2ObdoV/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: Ing. Jozef Mikulčík - "MIBAFRUKT", Čulenova 12, Trnava, IČO: 14 100 649, o zmene správcu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1K/257/2004, na dovolanie úpadcu Ing. Jozefa Mikulčíka, zast. advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, so sídlom Námestie SNP 2, 917 01 Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/15/2019-913 zo dňa 27. novembra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie úpadcu Ing. Jozefa Mikulčíka, o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež ako „konkurzný súd“) uznesením č. k. 1K/257/2004-902 zo dňa 23. 09. 2019 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Martinu Mrázovú, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, zn. správcu S400 (výrok I.) Súčasne, vo výroku II. rozhodol, že zaniká funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Petra Sopku, so sídlom Paulínska 24, 917 0I Trnava, a to dňom 23. 09. 2019. Doterajšiemu správcovi JUDr. Petrovi Sopkovi uložil povinnosť riadne informovať novoustanoveného správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.) a napokon vo výroku IV. uložil doterajšiemu a novoustanovenému správcovi povinnosť predložiť v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov.

2. Z odôvodnenia vyššie označeného uznesenia konkurzného súdu vyplýva, že podaním zo dňa 05. 08. 2019, súdu doručeným dňa 07. 08. 2019, správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Sopko predložil návrh na zvolanie schôdze veriteľov s navrhnutými bodmi programu, a to 1. návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a 2. návrh na doplnenie plánu speňaženia. JUDr. Peter Sopko návrh odôvodnil svojou pracovnou vyťaženosťou, ako aj tým, že úpadca neustále namieta zákonnosť jeho ustanovenia do funkcie a zaujatosť. V nadväznosti na tento návrh sa dňa 23. 09. 2019 konala uznášaniaschopná schôdza veriteľov, nakoľko sa jej zúčastnili traja konkurzní veritelia s váhou hlasov 90,26% počítaných z celkovo prihlásených pohľadávok. Konkurzný veriteľ Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava, so súčtom svojich pohľadávok predstavujúcich 64,03%, z celkovo prihlásených nárokov, navrhol ustanoviť do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Martinu Mrázovú, zn. správcu S400.K tomuto návrhu sa pripojil aj zástupca konkurzného veriteľa D&I Consulting Limited, Londýn, Veľká Británia. Súd poukázal na § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 646/2004 Z. z. (ďalej len „ZKV“) a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Martinu Mrázovú konštatujúc, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na jej ustanovenie do funkcie.

3. Proti vyššie označenému uzneseniu konkurzného súdu podal úpadca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) ako súd odvolací (§ 378 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) uznesením č. k. 3Obo/15/2019-913 zo dňa 27. 11. 2019, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

4. Úpadca žiadal v odvolaní opraviť chybu v adrese úpadcu s konštatovaním, že rozhodnutia v danej veci nasledujúce po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/89/2006, sú poznačené vadou a sú nezákonné.

5. Odvolací súd, konštatujúc, že v danom prípade nejde ani o jeden z prípadov citovaných v ustanovení § 357 písm. a/ až o/ C. s. p., zakladajúci prípustnosť odvolania, zaoberal sa a posudzoval jeho dôvodnosť, v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti podľa čl. 2 ods. 2 C. s. p.

6. Úpadca Ing. Jozef Mikulčík v odôvodnení neuviedol ani jeden dôvod, ktorým by odôvodňoval neprospech voči nemu ako účastníkovi tým, že bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty a doterajší bol funkcie správcu konkurznej podstaty zbavený. Z obsahu odvolania úpadcu Ing. Mikulčíka nie je ani zrejmé, že by toto rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech. Odvolateľ v podstate poukazuje na chybu v označení adresy úpadcu, ktorá, ako uvádza v odvolaní, sa vyskytovala už skôr. Túto skutočnosť však nie je možné považovať za dôvod na zmenu, prípadne zrušenie uznesenia o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty. Pokiaľ by aj išlo o dôvodne namietanú chybu v písaní (napr. v uvedení adresy) nejde o odôvodnený odvolací dôvod, ale o možnosť postupu zakotveného v ustanovení § 224 C. s. p. Odvolanie, ktorým strana sporu požaduje opraviť chyby v písaní, preto nie je dôvodným odvolacím dôvodom.

7. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2019.

8. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie úpadca (č. l. 926 - 928), prípustnosť ktorého odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., súčasne § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu č. k. 3Obo/15/2019-913 zo dňa 27. 11. 2019, ako aj uznesenie konkurzného súdu č. k. 1K/257/2004-902 zo dňa 23. 09. 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Úpadca vo veci konajúcim súdom vytkol ich nezákonný postup a nezákonné rozhodnutia, nakoľko si Ing. U. P., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX T. č. XX, fyzickú osobu, neúpadcu a nedlžníka zamenili s podnikateľom, dlžníkom a úpadcom Ing. Jozefom Mikulčíkom „MIBAFRUKT”, Čulenova 12, Trnava, IČO: 14 100 649. Tvrdí, že žiadal odvolací súd, aby presne vymedzil podnikateľský subjekt úpadcu, na ktorého bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, a to Ing. Jozef Mikulčík - „MIBAFRUKT”, Čulenova 12, 917 01 Trnava, IČO: 14 100 649 a opravil tak napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave. Zároveň žiadal, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že od uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/89/2006 zo dňa 27. 04. 2006 sú všetky rozhodnutia súdov poznačené vadou, pretože si zamenili skutočného dlžníka - úpadcu Ing. Jozef Mikulčík - „MIBAFRUKT“, Čulenova 12, 917 0l Trnava, IČO: 14 100 649 s nepodnikateľom a nedlžníkom, fyzickou osobou Ing. U. P., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX T. č. XX, rod. č. XXXXXX/XXXX.

10. Vo veci konajúcim súdom úpadca ďalej vytkol, že vo svojich rozhodnutiach č. k. 1K/257/2004-902, ako aj č. k. 3Obo/15/2019-913 vôbec nezaoberali základnou otázkou, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Tvrdí, že v konkrétnom prípade podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. (ZKV), splnené nie sú, pretože nárok navrhovateľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Daňový úrad Trnava, ktorý sa odvoláva navýkaz daňových nedoplatkov č. 649/2100/38975/02/LAV zo dňa 08. 03. 2002 v celkovej výške 352 578,-- Sk, bol s použitím § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), prekludovaný, keďže právo na vymáhanie daňových nedoplatkov zaniklo v r. 2018. Preto bolo povinnosťou súdov ex offo zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu voči úpadcovi Ing. Jozef Mikulčík - „MIBAFRUKT” Čulenova 12, 917 01 Trnava, IČO: 14 100 649.

11. Úpadca tiež namietal, že konajúce súdy nerešpektovali ust. § 1 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorého konkurz môže byt' vyhlásený na fyzickú osobu, ak je podnikateľ a právnickú osobu, ak je v úpadku, pričom vyhlasovali konkurz na nepodnikateľa Ing. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX a s ním aj vo významnej časti konkurzu konali. V nadväznosti na uvedené má úpadca za to, že pokiaľ súdy konali s fyzickou osobou s Ing. U. P. nepodnikatel'om a nedlžníkom, je potrebné tento ich postup označiť za nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil skutočnému dlžníkovi, podnikateľovi Ing. Jozefovi Mikulčíkovi „MIBAFRUKT”, Čulenova 12, 917 0l Trnava, IČO: 14 100 649, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ C. s. p.

12. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. úpadca vyslovil názor, že dovolací súd ešte neriešil situáciu, keď namiesto s reálnym úpadcom, dlžníkom a podnikateľom, súdy omylom konali s nepodnikateľom, nedlžníkom, fyzickou osobou.

13. Správkyňa konkurznej podstaty vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu úpadcu (č. l. 950 a nasl.) vyslovila názor o jeho neprípustnosti.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) skúmal, či dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané v konkurznom konaní možno podrobiť dovolaciemu prieskumu.

15. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno, v prípadoch zákonom výslovne stanovených, napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty.

16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (sp. zn. I. ÚS 4/2011).

17. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že konkurz na majetok dlžníka Ing. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. č. XX, vyhlásil v súlade s ust. § 13 ods. 1 ZKV Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 1K/25/2004-122 zo dňa 13. 02. 2007, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“), a teda dovolanie, podané síce už za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku, bolo podané v konkurznom konaní vedenom podľa ZKV.

18. Zákon o konkurze a vyrovnaní v ustanovení § 66e ods. 1 zakotvil primerané použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa na konkurz primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak ZKV neustanovuje inak. Primerané použitie všeobecného procesného predpisu znamená, že tam, kde osobitný predpis (ZKV) určitú procesnú situáciu nerieši a zároveň ZKV použitie všeobecného procesného predpisu priamo nevylučuje, použije sa právna úprava všeobecného procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok, resp. od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok).

19. Podľa § 66f ZKV, ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a/ a § 228 až 243d Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú. Uvedené ustanovenie v zásade vylučuje použitie mimoriadnych opravných prostriedkov v konkurznom konaní vedenom podľa ZKV. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sú v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní z mimoriadnych opravných prostriedkov vylúčené obnova konania (ustanovenia § 228 - § 235 O. s. p.), resp. žaloba o obnovu konania podľa § 397 - § 418 C. s. p. a dovolanie (ustanovenia § 236 - § 243d O. s. p.), resp. § 419 - § 457 C. s. p. Zákon o konkurze a vyrovnaní z mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v Občianskom súdnom poriadku pripúšťal len využitie inštitútu mimoriadneho dovolania (viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MObdoV/4/2012 a 2MObdoV/1/2015).

20. Nakoľko zákon o konkurze a vyrovnaní ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení všeobecného procesného predpisu (do 30. júna 2016 ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p., od 1. júla 2016 ustanovenia § 419 a nasl. C. s. p.), ktoré upravujú dovolanie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že dovolanie úpadcu z 27. 01. 2020 proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní je v zmysle ustanovenia § 66f ZKV neprípustné. Najvyšší súd preto dovolanie úpadcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.