UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: S.. D. T., bytom K. J. XX, S., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, so sídlom Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Mgr. Peter Arendacký, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Agrokombinát, Poľnohospodárske družstvo Lehnice, so sídlom v Lehniciach, IČO: 00 191 540, o uznanie pravosti pohľadávky vo výške 19 288,22 eur, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbsi/1/2018 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8Cbsi/48/2005), o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2018, sp. zn. 1Obo/4/2018, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací rozhodujúc o odvolaní žalobcu uznesením zo 17. júla 2018, sp. zn. 1Obo/4/2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) zo 17. júna 2011, č. k. 8Cbsi/48/2005-296 - ktorým krajský súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania - a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 15. októbra 2018 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). 2.1. Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ v tom, že odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 390 C. s. p. a napriek zákonnej povinnosti vo veci rozhodnúť, opätovne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie, nakoľko vo veci bolo potrebné doplniť dokazovanie.
3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Jednou zo základných zákonných podmienok - aby mohol odvolací súd podrobiť odvolaním napadnuté rozhodnutie meritórnemu prieskumu - je okrem včasnosti, zákonom vymedzenej prípustnosti odvolania aj posúdenie, či odvolanie podala oprávnená osoba.
6. Podľa ustanovenia § 424 C. s. p.. môže dovolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané. Zákon zároveň umožňuje podať dovolanie aj intervenientovi, ktorý so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo (§ 425 C. s. p.) a prokurátorovi, ak sa konanie začalo jeho žalobou, alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). 6.1. Okruh subjektov oprávnených podať dovolanie upravený v ustanoveniach § 424 až § 426 C. s. p. je taxatívny. Ak podá dovolanie iný než vymenovaný subjekt, je dovolanie podané neoprávnenou osobou, čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. b/ C. s. p. Záver o tom, či dovolanie podala (ne)oprávnená osoba, musí vychádzať z objektívnych kritérií, subjekt strany sporu je pri jeho konštituovaní rozhodnutím dovolacieho súdu právne irelevantný.
7. Stranou, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, sa v zmysle ustanovenia § 424 C. s. p. rozumie tá strana sporu, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná, čiže strana sporu, ktorá bola rozhodnutím negatívne dotknutá na svojich právach. 7.1. Dovolací súd už v rozhodnutiach vydaných za právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 a týkajúcich sa subjektívnej prípustnosti dovolania (t. j. osoby oprávnenej podať tento mimoriadny opravný prostriedok - pozn. dovolacieho súdu) dospel k záveru, že účastník konania, ktorý rozhodnutím odvolacieho súdu nebol dotknutý na svojich právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania (viď napr. 1Cdo/92/97). Rovnako dovolací súd prijal záver, že subjektívna prípustnosť dovolania reflektuje stav procesnej ujmy v osobe určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol založiť svojim rozhodnutím a výsledku, ktorý svojim rozhodnutím skutočne založil. Z povahy dovolania ako opravného prostriedku plynie, že oprávnenie ho podať má účastník, v neprospech ktorého toto porovnanie vyznieva a ak je spôsobená ujma odstrániteľná na základe dovolania tým, že dovolací súd napadnuté rozhodnutí zruší (viď napr. 3Cdo/46/01). Predmetné judikatórne závery sú aktuálne aj za účinnosti právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. 7.2. Inými slovami povedané, stranou, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie odvolacieho súdu, sa rozumie odvolateľ, ak odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie (alebo ak odmietol jeho odvolanie), druhá strana sporu, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, prípadne obidve strany sporu, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil a čiastočne potvrdil. 7.3. Odvolateľ je v odvolacom konaní úspešný aj vtedy, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie nielen zmení, ale aj vtedy, ak ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetný záver platí aj vtedy, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, hoci odvolateľ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, keďže odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom (k tomu viď ustanovenie § 381 C. s. p.).
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií porovnaním výsledku prvoinštančného konania s výsledkom odvolacieho konania dospel dovolací senát najvyššieho súdu k záveru, že žalobca nie stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané, ako to predpokladá ustanovenie § 424 C. s. p. 8.1. Žalobca bol v prvoinštančnom konaní v celom rozsahu neúspešný, pričom odvolací senát najvyššieho súdu na základe odvolania žalobcu - ktorý vyhodnotil jeho námietky ako opodstatnené - „zamietajúci“ rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto kasačným uznesením odvolacieho súdu nemohol byť negatívne dotknutý na svojich právach. Dovolací súd pritom poukazuje naskutočnosť, že žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu zo 17. júna 2011, č. k. 8Cbsi/48/2005- 296 výslovne žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 8 vyššie) dospel dovolací súd k záveru, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania v predmetnej veci. Preto najvyšší súd jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. b/ C. s. p. ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.
10. Záverom len ako poznámku dovolací súd dáva do pozornosti, že v danej veci by bol daný aj dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné bez toho, aby sa zaoberal dovolacou argumentáciou žalobcu. 10.1. V predmetnej veci podal žalobca dovolanie proti kasačnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t. j. proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie). 10.2. Prípustnosť dovolania z dôvodu existencie niektorej vady zmätočnosti taxatívne vymenovanej pod písm. a/ až písm. f/ v ustanovení § 420 C. s. p. (v zmysle ktorého mala byť podľa dovolateľa založená prípustnosť dovolania v rozhodovanej veci - pozn. dovolacieho súdu) je daná výlučne proti tým rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej, alebo ktorými sa konanie končí. Proti iným rozhodnutiam odvolacieho súdu dovolanie v zmysle predmetného ustanovenia dovolanie nie je procesne prípustné, čo má za následok odmietnutie dovolania bez toho, aby dovolací súd mohol vôbec posudzovať, či konanie na odvolacom súde skutočne bolo (alebo nebolo) postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou zmätočnosti. 10.3. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku (viď R 19/2017). Predmetný judikatórny záver by bol plne aplikovateľný aj v danej veci na rozhodnutie o dovolaní žalobcu.
11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu viď R 72/2018).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.