČO: 215759, proti žalovanej: H.. H. M., advokátka so sídlom G. 3, X., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu E. a.s., B. 1, X., IČO: 31 651 194, v konaní o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky v sume XX,XX eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 05. marca 2015, č. k. 10Cbi/1/2014-63 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. marca 2015, č. k. 10Cbi/1/2014-63 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach uznesením z 05. marca 2015, č. k. 10Cbi/1/2014-63 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur podľa č. 1b Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“). Zároveň žalovanú poučil, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.
Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie zrušiť nakoľko v predmetnej veci prebieha rovnaké konanie na Krajskom súde v Košiciach, pod sp. zn. 15Cbi/1/2014. V odôvodnení odvolania poukázala na ust. § 83 O. s. p., t.j. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie a ust. § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p., t.j. súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa odvolateľky Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol o mimoriadnom opravnom prostriedku tak, že predchádzajúce rozhodnutia (Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Cbi/3/2008-146 a Najvyššieho súdu SR 5Obo 57/2011-180) zrušil. Ak súd vydal rozhodnutie v rozpore so zákonom, úpadca ako účastník konania nemôže znášať za toto rozhodnutie dôsledky a byť zaviazaný platiť. Vzhľadom na právny stav v konaní, by malo byť o trovách konania rozhodnuté po právoplatnom skončení konania o vylučovacej žalobe, pričom súdy sú viazané právnym názorom súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom opravnomprostriedku. Žalovaná poukázala, že v prebiehajúcom konaní na Krajskom súde v Košiciach, pod sp. zn. 15 Cbi/1/2014, bude rozhodnuté aj o trovách konania. V uvedenej veci bol dňa 17. 03. 2015 vyhlásený rozsudok, ktorý však ešte nenadobudol právoplatnosť. V zmysle uvedeného považuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, pod sp. zn. 10Cbi/1/2014 zo dňa 11. 02. 2015 za nezákonné, ktoré odporuje základnej procesnoprávnej zásade - prekážka prv začatého súdneho konania (prekážka litispendencie). Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Na toto protizákonné rozhodnutie nadväzuje uznesenie Krajského súdu 10Cbi/1/2014-63 z 05. 03. 2015, ktorým sa ukladá žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške XX,XX € za odvolanie voči predmetnému rozsudku. Odvolateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2011, sp. zn. 5MCdo 17/2009 podľa ktorého o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že priznaním predmetnej pohľadávky a jej úhradou by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí 15 Cbi/1/2014 rozhodne aj o trovách konania a neúspešného účastníka zaviaže na ich náhradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa uznesením z 05.marca 2015, č.k. 10Cbi/1/2014-63 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie vo výške XX,XX eur podľa položky č. 1b Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP.
ZoSP v § 2 ods. 4 prvá veta ustanovuje, že v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
Poplatková povinnosť podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ alebo dovolateľ.
Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 prvá, druhá veta ZoSP, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.
Konanie o súdnych poplatkoch je osobitne upravené v ZoSP, a to v ustanoveniach § 12 až § 14. V ustanovení § 14 je vyjadrený vzťah Zákona o súdnych poplatkoch a Občianskeho súdneho poriadku ako vzťahu zákona špeciálneho (lex specialis), čo je v danom prípade Zákon o súdnych poplatkoch k zákonu všeobecnému (lex generalis), a to k Občianskemu súdnemu poriadku. Obidve tieto právne normy sú formálnymi prameňmi občianskeho procesného práva. Na časti procesného postupu, ktoré neupravuje Zákon o súdnych poplatkoch odlišne od Občianskeho súdneho poriadku, sa použijú primerane ustanovenia O. s. p..
Medzi dispozitívne úkony účastníka patrí i podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania podľa ustanovenia § 201 a nasl. O. s. p.. Dispozičný princíp, ktorý je jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania, sa uplatňuje i v konaní odvolacom, ktoré bez návrhu nemôže byť začaté. Odvolanie teda plní funkciu návrhu na začatie odvolacieho konania. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie ( ust.§ 2 ods. 4 ZoSP). Treba uviesť, že poplatníkom je odvolateľ bez ohľadu na to, či je odvolateľ oprávnenou osobou alebo nie, či bolo odvolanie podané včas alebo oneskorene, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, resp. nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p.. Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti značí vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. V odvolacom konaní vznikápoplatková povinnosť odvolateľovi (poplatníkovi) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP).
Súd prvého stupňa správne uložil žalovanej v pozícii odvolateľky napadnutým uznesením povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP, nakoľko predmetom uloženia poplatkovej povinnosti je odvolanie o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky, a podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov ako aj ústavného súdu, uvedený predmet konania nemožno oceniť peniazmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné