Najvyšší súd  

2 Obo 109/2009

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: A.H.K., IČO: X., zast. JUDr. T.I., advokátom, Z.K. proti žalovanému: K.Š.B., IČO: X., o zaplatenie 125 000 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.7.2009, č. k. 3 Cb 1249/1999-116, takto  

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.7.2009, č. k. 3 Cb 1249/1999-116 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 164,97 Eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca si uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na poistné plnenie vo výške 125 000 Sk so 17% úrokom z omeškania od 1.3.1995 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že 22.11.1993 bola medzi účastníkmi uzavretá poistná zmluva na poistenie majetku na dobu jedného roka od 23 11.1993 do 23.11.1994. Na základe vzájomnej dohody došlo k predĺženiu uvedenej poistnej zmluvy podľa tvrdenia žalovaného od 23.11.1994 do 23.11.1995, v skutočnosti od 28.12.1995. Dňa 24.12.1995 došlo k poistnej udalosti, ktorou žalobca utrpel škodu v žalovanej výške. Žalovaný odmietol vzniknutú škodu zaplatiť s odôvodnením, že poistná zmluva skončila 23.11.1995. S uvedeným názorom žalobca nesúhlasí a argumentuje ustanovením článku VII. bod 1 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých ak je zmluva dojednaná na dobu jedného roka a predlžuje sa o ďalší rok, ak nie je vypovedaná najneskôr 6 týždňov pred jeho uplynutím. Žalovaný predmetnú poistnú zmluvu v uvedenom termíne nevypovedal. Svoje tvrdenie žalobca vyvodzuje aj z ustanovenia § 800 ods. 1, § 801 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného poistná zmluva zanikla uplynutím poistnej doby 23.11.1995, čo bolo žalobcovi oznámené listom 27.3.1996. Poistná udalosť vznikla po platnosti poistnej zmluvy.

Súd zistil, že účastníci 22.11.1993 uzavreli poistnú zmluvu na dobu od 23.11.1993 do 23.11.1994 s možnosťou predĺženia zmluvy po vzájomnej dohode.

Z originálu žiadosti o prolongovanie poistnej zmluvy a tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalobca 24.11.1994 požiadal o predĺženie poistnej zmluvy na obdobie ďalšieho roka od 23.11.1994 do 23.11.1995.

Z tvrdenia žalovaného a písomného potvrdenia k predĺženiu poistnej zmluvy vyhotoveného žalovaným 1.3.1995 súd zistil, že žalovaný na základe žiadosti žalobcu akceptoval predĺženie poistnej zmluvy po vzájomnej dohode na obdobie od 23.11.1994 do 23.11.1995.

Z tvrdenia žalobcu, písomného hlásenia poistnej udalosti z 12.2.1996, vyplynulo, že žalobca hlásil žalovanému poistnú udalosť z poistenia majetku a zodpovednosti za škodu, ktorá mu vznikla tým, že dňa 24.12.1995 sa neznámy páchateľ vlámal do kancelárie žalobcu na V. a odcudzil z poistených vecí monitor k počítaču značky P., v dôsledku čoho spôsobil žalobcovi škodu vo výške 125 000 Sk.

Z fotokópie poštovej poukážky a tvrdenia žalobcu súd zistil, že žalobca zaplatil žalovanému 24.12.1995 poistné vo výške 4 138 Sk.

Žalovaný namietal vznik poistnej udalosti a povinnosť poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že podľa jeho názoru poistná zmluva zanikla uplynutím poistnej doby 23.11.1995, čo žalobcovi aj písomne oznámil listom z 27.3.1996.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že došlo k predĺženiu poistnej zmluvy na základe žiadosti žalobcu na obdobie do 28.12.1995, pretože uvedená skutočnosť z vykonaných dôkazov nevyplýva. Naopak, žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že mienil predĺžiť poistnú zmluvu na obdobie jedného roka, čomu zodpovedá aj zaplatené ročné poistné a vzhľadom na to, že začiatok doby, v ktorom sa predlžuje poistná zmluva, musí nadväzovať na čas ukončenia platnosti poistnej zmluvy, došlo k predĺženiu poistnej zmluvy dňom 23.11.1994 do 23.11.1995 tak, ako to tvrdí žalovaný. Nie je možné po zániku zmluvy dohodnúť jej predĺženie tak, že medzi dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň ukončenia zmluvy a dňom začiatku platnosti predĺženia poistnej zmluvy existuje doba, ktorá nie je krytá poistením. Je zrejmé, že žalobca aj žalovaný mienili predĺžiť poistnú zmluvu na ďalšie ročné obdobie, a preto tvrdenie žalobcu, že zmluva mala byť predĺžená do 28.12.1995, súd nepovažoval za opodstatnené. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.  

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol aby ho odvolací súd buď zmenil a žalobe vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie a súčasne mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Tvrdí, že súd l. stupňa nezistil dostatočne skutkový stav, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy na zistenie skutočného dátumu prolongácie poistnej zmluvy, a to originál žiadosti o prolongácii, pretože listina, ktorú ako originál predložil žalovaný ním zjavne nie je, pričom podľa jeho mienky mal súd na zistenie tejto skutočnosti ustanoviť aj znalca. Tvrdí tiež, že súd nesprávne vyhodnotil právny charakter prolongácie, keď sa nezaoberal aj otázkou jej konverzie na poistnú zmluvu.

Podľa neho súd následne predčasne ustálil termín prolongácie poistnej zmluvy na obdobie 23.11.1994-23.11.1995, keď žalobca opätovne spochybnil pravdivosť listiny „ Žiadosť o prolongovanie poistnej zmluvy“, ktorú žalovaný založil do spisu. Domnieva sa, že nemožno akceptovať prolongáciu na základe žiadosti zo dňa 28.12.1994 k 23.11.1994, t. j. spätne o 35 dní..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovmu odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa neho sa v konaní nespochybňoval dátum, kedy sa žalobca k žalovanému dostavil. Výsledkom však bola prolongácia zmluvy od 23.11.1994-23.11.1995, voči ktorému v tom čase žalobca nemal výhrady, pretože nepredpokladal, že dôjde k poistnej udalosti. Poukazuje tiež na to, že neodmietol poistné plnenie z poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 25.12.1995 preto, že by považoval prolongáciu poistnej zmluvy za neplatnú, ale z dôvodu zániku poistenia ku dňu 23.11.1995 uplynutím doby poistenia.

Najvyšší súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu l. stupňa je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto ho podľa § 219 ods. 2 O.s.p. len krátko doplnil. Žalobca v odvolaní tvrdí, že predloženie originálu “Žiadosti o prolongáciu poistnej zmluvy“ žalovaným je z hľadiska predmetu konania kľúčové. Pritom sám k svojej žalobe, došlej súdu dňa 11.12.1997 priložil okrem poistnej zmluvy aj žiadosť o prolongovanie poistnej zmluvy, ktorá potvrdzuje ako dátum podania žiadosti deň 24.11.1994, zmluva sa podľa nej prolonguje od 23.11.1994 do 23.11.1995, účinnosť prolongácie je od 23.11.1994 a dátum pri podpise pracovníka, ktorý prolongáciu vykonal, je 30.1.1995. Ako ďalší dôkaz pripojil žalobca aj list žalovaného zo dňa 1.3.1995, označený ako potvrdenie k predĺženiu poistnej zmluvy. Uvádza sa v ňom, že predĺženie poistenia sa dojednáva na dobu od 23.11.1994 do 23.11.1995, a to s možnosťou ďalšieho predlžovania po vzájomnej dohode. Skutočnosť, že tieto dôkazy žalobca priložil k žalobe svedčia o tom, že mu boli riadne doručené a že žalovaný nemohol s údajmi na nich dodatočne nijako manipulovať, ako to žalobca tvrdí, čo do originálu predloženého žalovaným. K žalobe priložená žiadosť o prolongovanie uvádza ako dátum podania žiadosti 24.11.1994. Akékoľvek úvahy odvolateľa, že sa súd mal zaoberať možnosťou konverzie právneho úkonu podľa § 41a ods. 1 Obč. zák. sú preto neopodstatnené, rovnako ako rozmýšľanie o tom, čo by bolo, keby sa preukázalo, že o prolongáciu žalobca požiadal 28.12.1994. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na vyjadrenia svedkov, tieto majú, keďže sú z roku 2008, veľmi malú výpovednú hodnotu, na čo aj oni upozornili.

K žalobe pripojené potvrdenie žalovaného zo dňa 1.3.1995 k predĺženiu poistnej zmluvy jednoznačne svedčí o nepravdivosti tvrdenia odvolateľa, že mu potvrdenie nebolo doručené.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mu náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. januára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.