2ObdoV/8/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov M. U., nar. XX. XX. XXXX, F. a U. U., nar. XX. XX. XXXX, F. (pôvodne Ing. R. U., F.) obaja zastúpení advokátom Mgr. Jiřím Kučerom, Trnavská cesta 60, Bratislava proti žalovanému UNIPOOL GmbH, Schwimmingpools + Fitness, so sídlom Rudolf Diesel Strasse 16, D - 22941 Baargteheide, Nemecko, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Seleckým, Slnečná 23, Pezinok, o zaplatenie 89 476,- € s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/5/2006, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2018, č. k. 2Obo/13/2016-762, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 28. januára 2018 č. k. 2Obo/13/2016-762 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 9. marca 2016 č. k. 7Cbs/5/2006-680 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 89 476,- € spolu so 7,42% úrokom z omeškania od 03. 07. 2004 do zaplatenia Ing. R. U. (pôvodná žalobkyňa) a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie ceny prevedeného obchodného podielu na základe zmluvy zo dňa 20. 04. 2000. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok v priznanej výške je oprávnený, preto rozhodol tak ako vyplýva z výroku rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, v ktorom odkázal na uznesenie odvolacieho súdu (2Obo/53/2013 zo dňa 30. 09. 2015), ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, v ktorom ma súd skúmať dôvodnosť námietok žalovaného v širších súvislostiach, vzájomného vzťahu pôvodnej žalobkyne a žalovaného, bez čoho nie je možné konštatovať neexistenciu porušenia dobrých mravov, prípadne zásad poctivého obchodného styku. Podľa žalovaného sa týmto súd prvej inštancie neriadil.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Následne podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 4. decembra 2017 žalobcovia vyhlásili, že na žalobe podanejpôvodnou žalobkyňou v celom rozsahu netrvajú, čím vzali žalobcu späť v celom rozsahu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj,,odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 470 ods. 1, 4 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenie pojednávania dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť (§ 370 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

5. V odôvodnení uviedol, že podľa § 144 C. s. p. môže žalobca vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (§ 145 ods. 1 C. s. p.). Podľa § 370 ods. 1, 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, ak späťvzatie žaloby odvolací súd pripustí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a konanie zastaví. 6. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon žalobcov doručený súdu 04. 12. 2017, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím súhlasil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 3 C. s. p. v spojení s § 256 a § 262 C. s. p. v prospech žalovaného.

7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia podľa § 420 písm. b/ C. s. p. a navrhli napadnuté uznesenie zrušiť. Dovolanie odôvodnili tým, že žalobkyňa zomrela 29. 11. 2016 a nezanechala žiaden majetok, okrem nepatrnej časti (§ 188 ods. 1 C. m. p.). Okresný súd Pezinok v dedičskom konaní rozhodol tak, že konanie o dedičstve zastavil. Žalobcovia boli síce účastníkmi dedičského konania, avšak ani jeden dedičstvo nenadobudol, preto nemohli vstúpiť ako právni nástupcovia do jej práv a povinností a nemohli sa stať účastníkmi súdneho konania a nadobudnúť procesnú spôsobilosť v konaní pred súdom. Pochybenie odvolacieho súdu vidia v tom, že súd uznesením nerozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi strany alebo osobami, na ktoré prešlo právo, čo je v rozpore s ust. § 63 ods. 2 C. s. p. požiadali aj o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu pochybenia odvolacím súdom.

8. Žalovaný k dovolaniu podal písomné vyjadrenie (doručené žalobcom 09. 07. 2018), v ktorom uviedol, že dovolanie nie je prípustné a odkázal na ust. § 460 Obč. Z., v ktorom je zakotvená základná zásada dedičského práva. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté, musí byť prejednaný majetok (aj novoobjavený), ktorý pri pôvodnom prejednaní nebol známy (viď vyjadrenie žalobcov v dovolaní časť ad. 1 bod 7). Ide o majetok (z vyporiadania BSM) rodinný dom, kde poručiteľka žila a je zapísaný v katastri (č. X./XXXX) na LV XXXX, k. ú. P., pozemok, na ktorom je dom postavený parc. č. XXXX/X. Predmetom vyporiadania BSM nebol do zeme osadený bazén s prekrytou konštrukciou, ako samostatná stavbe na parcele č. XXXX/X, postavený koncom 90-tych rokov manželmi U.. Uplatnil si trovy dovolacieho konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podali včas žalobcovia zastúpení advokátom v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania, ktorú priniesol C. s. p. v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu vydané po 30. 06. 2016, v ktorých opakovane vyjadril aktuálny záver aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť o veci samej, čo platí pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázky posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomocidovolacieho súdu.

11. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Dovolací súd zo spisu zistil, že pôvodná žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania zomrela.

13. Podľa § 63 C. s. p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

14. V predmetnom spore odvolací súd pokračoval v konaní bez toho, aby postupoval podľa § 63 ods. 2 C. s. p. a najprv rozhodol o procesnej situácii, ktorá nastala po úmrtí pôvodnej žalobkyne. Uznesenie podľa § 63 ods. 2 C. s. p. je osobitným uznesením o pokračovaní v konaní v prípade straty procesnej subjektivity strany sporu a súd je povinný ho vydať bezprostredne po tom, ako sa skončí konanie o dedičstve. Uznesenie súd doručí všetkým subjektom konania po zomrelej fyzickej osobe. V predmetnom spore súd týmto spôsobom nepostupoval, ale bez ďalšieho konal so žalobcami 1/ a 2/, bez toho, aby o novej procesnej situácii rozhodol.

15. Vo všeobecnosti podľa § 420 C. s. p. sú dovolacím dôvodom vady zmätočnosti rozhodnutia, ktoré sa priečia zásadám civilného procesu, bez ohľadu na to, či inak ide o rozhodnutie správne alebo nesprávne. V súvislosti s úmrtím fyzickej osoby ako strany sporu v priebehu konania súd musí postupovať podľa § 63 ods. 2 C. s. p. a o novej procesnej situácii rozhodnúť uznesením (až následne môže konať s právnymi nástupcami).

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné, preto uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1, § 450 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.