UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci konkurzu na majetok úpadcu: PRATEX ČADCA, a. s., so sídlom: A. Hlinku 3, 022 01 Čadca, IČO: 31 635 849, o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a výdavkov správkyne konkurznej podstaty JUDr. Vlasty Olekšákovej, Slnečné stráne 13, Banská Bystrica, v časti o schválenie konkurznej odmeny a výdavkov správcu, na dovolanie JUDr. Jána Gajdoša, bytom Jasenov 289, 066 01 Humenné, bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 36/2014 zo dňa 28. novembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie JUDr. Jána Gajdoša, bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu o d m i e t a.
Odôvodnenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako najvyšší súd) ako súd odvolací uznesením č. k. 2 Obo 36/2014 zo dňa 28. 11. 2014 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K/193/99- 3960 zo dňa 27. 06. 2013, ktorým súd prvého stupňa schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správkyne konkurznej podstaty JUDr. Vlasty Olekšákovej, advokátky, Slnečné stráne 13, Banská Bystrica v tomto rozsahu: Výdavky v konkurze celkom sú spolu vo výške 1 990 098,97 Eur (59 953 721,57 Sk). Výdavky správcov spolu sú vo výške 44 172,72 Eur (1 330 747,50 Sk), z toho výdavky bývalého správcu JUDr. Jána Gajdoša, advokáta, Humenné, sú spolu 5 954,21 Eur (179 376,53 Sk), z toho mu bolo uhradené 5 954,21 Eur. Výdavky osobitnej správkyne JUDr. Emílie Muškovej, advokátky, Kysucké Nové Mesto, sú spolu vo výške 8 860,62 Eur (266 935,03 Sk), ktoré už boli uhradené. Výdavky správkyne JUDr. Vlasty Olekšákovej, advokátky, Banská Bystrica sú spolu vo výške 29 357, 90 Eur (884 436,09 Sk), ktoré už boli uhradené.
Konkurzná odmena celkom je vo výške 583 350,63 Eur (17 574 021,-- Sk). Z toho podiel odmeny bývalého správcu JUDr. Jána Gajdoša je vo výške 3 319,39 Eur (99 999,94 Sk), ktorý už bol uhradený. Podiel pre osobitnú správkyňu JUDr. Emíliu Muškovú, je vo výške 82 984,79 Eur (2 500 000,-- Sk),ktorý už bol uhradený. Podiel správkyne JUDr. Vlasty Olekšákovej je vo výške 497 046,43 Eur (14 974 021,-- Sk), ktorý už bol uhradený.
V odôvodnení uviedol, že jeho úlohou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvého stupňa pri rozhodovaní o odmene bývalého správcu konkurznej podstaty, t. j. určení pomeru odmeny, správne určil dĺžku doby riadneho výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty, či pri konkrétnom vymedzení rozsahu činnosti vykonanej správcom konkurznej podstaty neopomenul niektoré z vykonaných úkonov potrebných na naplnenie účelu a cieľa konkurzu. Ako nesporné uviedol, že odvolateľ bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený po dobu od 29. 09. 1999 do 16. 02. 2001. Z právoplatného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K/193/99-908 zo dňa 16. 02. 2001 vyplýva, že bol zbavený funkcie, nakoľko riadne, s odbornou starostlivosťou neplnil funkciu správcu. Odvolací súd ďalej konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu odkázal. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa, v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal JUDr. Ján Gajdoš bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu dovolanie s poukazom na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.), pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Podľa dovolateľa súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, keďže sa vôbec nezaoberal právne významnými skutočnosťami pre určenie výšky jeho odmeny, ktorej stanovenie je podľa neho nesprávne a nespravodlivé. Poukázal na ust. § 6 písm. a/ a ust. § 9 vyhlášky MS SR č. 493/1991, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvého stupňa pri stanovení výšky odmeny pre dovolateľa, má za to, že existujúca vada v konaní pred súdom prvého stupňa nebola odstránená, a teda aj v odvolacom konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Poukázal aj na správy audítorov z overenia riadnej účtovnej závierky za rok 2000, z ktorých vyplýva, že majetok úpadcu bol činnosťou JUDr. Jána Gajdoša za dobu výkonu jeho funkcie zhodnotený na sumu 21 313 386,88 Sk, t. j. o 37-násobne viac oproti hodnote majetku úpadcu pred jeho nástupom do funkcie. Na uvedenú skutočnosť podľa dovolateľa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal a ani sa s ňou nezaoberal, nakoľko ju vo svojom uznesení ani neodôvodnil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní venoval pozornosť skutočnosti, že bývalý správca bol zbavený funkcie pre porušovanie svojich povinností, čo podľa dovolateľa nemalo za následok poškodenie konkurznej podstaty a z toho dôvodu sa domnieva, že táto skutočnosť nemôže mať tak zásadný negatívny vplyv na určenie výšky podielu jeho odmeny, ktorá predstavuje 0,6% z celkovej odmeny určenej jednotlivým správcom. Tým, že ani odvolací súd neprihliadol na skutkovo podstatné okolnosti prípadu, došlo podľa názoru dovolateľa k vade konania, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie vo veci určenia výšky pomernej časti odmeny pre bývalého správcu.
Dovolateľ je toho názoru, že odvolací súd svoj záver o tom, prečo považuje uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne, riadne nezdôvodnil, a teda účinne sa nevysporiadal s jeho námietkami tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé a odstránilo všetky pochybnosti o spravodlivom súdnom rozhodnutí vo veci.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 21. 01. 2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p., najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie jedovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Úspech každého dovolania je vždy podmienený (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že je procesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Aj v tomto prípade je prípustnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku upravená len v súvislosti s právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, z čoho vyplýva, že uvedené ustanovenia neumožňujú podať dovolanie účastníkovi konania proti rozhodnutiu súd dovolacieho.
Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c /.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
V predmetnej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, vydanému v konkurznom konaní. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu upravuje osobitný právny predpis, ktorým je v danom prípade zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 66f uvedeného zákona ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a/ a § 228 až § 243d Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú.
Keďže citované ustanovenie vylučuje možnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov v konkurznom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie bývalého správcu konkurznej podstaty podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.