Najvyšší súd
2 Obo/1/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: L., o zrušení konkurzu, na odvolanie konkurzného veriteľa S., veriteľa A. a správkyne úpadcu J., proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. novembra 2013 č. k. 47K/23/2005-756, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 28. novembra 2013 č. k. 47K/23/2005-756 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému
súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. novembra 2013 č. k.
47K/23/2005-756 zrušil konkurz vyhlásený na majetok L., zbavil funkcie správcu konkurznej
podstaty J. a nepriznal správkyni konkurznú odmenu a náhradu výdavkov.
V odôvodnení uviedol, že pri zisťovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre vyhlásenie konkurzu súd vychádzal zo súvahy aktív a pasív dlžníka a zistil, že dlžník má
majetok, ktorého hodnota postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania. Uviedol, že
správkyňa vypracovala predbežný súpis majetku úpadcu, nakoľko konatelia nepredložili
žiadne účtovné doklady, podľa ktorého bola účtovná hodnota majetku vo výške 37 809 000
Sk. Poukázal na to, že úpadca nemá v evidencii zriadený účet majiteľa cenných papierov,
nemá účet majiteľa zaknihovaných cenných papierov, úpadca nie je evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla a V. nevedie účty úpadcu ku dňu 08. 08. 2013. Súd mal zistené,
že ku dňu 04. 09. 2013 nie je na úpadcu zapísaná žiadna nehnuteľnosť. Súd vypočul k stavu
majetku a konkurzu správkyňu konkurznej podstaty a konateľov úpadcu. Konateľ úpadcu
predložil súdu originál súvahy k 31. 12. 1997, uviedol, že úpadca nemá zriadené účty
v žiadnom peňažnom ústave. Ďalej súd uviedol, že zo správ predkladaných správkyňou
konkurznej podstaty ani zisťovaním, ktoré sám vykonal, nezistil žiadny reálny majetok
úpadcu, ktorý by správca mohol speňažiť a uspokojiť z neho veriteľov úpadcu a z ktorého by
mohli byť hradené výdavky konkurzu a aj odmena správcu. Z tohto dôvodu nepriznal
správkyni konkurznej podstaty konkurznú odmenu a náhradu výdavkov.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že
vo svojich vyjadreniach v priebehu konania poukazoval na to, že konateľ úpadcu I. podával
na D. za úpadcu daňové priznania za zdaňovacie obdobia r. 2005-2011, pričom vo všetkých
vykazuje v Súvahe – v časti aktíva peniaze v pokladni vo výške 288 255,99 eur. Touto
skutočnosťou sa podľa odvolateľa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej namietol, že súd
prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že na Okresnom súde v Žiline je
vedené trestné konanie pre marenie konkurzného a vyšetrovacieho konania pod sp. zn.
34T 72/2009. Odvolateľ má zato, že nie sú jednoznačne preukázané podmienky pre zrušenie
konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. d) ZKV. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými relevantnými a spornými
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup mal byť dostatočne vysvetlený. Napadnuté
uznesenie je podľa odvolateľa z tohto dôvodu nepreskúmateľné.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie správkyňa konkurznej podstaty
v časti nepriznania odmeny a náhrady nákladov správkyni konkurznej podstaty a navrhla
napadnuté uznesenie v tejto časti zrušiť. V odvolaní poukázala na to, že za trvania
konkurzného konania jej vznikli náklady, ktoré hradila z vlastného rozpočtu advokátskej
kancelárie. Ďalej v odvolaní uviedla, že napriek tomu, že štatutári úpadcu jej za trvania
konkurzu nevydali žiadny majetok úpadcu ani doklady úpadcu, vykazovali v daňových
priznaniach majetok vo výške 2 250 116,16 eur. Správkyňa ďalej namietla, že súd prvého
stupňa za trvania konkurzného konania nepoužil žiadne donucovacie prostriedky za účelom
dosiahnutia plnenia povinností štatutárnych zástupcov. Poukázala na to, že súd prvého stupňa
sa nezaoberal skutočnosťou, že od roku 2009 je proti štatutárom úpadcu – manželom Č. vedené Okresným súdom v Žiline trestné konanie pod sp. zn. 3T 72/2009 za spáchanie
trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania, v ktorom SKP uplatnila právo
poškodeného na náhradu škody vo výške 2 250 116,16 eur, ktorá predstavuje hodnotu
nevydaného majetku úpadcu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie veriteľ A. a navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť. Podľa názoru odvolateľa záver súdu o nemajetnosti úpadcu je predčasný
a z dostupných listinných dôkazov nepochybne nevyplýva. Ďalej uviedol, že zo súpisu
majetku úpadcu vypracovaného správcom konkurznej podstaty zo dňa 23. 07. 2012 vyplýva,
že úpadca má účtovne evidovaný majetok v celkovej výške 1 254 132,64 eur pozostávajúci
z hmotného investičného majetku, zásob, pohľadávok a finančného majetku (288 255,99 eur).
Poukázal na to, že majetnosť úpadcu okrem iného vyplýva aj z daňových priznaní, ktoré
úpadca, resp. za úpadcu konateľ úpadcu anuitne podával, a to aj počas prebiehajúceho
konkurzného konania, do roku 2010. Taktiež poukázal na to, že z listinnej dokumentácie
v konkurznom spise vyplýva, že správca konkurznej podstaty opakovane vyzýval konateľa
úpadcu na vydanie majetku úpadcu. Vo veci plnenia si tejto povinnosti konateľmi úpadcu je
na základe trestného oznámenia správkyne konkurznej podstaty vedené aj trestné konanie na
Okresnom súde v Žiline.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p. bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie konkurzných veriteľov je dôvodné a rozhodnutie o odmene a náhrade
výdavkov správkyne konkurznej podstaty predčasné.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
L. zrušil konkurz, zbavil správcu konkurznej podstaty J. funkcie správcu a nepriznal
správkyni konkurznú odmenu a náhradu výdavkov.
Podľa § 44 ods. 1 písm. d/ ZKV súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo
k potvrdeniu núteného vyrovnania, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené
z podstaty.
K zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku by teda malo dôjsť vtedy, keď je celkom
vyčerpaný majetok doteraz vzniknutými nákladmi konkurzu a v konkurze už nie je možné
pokračovať pre nulové prostriedky podstaty, ktoré nepostačia uspokojiť budúce náklady
konkurzu.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na zápis zmeny do obchodného registra
vl. č. X. zo dňa 30. 01. 1998 spoločnosť E. navrhla zapísať zmenu obchodného mena
na L. a zmenu sídla spoločnosti na B. Návrh podpísali konatelia spoločnosti I. K návrhu
pripojili zápis zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti E., na ktorom bola zmena
obchodného mena a sídla prejednaná, schválená a podpísaná konateľmi úpadcu a konateľom
spoločníka E. (č. l. 654 v prílohe). Z uvedeného sa javí zavádzajúce tvrdenie konateľa
spoločnosti úpadcu uvedené v zápisnici z výsluchu zo dňa 05. 09. 2013 (č. l. 650), že
konateľka I. nemá o pomeroch v spoločnosti vedomosť, nakoľko bola prítomná na valnom
zhromaždení a jej podpis je na všetkých týkajúcich sa dokumentoch. Taktiež z tohto pohľadu
tvrdenia konateľa spoločnosti, že obchodné meno L. bolo do obchodného registra zapísané
na základe intervencie tretích osôb sa taktiež javí nepravdepodobné. Nešlo o zápis novej
obchodnej spoločnosti, ale o zmenu obchodného mena tej istej spoločnosti. Konatelia
spoločnosti úpadcu ďalej dostatočným spôsobom nevysvetlili skutočnosť, na základe čoho
za spoločnosť úpadcu a pod predchádzajúcim obchodným menom podávali daňové priznanie v roku 2006 za rok 2005 a v roku 2011 za rok 2010 (č. l. 493 – 512), keď v tomto období bol
na úpadcu vyhlásený konkurz a daňové priznanie za úpadcu bola oprávnená podávať
správkyňa konkurznej podstaty. Taktiež konatelia na výsluchu (č. l. 650 a 557) nevysvetlili
rozpor v tvrdení, že spoločnosť úpadcu nemá žiaden majetok a podaným daňovým priznaním
– súvahou za rok 2010 konateľom úpadcu, kde je uvedený majetok vo výške 37 769 eur,
dlhodobý hmotný majetok 1 816, stavby 1 282, samostatné hnuteľné veci 534, obežný
majetok 35 966, tovar 5 942, peniaze 8 684 a totožné údaje v daňovom priznaní – súvahe
za rok 2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistil, že
súd prvého stupňa uvedené rozpory neodstránil, v rozhodnutí tieto neodôvodnil
a pri vyhotovení napadnutého uznesenia sa neriadil ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 169 ods. 2
O. s. p., keďže predmetné uznesenie riadne neodôvodnil, pričom jeho rozhodnutie vychádza
tiež z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolanie veriteľov podané z týchto príčin je
preto dôvodné.
Keďže súd vychádzal z neúplného zisteného skutkového stavu a pre nedostatok
dôvodov je taktiež napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, odvolací súd napadnuté
rozhodnutie preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 19. marca 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová