UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobkyne Marvin Management, s.r.o., obchodnej spoločnosti so sídlom Na záhonech 874/34, Michle, Praha 4, Česká republika, IČO: 066 60 592, zastúpenej HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému 3/ G. Y., narodenému XX. I. XXXX, bytom D. A. XX, XXX X X N., zastúpenému Mgr. Marekom Šmidom, advokátom a partnerom, advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 131.187,- € s príslušenstvom zo zmenky, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/15/2023, o dovolaní žalovaného 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2024, č. k. 7CoZm/1/2024-173, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalovaného 3/ o d m i e t a.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj,,odvolací súd“ alebo,,krajský súd“) dovolaním žalovaného 3/ napadnutým uznesením zo dňa 24. apríla 2024, č. k. 7CoZm/1/2024-173, potvrdil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/15/2023-104 zo dňa 26. októbra 2023 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
1.1. Odvolací súd ustálil záver o nedôvodnosti odvolania žalovaného 3/, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že odpor proti platobnému rozkazu bol podaný po lehote.
2. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „mestský súd“) uznesením č. k.B5-14CbZm/15/2023-104 zo dňa 26. októbra 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odpor žalovaného 3/ proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 14CbZm/15/2023-44 zo dňa 4. mája 2023 odmietol ako oneskorene podaný.
2.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platobným rozkazom vyhovel žalobe doručenej súdu dňa 17. februára 2023 a uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 131.187,- € s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Podaním zo dňa 10. augusta 2023 označeným ako „spresnenie odporu“ žalovaný 3/ poukazoval na to, že podal odpor vo veci sp. zn. 14CbZm/13/2023, v ktorom absentovalo uvedenie spisovej značky aj tohto konania. Žalovaný 3/ uviedol, že týmto podaním chcel špecifikovať predmetný odpor, pričom by sa mal dotýkať oboch konaní.
2.2. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia § 267 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 268 písm. a) CSP. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 3/ podal odpor vo veci sp. zn. 14CbZm/13/2023, v ktorom uviedol príslušnú spisovú značku, t. j. špecifikoval akej veci sa týka, a preto jeho argument, že pri odpore absentovala spisová značka považoval súd za irelevantný. Zdôvodnil, že žalovaný 3/ mal 15- dňovú lehotu na podanie odporu odo dňa doručenia platobného rozkazu, pričom predmetný platobný rozkaz bol doručený žalovanému 3/ dňa 3. júla 2023 a posledný deň lehoty na podanie odporu bol 18. júla 2023. Vysvetlil, že lehota pre podanie odporu je lehotou procesnou, a preto bude vždy zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty podá odpor na súde priamo do podateľne alebo sa odpor odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Obdobne to platí aj vtedy, ak je odpor urobený elektronickými prostriedkami doručený súdu mimo pracovného času. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci sp. zn. 14CbZm/15/2023 odpor zo strany žalovaného 3/ nebol podaný v zákonnej lehote na podanie odporu. Žalovaný 3/ v predmetnej veci doručil spresnenie odporu až 14. augusta 2023, a teda súdu explicitne vyplynulo, že žalovaný 3/ zmeškal lehotu na podanie odporu voči predmetnému platobnému rozkazu (žalovaný 3/ podal „spresnenie odporu“ až o 27 dní neskôr od posledného dňa lehoty na podanie odporu). Žalovaný 3/ argumentoval tým, že cieľom odporu bolo odporovanie predmetných platobných rozkazov v oboch konaniach (14CbZm/13/2023, 14CbZm/15/2023), nakoľko oba majú podklad v skutkovo totožnej záležitosti a tvoria obsahovo zhodné podania, a preto žalovaný 3/ podal obsahovo totožný odpor. Súd prvej inštancie skonštatoval, že takýto argument neobstojí, nakoľko mal žalovaný 3/ podať odpor samostatne do každého konania, alebo v jednom odpore uviesť označenie sporových strán oboch konaní a špecifikovať príslušné spisové značky, ktorých sa odpor týka.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 24. apríla 2024, č. k. 7CoZm/1/2024-173, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný 3/ (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie krajského súdu označil dovolateľ za nedostatočne odôvodnené tvrdiac, že,,samo uvedenie nesprávnej spisovej značky nemôže byť dôvodom na odmietnutie odporu, pokiaľ je z iných okolností zrejmé, že odpor smeruje proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu.“
3.1. Žalovaný 3/ navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 449 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7CoZm/1/2024-173 zo dňa 24. apríla 2024 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalovaný v 3. rade súčasne navrhuje, aby dovolací súd zrušil, v súlade s § 449 ods. 2 CSP aj uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/15/2023-104 zo dňa 26. októbra 2023.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 3/ uviedla, že krajský súd dal vo svojom rozhodnutí dostatočnú odpoveď na otázku, prečo nemusel a ani nemohol mestský súd odpor žalovaného 3/ skúmať po obsahovej stránke a to, že sa žalovaný 3/ nestotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení krajského súdu nespôsobuje nedostatok jeho odôvodnenia, ktorý by viedol k vade zmätočnosti. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného 3/ ako neprípustné odmietol a priznal žalobkyni proti žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včasstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 3/ je potrebné odmietnuť.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
8. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sa strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.1. Žalovaný 3/ opakovane uviedol, že vady zmätočnosti procesného postupu súdov oboch inštancií podľa ust. § 420 písm. f) CSP spočívajú v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu absencie jeho relevantného odôvodnenia. Namieta, že uvedenie nesprávnej spisovej značky v odpore je zjavne iba formálnou chybou, ktorá nemá vplyv na podstatu veci. Je podľa dovolateľa zrejmé, že úmyslom žalovaného 3/ bolo podať odpor proti konkrétnemu zmenkovému platobnému rozkazu a takáto chyba mohla byť jednoducho opravená, a preto nemala viesť k odmietnutiu odporu, nakoľko formálne chyby by nemali prevažovať nad podstatou veci. Rozhodnutie vo veci konajúcich súdov odmietnuť odpor z tohto dôvodu je podľa dovolateľa príliš formalistické a v rozpore s princípmi spravodlivosti. Tvrdí, že z rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho odôvodnenia sa nedozvedel, prečo sa v danom prípade vyššie uvedené princípy nezohľadnili. Z pohľadu vady podľa § 420 písm. f) CSP tak má žalovaný v 3. rade za to, že odvolací súd sa nedostatočne v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou, čo samo o sebe spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
9. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno- právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva.
10. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
11. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu z dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnoteným dôkazom a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). V príslušnom procesnom kódexe koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na nápravu najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov naplnenia princípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023).
12. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V kontexte k dovolacím námietkam žalovaného 3/ považuje najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalovaného 3/ uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami. Prízvukuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Napokon právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). Podľa názoru dovolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu spisu, odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.
14. Dovolateľ nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu opiera o tvrdenie, že nedostal odpoveď na odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, prečo mestský súd neprihliadal na podanie odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 6. júla 2023, obsahujúcemu nesprávnu spisovú značku konania (ktorá ale zodpovedala inému platobnému rozkazu medzi rovnakými účastníkmi), aj keď malo byť podľa názoru žalovaného 3/ z textu odporu zrejmé mestskému súdu, voči akému rozhodnutiu odpor smeruje. Namieta, že uvedenie nesprávnej spisovej značky v odpore je zjavne iba formálnou chybou (ku ktorej náprave došlo,,spresnením odporu“) a takáto chyba mohla byť aj jednoducho cestou výzvy súdu na odstránenie vád v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP opravená, a preto nemala viesť k odmietnutiu odporu. Tvrdí, že rozhodnutie vo veci konajúcich súdov odmietnuť odpor z vyššie uvedeného dôvodu je príliš formalistické a v rozpore s princípmi spravodlivosti, pričom z uzneseniaodvolacieho súdu a jeho odôvodnenia sa nedozvedel, prečo sa v danom prípade vyššie uvedené princípy nezohľadnili, z ktorého dôvodu je toto rozhodnutie nepreskúmateľné.
15. Najvyšší súd vo vzťahu k námietke dovolateľa o tvrdenej nepreskúmateľnosti uznesenia krajského súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 3/ prioritne odkazuje na bod 14. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento zreteľne uviedol, že,,neuvedenie spisovej značky k odporu smerujúcemu proti platobnému rozkazu (resp. uvedenie nesprávnej spisovej značky k inému konaniu) predstavuje nedodržanie zákonom stanovených náležitostí, ktoré má odpor proti platobnému rozkazu obsahovať. Pokiaľ žalovaný 3/ mienil podať dva odpory voči dvom rôznym platobným rozkazom, žalovaný 3/ mal podať odpor samostatne do každého konania, alebo v jednom odpore uviesť označenie sporových strán oboch konaní a špecifikovať príslušné spisové značky, ktorých sa odpor týka.“ Rovnako dostatočne zreteľne odvolací súd ozrejmil, že „Spresnenie“ odporu samostatným podaním, vykonaným po lehote na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu, nie je spôsobilé predĺžiť lehotu na podanie odporu a zabezpečiť tak včasnosť podania odporu. Pokiaľ žalovaný 3/ namieta, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na opravu podania - odporu, odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie nemal žalovaného 3/ ako vyzvať na odstránenie vád odporu, nakoľko o akomkoľvek prípadnom podanom odpore v predmetnej veci sa dozvedel až podaním označeným ako spresnenie odporu, čo však už bolo po lehote na podanie odporu voči vydanému platobnému rozkazu.“ Odvolací súd (v zhode so závermi súdu prvej inštancie) podľa najvyššieho súdu dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnil, že,,nakoľko odpor žalovaného 3/ nespĺňa základné predpoklady uvedené v § 127 CSP, nemožno na tento odpor ani nazerať z hľadiska jeho obsahu podľa § 124 CSP, pričom ani podľa obsahu podaného odporu zo dňa 6. júla 2023 nie je možné ustáliť, že by bol podaný v predmetnom spore.“ Vo vzťahu k námietke žalovaného 3/, že súd prvej inštancie mal v danom prípade postupovať miernejšie, nakoľko je podľa § 267 ods. 3 CSP spotrebiteľom, odvolací súd rovnako dostatočne vysvetlil, prečo uvedenú námietku označil ako irelevantnú, a to z dôvodu, že,,k vydaniu zmenky došlo na základe dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 17.2.2020 (už súčasť spisu), ktorej zmluvné strany sú právnické osoby, čo preukazuje existenciu obchodnoprávneho vzťahu a nie spotrebiteľského vzťahu. Podnikateľský vzťah k zmenkovému sporu sa primárne odvíja od osoby vystaviteľa zmenky, a nie od zmenkových ručiteľov. Žalovaný 3/ podpisom zmenky v pozícii avala neuspokojoval žiadne svoje súkromné - osobné potreby, a preto mu nenáleží postavenie spotrebiteľa.“ To, že sa žalovaný 3/ nestotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení krajského súdu nespôsobuje nedostatok jeho odôvodnenia, ktorý by viedol k vade zmätočnosti. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/64/2024 z 13.09.2024)
16. Dovolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému zdôrazňuje, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
16. 1. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie nie sú nedostatočné, svojvoľné či dokonca nepreskúmateľné, pretože ich odôvodnenia poskytujú dostatočnú odpoveď na každý relevantný argument žalovaného 3/, a to vrátane zdôvodnenia, prečo nemusel a ani nemohol mestský súd odpor posudzovať po vecnej a obsahovej stránke. Opačný postup by bol nezákonný a práve tento by viedol k popretiu základného princípu civilného súdneho konania a tým je právo na rovnosť zbraní a právo na rovnakú aplikáciu zákona pre obe procesné strany.
1 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného 3/ podľa § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.
18. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.