Najvyšší súd 2 Obdo V 3/2015 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a. s., so sídlom: B., IČO: X., proti žalovanému: J. J., bytom: H., o zaplatenie 1 047,96 eur (pôvodne 31 570,80 Sk), vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/15/2012,
na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3 Obdo 17/2014 a 3 Ndob 6/2014 zo dňa 31. marca 2014 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako najvyšší súd) ako súd dovolací
uznesením č. k. 3 Obdo 17/2014-406 a 3 Ndob 6/2014-406 odmietol dovolanie žalovaného
proti uzneseniu Najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho zo dňa 22. augusta 2013, sp. zn. 1 Obdo V 24/2012, 1 Obdo V 8/2013, 1 Obdo V 9/2013, 1 Obdo V 10/2013,
1 Obdo V 11/2013, 1 Obdo V 12/2013 a zastavil konanie o námietke zaujatosti. Predmetným
uznesením Najvyšší súd ako súd dovolací odmietol dovolania žalovaného proti uzneseniu
Najvyššieho súdu č. k. 3 Obdo 20/2009-233 zo dňa 04. 08. 2010, proti uzneseniu Najvyššieho
súdu č. k. 5 Ndob 16/2011-289 zo dňa 25. 08. 2011, proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64Cb/15/2012-315 zo dňa 19. 04. 2012, proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64Cb/15/2012-316 zo dňa 19. 04. 2012, proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64Cb/15/2012-330 zo dňa 26. 07. 2012 a proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 64Cb/15/2012-331 zo dňa 26. 07. 2012.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade dovolania žalovaného
neobsahujú náležitosti stanovené Občianskym súdnym poriadkom v zmysle ust. § 241 ods. 1, 2 Obdo V 3/2015
pričom ich nedostatok žalovaný neodstránil ani dodatočne na výzvu prvostupňového súdu,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolania žalovaného podľa
§ 243 ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. odmietol.
Žalovaný voči predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu podal dovolanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací uznesením zo dňa 31. 03. 2014 č. k.
3 Obdo 17/2014-406 a 3 Ndob 6/2014-406 dovolanie žalovaného odmietol a zastavil konanie
o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol žalovaný. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že dovolanie
žalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, voči ktorému dovolanie prípustné nie je.
Taktiež dospel k záveru, že prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu dovolacieho súdu
nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O. s. p. ani z ustanovenia § 239 O. s. p. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243 ods. 5 veta
prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
Konanie o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republike zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p. z toho dôvodu, že predmetná námietka bola
žalovaným podaná až po rozhodnutí dovolacieho súdu, a preto uplatnená námietka zaujatosti
je bezpredmetná s poukazom na ust. § 15 O. s. p., pretože nemôže mať vplyv na prejednanie
a rozhodnutie vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalovaný dovolanie a uviedol, že
napadnutým uznesením boli hrubo porušené jeho práva ako fyzickej osoby, ktoré sú
garantované Ústavou Slovenskej republiky, ďalej boli porušené ostatné zákony, ako aj
Občiansky súdny poriadok. Je toho názoru, že predmetným rozhodnutím boli diskriminované
jeho práva a všetci sudcovia sú voči jeho osobe zaujatí, nerešpektujú zákony, keďže jeho
námietky neakceptovali, resp. nerozhodli v zmysle podaného opravného prostriedku.
Obsahom dovolania je aj opätovná žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
bez bližšieho označenia a podanie označené ako „Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia“.
Vzhľadom na to, že dovolanie dovolateľa neobsahovalo náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 O. s. p. so žiadosťou o ustanovenie zástupcu s radov advokátov, sa súd prvého stupňa 2 Obdo V 3/2015
vysporiadal poukázaním na úradný záznam zo dňa 14. 06. 2012, v ktorom je uvedené, že
o ustanovení zástupcu žalovanému z radov advokátov v tejto právnej veci už právoplatne
rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 8Cb/14/2004-190 zo dňa 07. 10. 2008,
právoplatným dňa 10. 12. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
41Cob/230/2008 zo dňa 12. 11. 2008. Uvedeným uznesením súd žiadosť žalovaného
na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici podal žalovaný dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 3Obdo/20/2009-233 zo dňa 04. 08. 2010, právoplatným dňa 09. 09. 2010 odmietol. Podaním zo dňa 18. 05. 2012 žalovaný opätovne požiadal o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie žalovaného smeruje proti
uzneseniu Najvyššieho súdu SR, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného proti uzneseniu KS Banská Bystrica, ktorým odvolací súd potvrdil zamietnutie žiadosti žalovaného
na ustanovenie zástupcov z radov advokátov, Okresný súd Banská Bystrica o opätovnej
žiadosti žalovaného nerozhodoval a postupoval podľa vysloveného právneho názoru
Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 12. 2011 (Podľa prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 08. 12. 2011, ktorým vrátil spis Okresnému súdu Revúca bez rozhodnutia
o dovolaní, bolo úlohou súdu vyzvať odporcu k doplneniu dovolania zo dňa 17. 09. 2010
a dovolania zo dňa 11. 11. 2011 v zmysle § 241 O. s. p., ako aj ho vyzvať, aby si zvolil
právneho zástupcu, poučiť ho, aby uviedol, z akých dôvodov namieta zaujatosť sudcov
a ktorých, v čom vidí ich zaujatosť a kedy sa o tom dozvedel).
V súvislosti s podaniami žalovaného označenými ako „Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia“ súd prvého stupňa poukazuje na úradný záznam zo dňa 02. 02. 2015,
v ktorom je uvedené, že súd podania žalovaného označené ako „Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia“ v súlade s ust. § 41 ods. 2 O. s. p. podľa ich obsahu vyhodnotil ako
námietky zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu SR a voči sudcom a VSÚ Okresného súdu
Banská Bystrica. Vzhľadom na to, že predmetné podania neobsahujú zákonom stanovené
náležitosti uvedené v ust. § 15a ods. 3 O. s. p. a tiež vzhľadom na to, že sa jedná o opakované
námietky zaujatosti, súd na tieto podania odporcu v súlade s ust. § 15a ods. 3 a ods. 4 O. s. p. neprihliadal. Pritom žalovaný bol v zmysle § 5 ods. 1 O. s. p. poučený o následkoch
nesplnenia zákonných náležitostí námietky zaujatosti podľa § 15 ods. 3 O. s. p.
2 Obdo V 3/2015
V súlade s ust. § 241 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa predložil dovolanie
na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho
podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Úspech každého dovolania je vždy podmienený (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že
je procesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie
je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne
neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia, v opačnom prípade by on sám porušil zákon.
Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie dovolateľa smeruje proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý ako súd dovolací uznesením zo dňa 31. 03. 2014 č. k.
3 Obdo 17/2014-406 - právoplatným dňa 16. 05. 2014, odmietol dovolanie žalovaného,
ktorým napadol uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu
pod sp. zn. 1 Obdo V 24/2012, 1 Obdo 8/2013, 1 Obdo V 9/2013, 1 Obdo V 10/2013,
1 Obdo V 11/2013 a 1 Obdo V 12/2013, ako aj zároveň proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31. 03. 2014 č. k. 3 Ndob 6/2014-406 - právoplatným dňa
16. 05. 2014, ktorým zastavil konanie o námietke zaujatosti.
Nesporne z uvedených skutočností je zrejmé, že v prejednávanej veci dovolanie
bolo podané žalovaným voči uzneseniu dovolacieho súdu, voči ktorému opravný
prostriedok nie je prípustný.
2 Obdo V 3/2015
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Zo zákonného ustanovenia teda nevyplýva
možnosť podať dovolanie voči rozhodnutiu dovolacieho súdu.
Podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Aj v tomto prípade je prípustnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku
upravená len v súvislosti s právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, z čoho vyplýva, že
uvedené ustanovenia neumožňujú podať dovolanie účastníkovi konania proti rozhodnutiu
súdu dovolacieho.
Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov
cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
Keďže v danom prípade dovolanie žalovaného proti uzneseniu dovolacieho súdu
nie je podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prípustné, Najvyšší súd 2 Obdo V 3/2015
Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 5 veta
prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v dovolacom
konaní úspešný, a preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania. Keďže mu však
trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. mája 2015
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová