Najvyšší súd  

2 Obo 113/2009

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu v 1/ rade: JUDr. M., súdneho exekútora so sídlom Š., K., žalobcu v 2/ rade: H., a. s., so sídlom B., K., IČO: X., oboch zastúpených JUDr. D.H., advokátkou, P., K. proti žalovanému: JUDr. R.M., PhD., J., K., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ing. P., P., S., IČO: X., o vylúčenie veci zo súpisu pohľadávky vo výške 5 165 809 Sk, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2009, č. k. 3 Cbi/9/2007- 102, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2009, č. k. 3 Cbi/9/2007-102 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcov v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 102,83 Eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2007 žalobcovia navrhli, aby súd určil, že žalovaná Ing. A.Ch., PhD., M., S., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. P., P., S. IČO: X., je povinná vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu Ing. P., P., S., IČO: X., pohľadávku vo výške 5 165 809 Sk - výťažok z predaja v exekučnej veci, č. k. Ex 14/00, na ktorú si uplatňuje nárok žalobca 1/ v prospech žalobcu 2/ ako oprávneného.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.10.2007 uviedol, že žalovaná zaradila pohľadávku vo výške 5 165 809 Sk ako výťažok z predaja nehnuteľnosti úpadcu oprávnene. Ešte pred skončením exekúcie vedenej na majetok Ing. P., predajom jeho nehnuteľnosti na exekučnej dražbe, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a v zmysle ZKV sa všetky konania voči úpadcovi, vrátane exekúcie vedenej u žalobcu v 1/ rade, prerušili. V zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. mal pri prerušení exekučného konania žalobca v 1/ rade vydať žalovanej výťažok z dražby nehnuteľnosti úpadcu, preto zaradenie tohto výťažku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu je dôvodné.  

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.3.2003 Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na majetok Ing. P. a za správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu ustanovil JUDr. P.P., ktorého uznesením zo dňa 3.9.2004 uvedenej funkcie zbavil a do funkcie ustanovil

Ing. A.CH., ktorú uznesením zo dňa 26.8.2008 funkcie zbavil a do funkcie ustanovil P., k. s. uznesením zo dňa 18.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.2009, funkcie správcu konkurznej podstaty zbavil P., k. s. a do tejto funkcie ustanovil JUDr. J., M., K., ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2009, č. k. 5K/7/2003-258, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2009, z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaný a do tejto funkcie bol ustanovený JUDr. R.M., PhD. Preto súd pokračoval v konaní s novoustanoveným správcom konkurznej podstaty, v postavení žalovaného. K zrušeniu konkurzu nedošlo.

Súd ďalej zistil, že dodatkom č. 1 súpisu podstaty zo dňa 27.6.2007 /č. 1. 24-25/ bola do súpisu podstaty zahrnutá pohľadávka vo výške 5 165 809 Sk voči Mgr. M.M., súdnemu exekútorovi, z titulu nevydania výťažku zo speňaženia nehnuteľného majetku vo vlastníctve úpadcu na dražbe konanej dňa 21.3.2003, v exekučnom konaní Ex/14/00, do konkurznej podstaty.

Z uvedeného vyplýva, že suma 5 165 809 Sk bola do súpisu podstaty zahrnutá až štyri roky po vyhlásení konkurzu.

Okresný súd v Starej Ľubovni v exekučnom konaní oprávneného C., a. s. proti povinnému Ing. P., P.S.

na vymoženie sumy 564 506,70 Sk s prísl. uznesením zo dňa 14.7.2003, sp. zn. 4Er/16/00 /č. 1. 40-42/ v znení opravného uznesenia zo dňa 18.3.2004 /č. 1. 48/ schválil udelenie príklepu vydražiteľovi, M., na nehnuteľnosť Sociálno-prevádzková budova, na pozemku p. č. 1432/2, súp. č. 670, pozemok p. č. 1432/2 o výmere 630 m² v podieli 1/1, zapísané na LV č. X., kat. územie S. za najvyššie podanie 5 165 809 Sk v exekučnom konaní Ex 14/00, Exekútorského úradu Košice okolie, súdneho exekútora JUDr. M..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť, ktorá bola vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vydražená za sumu 5 165 809 Sk, bola vo vlastníctve úpadcu. V konaní žalobca 1/ potvrdil, že uvedená suma bola vydražiteľom uhradená a nachádza sa na jeho účte.

Súd vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ a d/ ZKV a zo skutočnosti, že do dňa vyhlásenia konkurzu nebol výťažok v exekučnom konaní vydaný oprávnenému, ustálil, že SKP ho zaradil do súpisu konkurznej podstaty v súlade so zákonom.

Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku sa odvolali žalobcovia a navrhli odvolaciemu súdu alternatívne buď ho zrušiť a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného nahradiť im trovy konania.

Namietajú, že súd 1. stupňa rozhodol na pojednávaní dňa 28.9.09 napriek tomu, že sa včas a riadne ospravedlnili kolíziou s iným pojednávaním na Okresnom súde Košice

- okolie, ktoré predchádzalo tomuto pojednávaniu a pre prípad, že sa neskončí do začatia tohto, požiadali súd o odročenie pojednávania. Tvrdia, že im súd l. stupňa prejednaním a rozhodnutím veci na tomto pojednávaní odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože nevykonal v stanovisku zo dňa 24.9.2009 navrhnuté dokazovanie a znemožnil žalobcom predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy. Podčiarknutím zdôraznili názor, že zúčastniť sa na prejednávaní právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania (zástupcu), a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak a ak na tomto práve účastník trvá. Považujú kolíziu ich právneho zástupcu účasťou na ďalších pojednávaniach za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa neho súd l. stupňa správne vyhodnotil aplikáciu ust. § 233/1995 Z. z. v spojení s ust. zák. č. 328/1991 Zb. Považuje ospravedlnenie sa žalobcov z neúčasti na 6 pojednávaniach v r. 2009 za zrejmú obštrukciu s úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu. Uvádza, že judikatúra neakceptuje kolíziu pojednávaní za dôvod na odročenie pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Usúdil, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a jeho odôvodnenie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Preto len, ako mu to umožňuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia krátko zhrňuje niektoré skutočnosti, pričom sa zameriava na tvrdenie odvolateľov, že im súd odňal možnosť konať pre súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorým odôvodnili svoje odvolanie.

Konkurz na majetok úpadcu Ing. P., P., S., IČO: X. bol vyhlásený dňa 4.3.2003.

Okresný súd v Starej Ľubovni v exekučnom konaní oprávneného C., a. s. proti povinnému Ing. P., P.S. na vymoženie sumy 564 506,70 Sk s prísl., uznesením zo dňa 14.7.2003, sp. zn.Er/16/00 /č. 1. 40-42/ v znení opravného uznesenia zo dňa 18.3.2004 /č. 1. 48/ schválil udelenie príklepu vydražiteľovi - M., na nehnuteľnosť Sociálno-prevádzková budova na pozemku p. č. 1432/2, súp. č. 670, pozemok p. č. 1432/2 o výmere 630 m² v podiele l/1, zapísané na LV č.X., kat. územie S. za najvyššie podanie 5 165 809 Sk, v exekučnom konaní Ex 14/00, Exekútorského úradu Košice okolie, súdneho exekútora JUDr. M..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť, ktorá bola vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vydražená za sumu 5 165 809 Sk, bola vo vlastníctve úpadcu. V konaní žalobca v 1/ rade potvrdil, že uvedená suma bola vydražiteľom uhradená a nachádza sa na jeho účte.

Súd zistil, že dodatkom č. 1 súpisu podstaty zo dňa 27.6.2007 /č. 1. 24-25/ bola do súpisu podstaty zahrnutá pohľadávka vo výške 5 165 809 Sk voči Mgr. M.M., súdnemu exekútorovi, z titulu nevydania výťažku zo speňaženia nehnuteľného majetku vo vlastníctve úpadcu na dražbe konanej dňa 21.3.2003, v exekučnom konaní Ex/14/00, do konkurznej podstaty.

Z obsahu spisu vyplýva, že k žalobe došlej súdu dňa 17.9.2007 žalobcovia pripojili kópiu návrhu na zrušenie konkurzu, sp. zn. 5K 7/03, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, uznesenia Okresného súdu Košice, ktorým tento návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel, žaloby SKP C. proti C., a. s., Košice o popretí pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní Krajského súdu Košice pod sp. zn. 5K 7/03, splnomocnenie JUDr. H. žalobcom v 2/ rade a výpis žalobcu v 2/ rade z OR.

Žalobca v l/ rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.3.2009 písomne dňa 20.3.2009 neodkladnými pracovnými povinnosťami. Rovnako ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 27.4.2009. Aj právna zástupkyňa žalobcu v 2/ rade sa nezúčastnila na tomto pojednávaní. Ospravedlnila sa zastupovaním klientky v dedičskom konaní. Na pojednávaní dňa 18.5.2009 sa žalobca v l/ rade nezúčastnil ani neospravedlnil, právna zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnila práceneschopnosťou. Súčasne súdu oznámila, že ju na zastupovanie splnomocnil aj žalobca v l/ rade a požiadala, aby súd vytýčil ďalšie pojednávanie až po letných prázdninách.

Keďže žalovaný na pojednávaní navrhol vytýčiť pojednávanie na čo najskorší termín, súd l. stupňa určil pojednávanie na 4.6.2009. Neúčasť na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalobcov ospravedlnila pretrvávajúcou PN, doklad však nepriložila. Na pojednávaní dňa 27.8.2009 sa JUDr. H. nezúčastnila, na otázku súdu, či sa v dňoch 10.8.2009, kedy jej bolo doručované predvolanie na pojednávanie zdržiavala Košiciach, uviedla, že bola mimo Košíc na dovolenke. S uskutočnením pojednávania nesúhlasila, s odôvodnením, že nemala 5-dňovú lehotu na prípravu pojednávania a aj tento deň bola ešte na dovolenke a pojednávania sa zúčastňuje len na žiadosť žalobcu v l/ rade, ktorý prevzal predvolanie a informoval ju o tom. Neúčasť na pojednávaní dňa 17.9.2009 ospravedlnila JUDr. H. kolíziou tohto dátumu s pojednávaním v inej veci na Okresnom súde v Nitre. Uviedla, že jej splnomocnitelia nesúhlasia s konaním v jej neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 28.9.2009 o 9,30 hod. sa JUDr. H. nezúčastnila, pretože sa zúčastnila pojednávania v inej veci, ktoré malo začať o 9,00hod. Keďže telefonický dňa 24.9.2009 oznámila, že možno bude meškať, súd začal pojednávanie až o 10,00 hod. a vyhlásil aj napadnutý rozsudok. Žalobcovia sa na tomto pojednávaní nezúčastnili. Súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal aj s písomným podaním žalobcov zo dňa 24.9.2009.  

Už z uvedeného je zrejmé, že súd l. stupňa žalobcom možnosť konať pred súdom neodňal. Odvolací súd konštatoval, že žalobcovia sa napriek doručeniu predvolania nezúčastnili na žiadnom pojednávaní a ich právna zástupkyňa nevyužila oprávnenie dať sa v súlade s ust. § 25 ods. 3 O.s.p. zastúpiť iným advokátom, prípadne svojim advokátskym koncipientom, pričom si musela byť vedomá, že od skončenia veci závisí pokračovanie v konkurznom konaní. Nevzala totiž do úvahy skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou práva účastníka na spravodlivý proces je jeho povinnosť súčinnosti so súdom tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pretože § 101 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Neodkladné pracovné povinnosti, ktorými ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní žalobca v l/ rade, nemožno považovať za dôležitý dôvod žiadosti o odročenie pojednávania, rovnako ako stret s pojednávaniami v iných veciach, ktorými odôvodnila svoju neúčasť právna zástupkyňa žalobcov.

Odvolací súd nezistil v postupe súdu l. stupňa ani porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorého obsah žalobcovia uvádzajú ako „právo každého na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom“ a „toto právo je podľa nich časovo neobmedzené a v danom prípade, ak sa žalobca (právny zástupca) ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania zvolaného na deň 28.9.2009 za predpokladu, že by súd l. stupňa pojednávanie odročil, nemohol byť tento postup považovaný za prieťah v konaní“.

Skutočnosť, že odvolací súd nezistil v postupe súdu l. stupňa ani porušenie žalobcami uvedeného obsahu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva už z odôvodnenia neporušenia ust. § 221 ods. l písm. f/ O.s.p. a k tomu odvolací súd dodáva:

Odvolanie odvolateľov bolo založené na tom, že neboli dodržané procesné podmienky, a to, že ospravedlnenú neúčasť na pojednávaní právnej zástupkyne žalobcov prvostupňový súd neakceptoval, ale pojednával v jej neprítomnosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. dáva účastníkovi možnosť neúčasti na pojednávaní z dôležitých dôvodov. Nedáva takú možnosť právnemu zástupcovi. Advokát má iné možnosti pri neúčasti (substitúcia, ktorá je daná zákonom), ale súdy správne akceptujú aj ospravedlnenie advokáta, pokiaľ je dôvodné. Prvostupňový súd v tomto prípade ospravedlnenie neakceptoval a pojednával v neprítomnosti advokátky. Tento postup nemožno však prvostupňovému súdu vytýkať. Žalobcovia mali dostatočný priestor v priebehu konania na vyjadrenia a podanie návrhov. Ani právna zástupkyňa v odvolaní neuvádza, ako boli dotknuté práva (vecné) odvolateľov tým, že sa nezúčastnila na pojednávaní. Keď už sa súdu vytýka, že porušil procesné práva, je treba uviesť, ako boli tým dotknuté aj vecné práva a ak by tu boli vážne dôvody a práva porušené, odvolací súd by postupoval tak, aby došlo k náprave prípadných chýb. Vychádzať treba aj z ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p., pričom postup prvostupňového súdu nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaným bol správca konkurznej podstaty, pričom svoj úkon vykonal z úradnej moci. V ZKV je riešené aj to, ako má postupovať správca konkurznej podstaty v prípade, že je vedená exekúcia, výťažok oprávnenému nebol vydaný a bol na dlžníka vyhlásený konkurz. V súlade s tým správca postupoval.

Ďalej v spise sa konštatuje, že v priebehu konkurzného konania bol podaný návrh na zrušenie konkurzu, o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté. To nemožno riešiť v tomto incidenčnom konaní, ale sa o tom má rozhodovať v konkurznom konaní 5K 7/2003. Ak bol podaný návrh na zrušenie konkurzu (konkurz je návrhové konanie), konkurzný súd o takom návrhu musí rozhodnúť buď pozitívne alebo negatívne a pokiaľ nie sú splnené podmienky konania (§ 103 O.s.p.), zastavením konania. Akékoľvek rozhodnutie je napadnuteľné odvolaním.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému žalovanému vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne nevznikli, odvolací súd mu náhradu nepriznal.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. januára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.